Noc temnýchIII: 6. kapitola Miluj, ale neublíž

Vtedy mal dojem, akoby stál uprostred nich…akoby predtým neexistoval.
„Helen,“ jeho pery neochotne vyslovili to meno. Keď otvoril oči začul radostný krik, všade hrala hudba, nikto si nedával pozor na bezpečnostné opatrenia…
Vo vnútri stále cítil strašnú bolesť. Po lícach mu stieklo niečo mokré. Nevedel si spomenúť, kedy naposledy mu z očí vytryskli slzy… Nedokázal plakať, ani vtedy keď a dozvedel, že navždy prišiel o svoju rodinu. Helen dostala dementorov bozk a jeho syn tiež. Vtedy mu to bolo jedno, teraz sa za to nenávidel.
„Pocity ? Ako sa ľudia môžu vyrovnať s takýmito…“ nesnažil sa prestať plakať, nechal tomu voľný priebeh. Spojenie s Harrym mu prinieslo nečakané komplikácie…Zistil, že je zamilovaný, ale už nikdy nebude môcť byť s ňou…



„MOMENT,“ Vykríkol Ron, „Teraz si ma váždne dostal Harry. Ty si zo mňa robíš srandu. Helen nepobozkali dementori…veď si ju videl…hneď by som si všimol, keby …
„Pôvodne to tak byť nemalo. Dostal som možnosť zmeniť minulosť. Keby sa mi to nepodarilo Lucy by sa nikdy nenarodila…Helen a Rob by boli len prázdnymi schránkami…“
Ron úprimne ľutoval, že si nemôže dať niečo ostrejšie. Tie rozprávky čo zo seba občas vypustí Luna mu pripadali oveľa reálnejšie ako Harryho príbeh.
„Už raz sme to predsa urobili. Harry a Hermiona zachránili Siriusa Blacka…“ pripomenul mu Harry.
„Chalani, tu ste ? Už nás dostali von ? Aké šťastie …“ Neville sa posadil na posteli. „Niečo som zmeškal ?“





Quickley zaklopala na dvere Malfoyovej spálne. Nakázal jej, aby jeho „manželke“ priniesla raňajky. Napravila si sivý koberček, ktorý mala prehodený cez seba. Doráňané nohy ju ledva niesli. Tácka sa jej v rukách prudko natriasala. Nenávidela ho, ale musela ho poslúchať. Bol jej pánom.
Ráno jej dal podrobné pokyny ako sa k nej má správať. Nikto sa jej neozval tak zaklopala znova.
„Ďalej,“ začula príjemný hlas. Hermiona sa povystierala na posteli. Zazrela drobného domáceho škriatka, ktorý nešikovne otvoril dvere.
„Quickley vám praje dobré ráno, pani…“ Opatrne zložila tácku s jedlom na stolík.
„Kde to som ? Na nič si nespomínam ?“ Hermiona prudko zavrtela hlavou.
„Mali ste nehodu, spätná reakcia vášho prútika spôsobila dočasnú stratu pamäti,“ odrapotala Quickley. Vedela, že to nie je pravda, ale nesmela jej to povedať. Malfoy by ju umučil k smrti. Keby to bolo v jej moci ihneď by ju varovala.





Bellatrix Lestrangeová netrpezlivo očakávala príchod svojho synovca. Dlhými nechtami klopkala po novom stole, ktorý si nedávno objednala. Nové sídlo smrťožrútov bolo kompletne zariadené…Využila tie najmocnejšie ochranné kúzla. Celý dom bol tentoraz postavený z mágie, nachádzalo sa tam aj veľké množstvo duchov, ktorý všetkých zvedavcov dokonale odstrašili. Vo vnútri bolo všetko také isté ako v tajnom dome. Čierne pochmúrne a uzavreté. Chýbal tam jedine Temný pán…
„Á Draco, tak už tu…“ zarazila sa uprostred vety. Namiesto svojho synovca zazrela krásne mladé dievča s dlhými svetlými vlasmi. Mefistofea Malfoyová sa zlovestne uškrnula. Bella ju nenávidela, pretože kým ona bola stále škaredšia a staršia, toto dievča priam prekvitalo. Všetci smrťožrúti po nej tajne túžili. Bellu si skoro vôbec nevšímali. Dokonca aj Rodolfus ju stále prepaľoval pohľadom.
„Čo chceš, Mef ? “ Bella by ju najradšej zniesla zo sveta. Nebyť toho, že to bola Dracova nemanželská dcéra už by to dávno urobila. Dráždil ju jej rastúci vplyv na mužskú časť osadenstva. Kedysi ich všetkých takto držala v napätí Bella. „Len som ťa chcela pozdraviť a povedať ti najnovšie klebety…“
Bella si zahryzla do pery. Musela si priznať, že Mef je ako špiónka na Rokforte dosť užitočná. Vždy jej priniesla čerstvé správy o živote Riddlovcov… Predtým ich nenávidela, ale uvedomila si, že sú to JEHO deti. Či sa jej to páči alebo nie. Keď ich bude mať na svojej strane všetko môže byť oveľa jednoduchšie.
„A čo také sa stalo ? O tých útokoch v Londýne už viem. Ty by sa mala viac snažiť získať si Robovu dôveru…Alebo mi chceš povedať, že také dievčatá ako ty ho nepriťahujú ?“
„Ja si nie som istá, ale povráva sa, že je chce dostať Potterovú…“
„POTTEROVÚ ?!“ Zvrieskla Bella. „ZABIJEM TÚ MALÚ BEZVÝZNAMNÚ POTVORU…“
Mef opatrne cúvla. Bella dostala jeden zo svojich pravidelných záchvatov. Vždy kde začula meno Potter, mala chuť všetko v okolí dvadsiatich metrov zdevastovať.
„Podľa všetkého to bola Riddlova iniciatíva. Ja si to ani neviem predstaviť. Tí dvaja sa neznesú v jednej miestnosti…Možno je to len akýsi spôsob ako sa pomstiť Harrymu Potterovi. A viete aj to, že ho už našli ? Leží v nemocnici sv. Munga.“
Bella si musela odpiť trochu z upokojujúceho elixíru…Smrťožrútom, ktorí ho mali zabiť bude musieť ukázať, že s ňou sa nikto nesmie zahrávať. Tešila sa, na dlhé mučenie, ktoré im uštedrí.
„Teší ma, že som ťa zastihol v dobrej nálade, teta,“ Draco Malfoy vošiel dovnútra.
„Nechaj nás samých,“ prikázal Mef.
Len čo sa za ňou zabuchli dvere, Bella pocítila tlak na hrudi.
„Tvoja vláda skončila, drahá tetuška. Odteraz tu budem rozkazovať jedine ja.“
Pred ňou sa zhmotnil Smrtihlav.
„Ja budem oveľa horší ako Temný pán, nenechám ťa žiť ani o minútu dlhšie, pokiaľ si nekľakneš na kolená a neodprisaháš mi vernosť…A čo sa týka toho tvojho Riddla bude ma musieť najskôr poraziť, ak chce byť právoplatným dedičom svojho otca…“
Bella klesla na kolená. Ešte sa neteš. Smrtihlav si vezme svoju odmenu a ja budem čakať…





