Drobné rúčky opatrne zovreli zelenkastú hadiu kožu. Negas sa opäť o niečo zväčšil. Začínal nadobúdať priam impozantné rozmery. Spokojne zasyčal malému do ucha pár slov v jazyku hadov. Pocítil neisté pohladkanie maličkých ručičiek.
Helen sa práve vrátila z prechádzky. Položila Davida na manželskú posteľ. Bola veľmi rada, že už nemusí všetok svoj čas tráviť v posteli. Po Ginnom útoku jej ostala na bruchu tenučká jazva. Mienila sa jej zbaviť hneď ako to bude možné.
„Kde sssi bola tak dlho, pani moja ?“ trpko poznamenal Negas. Keď bol v spálni sám, necítil sa dobre. Voldemort sa už niekoľko dní neukázal. Ľavá časť postele bola nedotknutá. Helen si s toho nerobila ťažké hlavu. Voldemort zvykol občas zmiznúť na dlhší čas.
„Netáraj Negas, vieš veľmi dobre, že ja ti nerozumiem,“ nemala veľkú chuť vliezť do hadej mysle. S námahou vybrala hadiu kožu z postele. Všimla si, že je opäť v istej časti tela rozšírený, čo naznačovalo, že sa výdatne najedol. Lenivo sa odplazil na vankúš. Privrel oči a chystal sa poriadne si zdriemnuť.
„HELEN,“ skríkol Voldemort. Už podľa tónu akým to povedal, bolo Negasovi jasné, že niečo nie je v poriadku. Všetci smrťožrúti žili v hroznom strachu. Keď Temný pán dostal jednu zo svojich vražedných nálad, každé živé stvorenie unikalo z jeho dosahu. Takisto aj Negas sa s obdivuhodnou rýchlosťou preplazil okolo Helen. Prešmykol sa cez svoj vchod, aby nemusel čeliť hnevu Temného pána.
David nespokojne zavrtel drobnou hrkálkou v tvare temného znamenia. Hračka v jeho rukách vyžarovala jasné zelené svetlo. Takisto pochopil, že ocko nie je vo svojej koži. Rýchlo zavrel oči a vystrúhal na tvári výraz totálnej nevinnosti.
Helen tiež mierne zbledla. Vzala na ruky malého, akoby ho mienila pred niečím chrániť. Porušila jeho príkazy a bolo jej jasné, že bude nasledovať trest.
Voldemort neznášal, keď niekam odchádzala bez jeho vedomia. Podarilo sa jej obísť kúzlo popletenia ciest. Potrebovala aspoň chvíľu opustiť sídlo smrťožrútov. Tetovanie na jej ruke zaplápolalo, akoby cez neho prešiel ohnivý záblesk. Preľaknuto sa dotkla svojho predlaktia. David nespokojne zamrnčal. Nechcel, aby otec spôsoboval mamičke bolesť. Neurobila predsa nič zlé.
Do očí jej vyhŕkli slzy. Nemienila ho však prosiť.
„Nebudem tolerovať neposlušnosť,“ chladne odvetil Voldemort. Nedokázal pochopiť, prečo pociťuje také hrozné muky, keď ju vidí trpieť. Nemienil jej však dať najavo ako sa cíti. Premáhal túžbu vziať ju do náručia.
Nevydala zo seba ani hláska. Trochu sa zakolísala, keď sa intenzita bolesti začínala zvyšovať. Pomohli jej však liečiteľné sily. Vytvárali okolo jej tela tenučkú ochrannú vrstvu. Keď odzneli aj posledné nepríjemné následky Voldemortovho hnevu, vzala malého a odniesla ho do detskej izby.
Hrala sa s ním a rozprávala mu o dievčati menom Dinira, ktoré sa nešťastnou náhodou dostalo do knihy s názvom Noc temných. Vedela, že jemu to môže povedať. David ešte takým veciam nerozumel a bolo viac než isté, že by jej aj tak neuveril. Keď jej synček zaspal v náručí, pohodlne sa oprela o kreslo. Cítila sa omnoho lepšie, keď bola s ním. Temné znamenie na jej ruke bolo konečne pokojné. To sa však nedalo povedať o Voldemortovi.
Práve povolil vstup do spálne dvom smrťožrútom. Vliekli zo sebou chlapca so zaviazanými očami. Nebolo preňho ťažké uniesť jedného študenta rovno z Rokfortského expresu. Voldemort im naznačil, aby ho zložili na zem.
