darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
V zajatí snov: X. Túžba
Garapodo si potichu mrmlal nejakú inú melódiu. Taký príval lásky zaručene odplašil všetkých čarodejníkov temnôt. Vedel však, že musia tanec dokončiť inak, magická sila vyprchá príliš rýchlo.
„Nedívaj sa na ne, nasaď si štít a neopováž sa ani pohnúť,“ zašepkal čarodejnícky majster.
Loxosceles pred sebou bleskurýchle vyčaroval takmer neviditeľnú pulzujúcu hmotu. Vkročil do kúzla neviditeľnosti tak rýchlo ako sa len dalo.
„Čo to robia ?“ opýtal sa posmešne. Tie pohyby mu pripadali až príliš divoké. Tanečníčky sa krútili v kruhu čoraz rýchlejšie.
„Vravel som ti, aby si sa nedíval,“ podráždene odsekol Garapodo a slabo ho drgol do chrbta.
Loxosceles pocítil pravé sladké muky. Nedokázal odtrhnúť zrak od mladej ženy, ktorá sa práve vynorila z tieňa ostatných tanečníkov. Túžil pohladiť jej jemnú pokožku a vziať ju do náručia. Vždy sa vedel dokonale kontrolovať a takisto aj udržať svoje túžby skryté pod povrchom. Teraz však začínal byť rád, že ho nikto nevidí. V srdci sa mu rozlievali priam nekontrolovateľné pocity.
Garapodo ho bolestivo schmatol za rameno. Z toho ako prudko sa nadýchol usúdil, že ho vôbec neposlúchol.
„Ostaneš tu stáť, až kým to nevyprchá. Joja je stále moja žiačka a ja ti zakazujem sa k nej priblížiť v tomto stave,“ pre istotu zamrmlal magickú formulku, aby ho pripútal k sebe.
„Toto už nebude dlho trvať. Chcem, aby sme náš súboj vybavili už zajtra. Bez svedkov a rôznych opletačiek to bude zaujímavé. “
„Byť učiteľom mágie si vyžaduje mať aj istú dávku zodpovednosti. Tá ti však bohužiaľ chýba. Nedopustím, aby si sa s ňou ďalej zahrával. Ak to bude potrebné odstránim ťa z cesty.“ vyhlásil tvrdo.
Loxosceles sa posmešne uškrnul. Vedel, že Garapodo toho nie je schopný. Dovolil mu, aby z neho urobil poslušného psíka a vôbec sa nebránil. Dokonca ani vtedy, keď mu polámal chrbticu. Tušil, že už viac nechce zabíjať a jeho slová sú len výkrikom do ticha.
Okolo Garapodových nôh sa omotalo niečo poriadne slizké. Prudko dopadol na zem a udrel si hlavu. Nejaká príšerne lepkavá vrstva sa okolo neho obalila a bránila mu hýbať sa.
„Nabudúce keď sa stretneme, už ťa nič nezachráni, ocko,“ posmešne odvrkol Loxosceles.
Hudobníci zahrali o trochu pomalšiu melódiu, z ohňa vystrelili magické symboly. Kruh sa posledný raz otočil a sa rozostúpili do radu tak, aby mohli vhodiť do ohňa kúsok nejakého prášku.
Joja sa vzdialila od ostatných. Zadychčane klesla do piesku. Srdce jej prudko tĺkol. Niečo také povznášajúce a zároveň nebezpečné ešte nikdy nezažila. Nohy ju však poriadne boleli. Nebola zvyknutá na podobné pohyby. Už od detstva nemala rada tanec. Akosi sa nedokázala prispôsobiť rytmu hudby. Teraz to však bolo iné. Nepochybne to spôsobila mágia.
„Joja,“ šepol nejaký hlas tesne vedľa jej ucha.
Prudko sebou mykla, keď pocítila blízkosť nejakého tela. Nežné pery láskavo prešli po jej krku. Rýchlo ju objal, aby nemala čas opäť zareagovať negatívne. Hra na neviditeľného sa mu začínala páčiť. Mierne sa zachvela keď siahol na zvláštne viazanie, na jej šatách.
„Nechaj ma,“ odsekla podráždene. Vedela, že je to on a nemienila si s ním nič začínať. Márne sa pokúšala ho od seba odtisnúť.
Chlácholivo ju pobozkal na pery. Nechcel, premárniť túto jedinečnú chvíľu. Je možné, že Garapodo nakoniec vyhrá a potom už nebude mať príležitosť byť v jej blízkosti. Ak to aj prežije čaká ho svadba z rozumu, ktorá bude znamenať veľkú zmenu v ich živote. Stále mu však ostávala nádej…Stiahol zo seba kúzlo neviditeľnosti a trochu ho zväčšil, aby ich náhodou niekto nevyrušil.
„Ľúbim ťa a chcem byť s tebou,“ odvetil rozrušene. Bolo mu jedno, či sú tie slová pravdivé alebo nie. Stačil mu bytostný kontakt s jej telom a nemienil sa zaoberať ničím iným.
„Neverím ti…“ Proti svojej vôli si začala uvedomovať, že mu začala oplácať nežné bozky a zaplavilo ju zvláštne teplo, akoby pocítila náhly príval energie. V hlave jej skrsla zvláštna myšlienka. Odtiahla sa od neho a zabránila mu pokračovať v ďalších nežnostiach. Zahľadela sa do jeho zradných očí.
„Pokiaľ sa dnes vezmeme a ty sa vzdáš súboja s Garapodom, môžeme pokojne pokračovať,“ podpichla ho. Vedela, že niečo také nikdy neurobí, preto sa rozhodla schladiť jeho vášeň týmto spôsobom.
Prudko vstal. Nešetrne ju vzal do náručia. „Tak dobre, láska. Čakal som, že nejakým spôsobom zmeníš moje rozhodnutie, “ vyhlásil nečakane.
„Loxosceles, ja som len…“ vyjachtala vydesene.
Garapodo sa zjavil pri nich. Rozčúlene si premeral svojho syna.
„Prišiel si práve vhod. Určite by si nemal žiadne námietky, proti diskrétnemu svadobnému obradu ?“