Harriet a Mel trávili väčšinu času na záchode. Nebavilo ich trčať v izbe plnej pacientov. Niektorí z nich boli na tom tak zle, že ani odvary nezaberali…
„Vieš, že Helen nie je taká zlá ako som si myslela. Ten zaseknutý črep mi vybrala veľmi jemne. Takmer nič som necítila.“
Všetci boli v nemocnici, lebo nemali kam ísť. Ulice boli plné trosiek… Ministerskí pracovníci len veľmi pomaly odpratávali následky nešťastia. V oficiálnej verzii určenej pre muklov sa uvádzalo, že došlo k úniku toxických látok z tovární v okolí Londýna. Úrady vyhlásili zákaz vychádzania. Veľa ľudí prišlo o svoje domovy, preto ich museli ubytovať v náhradných zariadeniach. Premiér muklov bol s toho úplne hotový…ešte stále prebiehali búrlivé rokovania…
„Aj ja si to myslím. Nemali sme ju tak kruto posudzovať, len kvôli tomu, že je Riddleová…“





„Idem nájsť Lunu a moje deti…musím ich vidieť..“ Len čo sa Neville trochu spamätal vyliezol z postele a opustil nemocničnú izbu. Ron celý čas tŕpol. Harry mu musí povedať celú pravdu, keď s tým už raz začal niet cesty späť.
„Vysvetlíš mi, ako sa dementori vlastne dostali k Helen ?“
„Ona ušla od Voldemorta.“
„Nechápem.“
„Dostal som za úlohu to zmeniť. Mal som dosiahnuť, aby Helen ostala s ním až do konca…“
„Takže tomu si mal zabrániť tomu, aby mu ubzikla ? Neuveriteľné. Bolo to až také dôležité ? Až tak veľmi by to ovplyvnilo naše životy…?“
„Mal som v rukách osud všetkých…Vieš čo by sa stalo, keby Helen nevošla do toho domu a nevytiahla vás. Zomreli by ste a nielen vy…Nikto by sa nedokázal postaviť proti tej príšere. Existuje len jeden taký talizman a ním je ONA.“



„Chcem ju vidieť, aspoň raz…“ Harry sklonil hlavu. Niečo ho prudko pritislo k zemi.
Nedostatok lásky ťa priviedol až sem. Každí si však zaslúži šancu, môžeš napraviť zlo, ktoré si spáchal…Stačí len zasiahnuť v správnom okamihu…Dám ti dosť času rozhodnúť sa…miluj, ale neublíž…
„Kto si ?“ zmätene vykríkol Harry.
„Som láska, som odpustenie…som nádej…ty sa ešte musíš veľa učiť, aby si pochopil čo má v živote svoju cenu…slová sú niekedy veľmi mocné…nechaj sa viesť srdcom, teraz ho už máš tak ho použi…“
Harry sa preniesol do iného priestoru.
„To nie je možné, som v tajnom dome…“ Visel nad postieľkou, neviditeľný a nepoznaný…
„Utečieme odtiaľto. Už tu neostanem ani minútu.“ Helen opatrne vzala na ruky svojho syna…
„Nebudem jeho bábkou, už nikdy viac.“
„Nie, nechoď preč.“ Kričal Harry. Netušil akým spôsobom má zmeniť minulosť, veď sa nemohol ani pohnúť…
„Prosím ťa, láska moja, nerob to…“ Prehľadal si vrecká. Musí v nich niečo byť…nahmatal nejaký papier…

Zpět na hlavní stranu blogu