„Prečo ste sem priniesli ?“ chrapľavým hlasom sa opýtal Bott. Vôbec sa mu nepáčilo, keď ho zhodili na kolená. Poriadne sa pritom doudieral.
„Snáď si si nemyslel, že dovolím, aby sa niekto zahrával s Lucy. Je mojou povinnosťou osobne spoznať jej priateľa,“ pohŕdavo odsekol Voldemort. Mienil si toho chalana poriadne preveriť. Potterovská časť jeho osobnosti výrazne protestovala proti takémuto zaobchádzaniu.
Bott poriadne znervóznel. Ocitol sa v pazúroch Veď-Viete- Koho. Čarodejníka, ktorý nepozná zľutovanie. Ledva si zachoval chladnú hlavu. Napriek tomu, že Temného pána nevidel, necítil sa o nič bezpečnejšie. Očakával poriadne detailný výsluch.
„Nemusíte mať obavy, pane. Nikdy by som si niečo také nedovolil,“ vyjachtal znepokojene.
„Riddle, okamžite schovajte ten prútik,“ chladne mu prikázal Lupin. Všimol si, že druhou rukou zviera za krk nejakého mladšieho chlapca. Ihneď spoznal mladého pána Digoryho.
Dean bol bledý ako krieda, pery sa mu pohybovali. Pokúšal sa dosiahnuť na spadnutý prútik.
„Nemajte obavy, pán profesor. Nemienil mu ublížiť,“ znechutene pustil svojho spolužiaka.
„Budem to musieť nahlásiť vedúcemu vašej fakulty,“ pokojne poznamenal Lupin. Sklonil sa k Deanovi a pomohol mu vstať. Nebol si istý tým ako sa má k Riddlovi správať. Hlboko vo svojom vnútri cítil, že nie je vinný z vraždy jeho syna. Istá časť jeho bytosti však nesúhlasila. Keď ho videl trápiť spolužiaka, nemohol sa ubrániť pochybnostiam.
„Domnievam sa, že problémy budeme mať obaja,“ Rob si rýchlo vyhrnul rukáv na habite.
Lupinove oči sa vydesene rozšírili, akoby očakával, že tam nájde temné znamenie. Namiesto neho však uzrel spálenú pokožku.
„Aké to bolo kúzlo ?“ nahnevane sa opýtal profesor. Čudoval sa, že Rob vôbec dokáže niečo udržať v ruke.
„Ja neviem, už si nespomínam,“ zmätene pokrútil hlavou Dean. Kliatbu vyslovil úplne automaticky. Vôbec sa nezamýšľal nad jej obsahom.
Rob sa mierne zapotácal, keď pocítil nepríjemné mravenčenie. Lupin ho stihol včas zachytiť, aby nespadol.
„Čo sa tu deje ? “ prekvapene zvolala Harriet. Spolu s Mel a Lucy márne hľadali Botta. Odskočil si na záchod a odvtedy ho nikto nevidel. Mysleli si, že sa pozabudol vo vozni prefektov, ale ani tam nemali potuchy, kam sa podel. Keď videla, že Rob sa cíti veľmi zle, rýchlo otvorila dvere vedúce o ich kupé.
Lupin zložil svoj náklad na prázdne miesto pri okne. Rob sa začal poriadne triasť a ťažko sa mu dýchalo.
„Pustite ma k nemu, pán profesor,“ pokojne ho požiadala Lucy. Vysúkala si rukávy a do prstov sústredila liečivú energiu.
Harriet vylepila poriadne silnú facku Deanovi. Tušila, že on zapríčinil toto nešťastie.
„Mal by si vedieť, že sa medzi nami niečo stalo. Tvoja priateľka nie je až taká svätá,“ Dean si rukou pošúchal boľavé líce.
„Harriet mi vravela, že si ju obťažoval. Neopováž sa na ňu viac siahnuť, lebo ťa zabijem,“ rozčúlene hlesol Rob.
„Pokojne, braček. Nehýb sa,“ nervózne sykla Lucy. Vedela, že Rob rýchlo strácať zábrany, pokiaľ ide o Harriet. Nepozdávalo sa jej však, že vedie takéto silné reči pred profesorom, ktorý ho podozrieva z vraždy. Liečivý dotyk čoskoro odstránil nepríjemné účinky kliatby.
Harriet opatrne precítila chuť Robových prier. Chcela sa ubezpečiť, že je všetko v poriadku.
Majetnícky ju objal. Mienil dokázať Deanovi, že nemá absolútne žiadnu šancu, získať si jej priazeň.
