darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Prekliaty Mág: 7. kapitola Moje pravé meno je Samu
Hlas sa mu zasekol v hrdle. Nebyť Zirzawa, ktorý sa mu horúčkovito motal vo vrecku, určite by prežíval hrozný strach. Keď mal pri sebe priateľa, jeho obavy sa zmenšovali. Natriasanie skončilo, až keď ho zhodili na kamennú dlážku a donútilo ho kľaknúť si. Okolo rúk a nôh mu omotali okovy. Priviedli aj Freyalu, rovnako zviazanú a bezmocnú.
„Nechaj ho. Vezmi si mňa ak chceš, ale jemu neubližuj,“ vykríkla zdesene. Vedela, že v Prekliatom meste nemá žiadnu moc a je vydaná napospas Pánovi Tmy.
„Aká obetavá. Čo všetko si ochotná urobiť výmenou za život toho fagana ?“ opýtal sa zlovestný hlas.
Freyala sa inštinktívne striasla. „Želaj si čo len chceš. Dám ti všetko, pokiaľ ho necháš ísť,“ odvetila s predstieranou pokorou. V duchu však premýšľala nad spôsobom ako sa ho zbaviť.
„Ty si nebudeš klásť podmienky. Budem ťa musieť naučiť rešpektu,“ odvrkol rozhorčene.
Freyala cítila, ako sa jej okovy náhle rozhoreli. Zasiahla ju hrozná bolesť, na rukách sa jej zjavili popáleniny. Kričala tak nahlas, až sa otriasali steny.
„Musíš ho objať,“ pošepla synovi.
„NIE, PRESTAŇ,“ zreval Lucien. Nemienil dopustiť, aby jej ubližoval. Postavil sa pred ňu a zaujal obranný postoj. Freyala zúfalo klesla na zem. Putá sa jej náhle uvoľnili.
„Ty chceš proti mne bojovať. Opovážiš sa postaviť proti vlastnému otcovi ?“ Pán Tmy zostúpil o trochu nižšie a obrátil kreslo tak, aby ho Lucien mohol vidieť. Pohrával sa s ním, ako mačka s myšou. Vedel, že pokiaľ je jeho syn naozaj dobrý čarodejník, určite mu nebude chcieť ublížiť. Mienil to využiť vo svoj prospech.
„Môj otec bol Erek Sorrel. On ma vychoval a dal mi všetko. Vy pre mňa nie ste ničím,“ srdce mu zaplavila hrozná nenávisť. Odrážala sa aj v pohľade akým počastoval Pána Tmy.
„Zabi ma ak máš na to dostatok odvahy,“ odvetil vyzývavo. Vedel, že Lucien takisto nemôže nič urobiť. Vychutnával si jeho bezmocnosť. Dovolil mu pristúpiť až celkom blízko. Lucien mu však prudko zovrel ruku. Na tvári sa mu rozhostil krutý úsmev.
„Teraz, Lucien,“ zašepkal Zirzaw. V tej pravej chvíli prejavil magickú moc a podarilo sa mu vyslobodiť Freyalu.
Sklonil sa k otcovi a objal ho. Hnusilo sa mu to, ale rozhodol sa poslúchnuť svoju matku. Cítil ako ním preniká zvláštna energia. Prekliatie pominulo a Pán Tmy sa mohol opäť hýbať. Chvel pod náporom toho dotyku.
„Čo to robíš ? Kto vlastne si ?“ jeho hlas znel trocha zachrípnuto. Bolo to zvláštne po takom dlhom čase prehovoriť ľudskou rečou. Lucien sa chcel od neho odtiahnuť, ale on mu to nedovolil. Lucien si zrazu uvedomil, že má pred sebou úplne iného človeka. Muža s priateľskými očami, ktorý zrejme vôbec netušil, čo sa deje. Pomocou drobného kúzla mu okamžite odstránil okovy.
„Som tvoj syn,“ pohŕdavo vyhlásil Lucien. Vôbec mu nedôveroval a pre istotu radšej od neho ustúpil čo najďalej.
„Vrátil si sa Samuel, už to neplatí,“ Freyala sa mu znepokojene hodila do náručia. Opäť v ňom spoznala muža, ktorého kedysi milovala.
„Nechápem ako to myslíš, láska. Veď len včera sme boli spolu,“ spokojne ju pobozkal na pery a pritisol ju k sebe.
„Akurát, že to bolo pred trinástimi rokmi. Musela som od teba utiecť, lebo si odmietol nášho syna,“ mienila mu občerstviť pamäť.
„Odpusť mi, nechcel som to urobiť. Zasiahla ma kliatba, ktorá mi zabránila cítiť. Stal som sa Pánom Tmy, presne tak ako si to želala moja rodina,“ zahanbene sklonil hlavu. Spomenul si aj na rozkaz, ktorý vydal pred niekoľkými hodinami.
Jazdci smrti nemilosrdne obchádzali dedinu. Mrk, Enedea a Lilo sa snažili s nimi bojovať. Ostatní len zbesilo pobiehali v snahe dostať sa čo najďalej z dosahu tých krutých bojovníkov.
Enedea cítila ako ju niečo schmatol za vlasy. Zlovestná ruka sa pokúšala vytrhnúť jej jazyk.
Mrk celou silou odsotil protivníka a donúti ho cúvnuť. Zo všetkých strán ho však obklopovali zlovestný jazdci. Mágia dvoch čarodejníkov nemohla stačiť na odvrátenie takej pohromy.
Zacítil na krku nepríjemné mrazenie. Niečo ho surovo schmatlo a chystalo sa doňho zahryznúť. Zazrel fialový záblesk svetla, ktorý postupne ochromil všetkých útočníkov.
„LUCIEN,“ skríkla Enedea a zúfalo sa rozbehla smerom k nemu. Myslela si, že ho už nikdy neuvidí.
„Odvolávam vás späť do temnôt,“ odvetil Samuel. Jedným krátkym gestom ich donútil ustúpiť. Napriek tomu, že prestal podliehať prekliatiu, stále bol z neho zlý čarodejník. Lucien sa musel zmieriť s tým, že ani jeho mama nie je žiadne neviniatko.
„Ostaň s nami, synček,“ požiadala ho Freyala. Držala Samuela za ruku a priam žiarila od šťastia. Lucien začínal tušiť, že keď sa tí dvaja dali do kopy, určite tým urobia poriadny rozruch.
„Pokúsim sa o to, s vami dobre vychádzať, ale musíte mi dať viac času. Ešte som si nezvykol na myšlienku, že ste moji rodičia. Tu však tiež nemôžem ostať. Spôsobil by som im len problémy…“ Freyala mu venovala jeden zo svojich okúzľujúcich úsmevov.
„Tak dobre, ostanem s vami, ale Enedea takisto. Je to moja sestrička napriek všetkému,“ Lucien im chcel dať šancu. Túžil sa opäť vrátiť do sveta mágie a spoznať všetky jej stránky. Vedel, že ešte prejde mnoho času, kým o sebe bude môcť povedať, že je skutočným čarodejníkom.
Koniec (zatiaľ)