„Nie, prosím neubližujte nám,“ úpenlivo prosila Alison. Bola rozhodnutá urobiť, čokoľvek len, aby ušetril jej deti. V jeho očiach však nenachádzala žiadne pochopenie.
„Crucio,“ skríkol rozčúlene. Malý Lucius sa vydesene rozplakal, keď mamino telo kleslo na zem a zvíjalo sa v hrozných mukách. Vôbec tomu nerozumela. Vnímala len blízkosť smrti a Dracovho tela, ktoré nepohnuto ležalo na zemi. V srdci sa jej otvorila bolestivá rana, horšia než fyzické utrpenie. Po lícach sa jej kotúľali slzy bolesti a smútku. Útočník prerušil cruciatus a podišiel celkom blízko k nej.
Pritisol ju k stene, akoby to bola len nejaká nepotrebná vec. Jemne prešiel prstom po jej tvári. Sklonil sa k nej a lačne ju pobozkal. Pokúšala sa mu vyťať facku, ale jeho stisk bol príliš silný. Nedokázala sa vyslobodiť.
„Čo vlastne chceš ?“ odvrkla zhnusene.
„Dám ti možnosť prežiť túto noc, pokiaľ sa dobrovoľne vzdáš dieťaťa, ktoré nie je tvoje, “ odvetil pokojne.
„Nie, to nikdy neurobím,“ razantne pokrútila hlavou. Napriek tomu, že Bella nebola jej pokrvnou dcérou mala ju veľmi rada. Draco ju mal pri sebe od narodenia a tvrdil, že je to jeho dcéra. Nemala dôvod mu neveriť.
„V tom prípade nemám inú možnosť, len…“ pocítil ako ho niečo zúrivo odsotilo na zem.
„Nechaj mamičku,“ skríkla Bella. Použila všetku svoju silu, aby ho zdržala. Vedela však, že ešte nemá všetky vlčie schopnosti.
„Nemusíš sa ničoho báť, moja maličká,“ jemne ju pobozkal na čelo a pritiahol bližšie k sebe.
Bella sa šokovane mykla. Začala sa triasť.
Zrazu sa s ňou miestnosť podozrivo zatočila. Mala zvláštny stiesnený pocit, akoby ju niekto napchal do hrozne malej trubičky. Prudko privrela oči. Bála sa, že ju bude mučiť. Zároveň sa jej však uľavilo, že pomohla mame a bratovi. Nechápala, prečo ten zlý ujo povedal, že nie je jej dcéra.
„Nie, nechaj ma,“ zajačala podráždene a pokúsila sa ho kopnúť. Telom jej však prešlo omračovacie zaklínadlo. Ochabnuto klesla do jeho náručia. Zjavili sa v pochmúrne ladenom dome plnom všelijakých predmetov týkajúcich sa čiernej mágie. Vypchaté hlavy domácich škriatkov viseli na stenách ako hrozivé držiaky. Nenávidel to miesto, ale vedel, že neexistuje lepšie útočisko.
Po schodoch zbehol zhrbený domáci škriatok. Smutné oči sa mu rozšírili od prekvapenia, keď zazrel svojho pána. Nezvykol sa vracať domov tak neskoro.
„Pane, prosím nehnevajte sa na Fungyho. Ešte som nenachystal večeru. Nečakal, som, že dnes prídete tak skoro. V obývačke vás čaká nejaký Pán Weasley. Chcel som ho vyhodiť, ale vytiahol na mňa prútik,“ odvetil znepokojene.
„Hneď sa mu budem venovať. Ty budeš mať za úlohu dávať pozor moju dcéru. Pokiaľ dnes nadobudne vedomie, okamžite ma zavoláš.“
Mark si pritlačil ruku na silno krvácajúcu ranu. Celý rukáv habitu mal zamazaný od tej mazľavej hmoty.
„Otec, už nevládzem, som zranený,“ odvetil slabým hlasom a padol mu do náručia. Nevládal sa udržať na nohách.
„Vydrž, pomôžem ti,“ Lucius vytiahol zo zásuvky pár liečebných elixírov na zaceľovanie rán. Vždy ich mal poruke, keby to náhodou vo vlčom stave prehnal.. Pomocou prútika zastavil krvácanie. Jemne kvapol do rany trochu elixíru. Postupoval opatrne a snažil sa nepredlžovať jeho utrpenie. Potom ju obviazal špeciálnym obväzom.
„S kým si sa zase pobil ? Hádam ťa nezmlátil nejaký mukel ako minule,“ opýtal sa podráždene.
„Nie, otec. Bol to čarodejník odetý v čiernom habite. Mučil ma najmenej pol hodinu, díval sa ako trpím a potom sa vyhrážal, že zničí celú našu rodinu. Dokonca mi pošepkal do ucha aj svoje meno. Teraz si však neviem spomenúť, všetko sa mi pletie. Mám strach, že ublíži aj Dracovi…“ tvár sa mu skrivila od bolesti nedokázal pokračovať.
„Nie, láska, to nesmieš…“ Alison sa sklonila nad telom svojho manžela. Zasypala jeho pery naliehavými bozkami. Tak veľmi si želal, aby jej ich mohol opätovať. Cítil nástojčivú potrebu objať ju. Nemohol však pohnúť žiadnou časťou svojho tela.
„Draco, ostaň so mnou,“ zašepkala zachrípnuto. Položila hlavu na jeho hruď.