„Obaja sa dostavte do riaditeľne, hneď po príchode na Rokfort. Sklamali ste ma Digory. Neočakával som, že klesnete na úroveň temných mágov,“ Lupin mu naznačil, aby vyšiel von spolu s ním.
Pár minút po jeho odchode sa vrátil Titus. V rukách držal pokrčené klbko čierneho peria. Mortis splašene zahúkala, keď jej z nohy odviazal list. Upokojila sa až keď si ju vzala Lucy.
Rob sa posadil a rýchlo rozlomil pečať v tvare pokrúteného hada. Hneď spoznal otcovo písmo.
„Obávam sa, že Botta už nemusíme hľadať. Temný pán ho pozval na návštevu,“ odvetil stručne, keď očami prebehol text. Všetci vedeli, že to neznamená nič dobré.
„Draco,“ prerývane zašepkala Hermiona. Úplne sa oddala príjemným dotykom, ktoré prebúdzali v jej srdci oheň. Nikdy by jej nenapadlo, že dobrovoľne skončí v jeho náručí.
Malý Dereq spokojne spal vo vedľajšej izbe. Bol predzvesťou akéhosi zvláštneho puta, ktoré sa medzi nimi vytvorilo.
„Nemuší mať žiadne obavy. Temný pán je už konečne doma. Ministerstvo zhorelo. Máme kopu času len pre seba,“ spokojne poznamenal Draco. Sústredil sa jedine na dosiahnutie svojho cieľa. Chcel, aby s ním Hermiona ostala dobrovoľne. Sníval o dni, keď a na ňu bude môcť spoľahnúť.
„Zomreli nejakí ľudia,“ zhrozene zhíkla Hermiona. Pokúsila sa odtisnúť jeho ruky od svojho tela. Práve sa totiž chystal vyzliecť jej habit. Vôbec si neuvedomil, že toho prezradiť priveľa.
„Pokojne, láska,“ v duchu preklínal svoju neopatrnosť. Temný pán mu zakázal hovoriť o tejto záležitosti. Nechcel, aby sa od niekoho dozvedela, čo sa tam dialo.
„Som s tebou. Nič ti nehrozí,“ nemienil myslieť na krik obetí ani na prosby, ktoré sa drali z ich hrdiel. Chcel zabudnúť na tieto nepríjemné stránky života smrťožrúta.
„Moja mama sa bude vydávať za McNaira ?“ zdesene vyhŕkla Harriet. Keď si prečítala posledný riadok Voldemortovho listu, takmer ju to položilo. K tomu človeku vôbec neprechovávala žiadnu dôveru. Bol jej otcom. To však pre ňu nič neznamenalo. Považovala ho jedine za úbohého smrťožrúta, ktorý ublížil jej matke.
Takisto jej nešlo do hlavy, čo robí Ginny u Voldemorta. Nemala však čas zaoberať sa týmito myšlienkami. Lucy bola hrozne vykoľajená a po tvári jej tiekli slzy.
„Veľmi sa bojím,“ zašepkala zdesene. Obávala sa reakcie svojho otca. Takisto si nevedela predstaviť, ako vedeniu školy vysvetlia Bottovu neprítomnosť.
Mel rýchlo vytiahla z tašky čokoládu. Chcela trochu zmierniť pochmúrnu atmosféru.
„Mama mu to nedovolí. Určite niečo vymyslí, aby ho odtiaľ dostala,“ pokúšal sa ju upokojiť Rob. Poslal otcovi poriadne dlhý list, ktorý ho mal presvedčiť, aby prišiel k rozumu. Chuderka Mortis so sebou opäť vliekla poriadne ťažký náklad.
„Lee,“ potichu ju oslovil nejaký hlas. Práve krájala paradajky do šalátu. Longbottomovci boli v práci. Roy behal po záhrade. Mával nejakou palicou a hral sa na čarodejníka. Chvíľu jej trvalo kým si uvedomila, kto za ňou prišiel. Ten hlas poznala veľmi dôverne. Desil ju v tých najhorších nočných morách.
„Čo tu chceš, Severus ?“ oborila sa naňho. Varovne zdvihla nôž, aby si nemyslel, že je úplne bezbranná. Z jeho špičky odkvapkávala paradajková šťava. Pohŕdavo si premerala smrťožrúta, ktorý dlhé roky hral riskantnú dvojitú hru. Schválne ho oslovila menom, aby zdôraznila isté pretrvávajúce spojenie medzi nimi.
