Lucius rozčúlene klesol na posteľ. Vedel, že mu už neostáva veľa času. Jeho uväznenie bolo len otázkou niekoľkých dní. Nedokázal jej to povedať, že je to možno posledná noc, ktorú môžu stráviť spolu.
V spánku sa jej telo neprirodzene pomrvilo. Pocítil dotyk jej kolena na stehne. Vlkolaci nikdy nezvykli spávať pokojne a spln sa nenávratne blížil. Lucius si nevedel predstaviť, ako to vydrží zavretí v cele. Bude musieť prežívať bolestivé transformácie, ktoré sa v tesnom priestore ešte viac vystupňujú.
Náhle začul nejaký neprirodzený vrzgot. Ozýval sa na schodoch, akoby po nich niekto kráčal. Lucius rýchlo siahol po prútiku. Vo Voldemortových službách sa naučil byť ostražitý.
„Draco, kde si bol tak dlho ?“ opýtala sa mladá žena odetá do kockovaného županu. Keď Draco vošiel do ich bytu, práve kúpala ich malého syna a dcérku. Rýchlo ich osušila a poobliekala do čistých pyžám. Bolo to ďalšie prekvapenie, o ktorom sa Draco pre istotu otcovi nezmienil. Nechcel ho naraz šokovať, aj takou správou, že je z neho dedo. Aj tak mu poriadne vynadal, že akosi neráčil predstaviť mu svoju manželku.
„Otec mi dal siahodlhú kázeň. Trval na tom, že zajtra ťa musím priviesť k nemu domov, inak ma vraj vydedí. No neviem čo taká by mi chcel odkázať, keď sme na mizine, ale nechcel som mu kaziť radosť. Potom som sa zdržal s Markom. Zatiahol ma do krčmy a trochu sme sa pozhovárali,“ mierne sklonil hlavu, aby sa uistil, že má pod nohami naozaj pevnú zem. Mark ho vždy vedel zatiahnuť do problémov.
„Tvoj otec ma chce spoznať ! Povedal si mu, že nemám čistú krv ?“ opýtala sa vydesene. Z Luciusa Malfoya nikdy nemala dobrý pocit. Draco jej dokonca zatajil a vyšiel s farbou von až po svadbe.
„Neboj sa drahá, to ťa už nemusí trápiť. Už si nemôže dovoliť vyskakovať. Celý náš rodinný majetok prevzalo ministerstvo. Sme beznádejne chudobní, ale mne to vôbec neprekáža,“ vtisol jej na pery vášnivý bozk. V duchu síce tŕpol ako sa jeho otec zachová, ale dúfal, že matka ho dokáže udržať na uzde.
Malý Lucius ho poťahal za rukáv. Draco opatrne vzal na ruky svojho syna. Jemne ho pohladil po jemných blonďavých vláskoch. Príjemne voňali od detského šampónu. Toto dieťa k nemu prechovávalo vždy veľkú dôveru.
Jeho dcéra Bella však ostala zarazene stáť uprostred chodby. Prebehla okolo nich po štyroch ako malé divé zvieratko. Odkedy sa zistilo, že má vlčie sklony jej správanie sa zmenilo. Bola dosť utiahnutá a nevenovala mu pozornosť. Niekedy si myslel, že má z neho strach. Trápilo ho to, že si k nej nevie nájsť cestu.
Pri dverách sa rozdrnčal zvonček. Draco dal malého svojej manželke a šiel sa pozrieť na nevítaného návštevníka.
Zamračene si premeral postavu odetú v čarodejníckom plášti. Keď si muž stiahol kapucňu, spoznal ho. Nedokázal však zakryť obavy. Vôbec sa mu to nepozdávalo.
„TY ?“ neveriacky odsekol Draco.
„Avada kedavra,“ zaškriekal neprirodzený hlas. Uvedomil si, že to nemôže byť on. Nikdy nemal taký hlas a temný pán je už tiež dávno mŕtvy. Nestihol sa vôbec brániť.
Odpoveďou mu bolo zelené svetlo, ktoré ho nemilosrdne zasiahlo do hrude. Jeho telo dopadlo na chladnú zem. Nebol však mŕtvy. Počul krik svojej manželky. Niečo ho však nemilosrdne uväznilo v tele. Nemohol zomrieť, ale takisto nesmel odísť. Nedokázal tomu uveriť. Prečo by práve on urobil niečo také hrozné.