„Si nezodpovedná hlupaňa. Jedine to vysvetľuje tvoje konanie. Ako si mohla vyhodiť Titusa z domu ?“ vedel všetko o nepríjemnom incidente, ktorý sa odohral pár dní pred skončením prázdnin. Titus prišiel za ním v stave totálneho vyčerpania. Na tele mal stopy po neľudskom zaobchádzaní. Ledva z neho dostal podrobnosti.
„To nie je tvoja starosť. Titus je len môj syn. S tebou nemá nič spoločné,“ Lee prudko hodila nôž na pult a vrhala naňho vražedné pohľady. Keby vedela, že požiada o pomoc otca, možno by sa zachovala celkom inak.
„V tú noc, keď sme boli spolu si mi vravela celkom iné veci. Dokonca si použila elixír na zvýšenie plodnosti.“
„Prečo si ma nezastavil ?“ zrevala rozčúlene. Doteraz nemala ani tušenie, že o tom vedel.
„Chcela si to. Nemienil som ti kaziť radosť,“ uštipačne poznamenal Snape. Vôbec neľutoval, že niečo také vykonala. Titusa si nesmierne obľúbil a bol vďačný za každú chvíľu strávenú s ním.
„Neprišiel som sem rozoberať našu spoločnú minulosť. Skôr by si mala premýšľať o svojej budúcnosti. Tvoj manžel napadol Titusa. Nebol to vôbec útok obyčajného mukla. Si vo veľkom nebezpečenstve,“ sľúbil svojmu synovi, že sa ju pokúsi presvedčiť. Vedel však, že je to márne.
„Neverím ti ani slovo. Okamžite vypadni z môjho domu,“ neľútostne vyhlásila Lee.
Helen zaklopala na dvere Voldemortovej pracovne. Celý deň strávil s Bottom. Večer však prikázal, aby ho zavreli do cely. To sa jej vôbec nepozdávalo. Nemienila dopustiť, aby sa mu niečo stalo.
„Poď si ku mne sadnúť,“ požiadal ju Voldemort. Práve čítal nejakú hrubú knihu o čiernej mágii. Potešilo ho, že za ním prišla.
Negas znepokojene vystrčil hlavu spoza kresla. Dúfal, že Helen nebude príliš dlho otáľať.
Voldemort rozčúlene zavrel knihu. Nepozdávalo sa mu jej váhanie. Oči sa mu opäť rozpálili dočervena.
„To nebola prosba,“ zasyčal nahnevane. Jeho vnútrom lomcovali zvláštne pocity. Netušil, že Smrtihlav sa snaží vyprovokovať Helen. Vedel, že ešte nie je dostatočne silná na to, aby odolala priamemu útoku. Chcel ich rozdeliť a donútiť Voldemorta, aby jej prestal dôverovať.
Snažil sa v ňom vzbudiť hnev. Mienil naštrbiť jeho sebaovládanie. Podvedome začal siahať po prútiku. Nemal však časť vykonať žiadnu podlosť. Pocítil priam bytostný kontakt s Heleniným telom.
Temný pán ho opäť vytlačil do úzadia. Sila prechádzajúca jeho vnútrom, spôsobovala Smrtihlavovi muky. Práve sa ju chystal pobozkať, keď začul nejaký buchot. Tvár si zakryl maskou a natiahol si kapucňu.
„Ostaneš pri mne, ale nebudeš do ničoho zasahovať,“ prikázal jej. Zložité magická zámka na dverách opäť povolila.
Štyria smrťožrúti nemotorne vliekli so sebou dvoch ľudí. Poblednuté dievča oblečené v otrhanom habite, malo na tvári výraz čírej hrôzy. Nervózne si prechádzalo rukou po vlasoch mrkvovej farby. Helen nepostrehla žiadne náznaky odporu.
Ďalší dvaja držali za ruky brániaceho sa chlapca. Bol celý špinavý a doráňaný. Za nechtami zazrela stopy po zaschnutej krvi. Z dolnej pery mu vytekala krv. Jemné svetlé vlasy mal rozstrapatené a neupravené.
Keď si odmietol kľaknúť, Avery ho silno kopol do brucha. Sklátil sa na zem ako zlomená trstina.
Helen chcela vstať a pomôcť mu. Nemohla to však urobiť. Voldemort ju pevne držal. Varovne zosilnil zovretie, keď sa o to pokúsila.
„Budeš sa musieť naučiť poslúchať, Edward Scrimgeour. Na tomto mieste ťa tvoj strýko neochráni,“ pobavene si premeral vzdorovitého chlapca. Podľa oficiálnych správ boli tie dve deti mŕtve. Voldemort všetko zariadil tak, aby si všetci mysleli, že zahynuli pri požiari na ministerstve.