Noc temnýchIV: 10. kapitola Tarletus

Bolo mu však jasné , že to nie je neškodný „tekvicový džús.“
„Vidíte ako sa navzájom chránia. Mali by ste si z nich vziať príklad,“ posmešne poznamenal Voldemort. Smrťožrúti pokorne prikývli. Len jeden z nich vyzeral dosť sklamane, keď zistil, že šlo len o skúšku.
„Vezmite ich späť do cely a prepustite nášho hosťa. Longbottom sa ešte dnes musí vrátiť do školy,“ keď si prečítal list od detí, rozhodol sa, nechať ísť toho mladého opovážlivca. Nechcel, aby bola Lucy nešťastná. Negas opatrne prekĺzol von. Pochopil, že chce byť so svojou manželkou osamote.
Voldemort opäť bezpečne uzamkol dvere. Pomalým pohybom si zložil masku aj kapucňu. Počul nepríjemné cinknutie, keď narazila na chladnú podlahu presýtenú mágiou.
Potichu zamrmlal protizaklínadlo. Helen si uľahčene vydýchla, keď sa opäť mohla poriadne hýbať. Pocit bezpečia však trval len veľmi krátko.
Nebudeš mi odporovať pred smrťožrútmi. Niečo také som toleroval naposledy. Pokiaľ túžiš po prechádzkach, doprajem ti ich. Môžeš ma sprevádzať. Verím, že to pre teba bude zaujímavé,“ uľavilo sa mu, keď zo seba uvoľnil prebytočný hnev.
Rukou siahol na jej habit. Pomaličky rozopol pár nenápadných gombíkov. Jemná látka dopadla na zem a zakryla škaredú masku.
„Voldemort, ja …“ nervózne vyjachtala Helen.
Oči presýtené temnotou nadobudli nebezpečný červený odtieň. Bez najmenšieho zaváhania sa dotkol jej pier. Lomcovali ním zvláštne pocity, ktoré nútili Smrtihlava prežívať najhoršie muky.





Čo sa stalo ? Lee sa márne pokúšala otvoriť oči. Celé telo mala pokryté liečivými obväzmi. Nevládala sa pohnúť. Každé nadýchnutie ju stálo veľa úsilia. Hlava sa jej krútila, akoby v nej mala zapichnutých tisíc ihiel. Spomenula si na silný výbuch, ktorý ju odhodil na zem. Udrela sa do hlavy a stratila vedomie.
Pokúsila sa zo seba stiahnuť tú nepríjemnú hmotu nasiaknutú bylinkovými vôňami. Ublížil jej ? Bol by Severus schopný niečoho takého ? V mysli jej kolovali nespočetné množstvá rôznych teórii.
Chcela prehovoriť, ale z úst sa vyšlo len akési bezmocné chrčanie. Zúfalo si rukou siahla na hrdlo. Pred očami jej tancovali zahmlené obrazy. Pery mala veľmi popraskané.
„To bude v poriadku, nenamáhaj sa,“ nejaký hlas sa jej pokojne prihováral. Cítila ako niekto odtiahol jej ruku od obväzov. Keď konečne otvorila oči, naskytol sa jej pohľad na izbu pôsobiacu pochmúrnym dojmom. Napriek tomu, že bola pomerne luxusne vybavená, chýbalo jej teplo domova.
„Prečo si ma neposlúchla ? Mohli sme si ušetriť kopu nepríjemností,“ nahlas zahundral chudý muž.
Opatrne podoprel jej hlavu. Donútil ju vypiť akúsi horkastú zmes. Nasilu prehltla tú nepríjemnú masu. Dýchacie cesty sa uvoľnili a prestala cítiť nepríjemný tlak na hrudi.
„Severus, kam si ma to zaviedol ?“ hlas mladej ženy znel dosť neprirodzene, akoby vychádzal spoza nejakej bubliny. Chvela sa na posteli ako pokazená bábika.
„To radšej nechci vedieť. Bude lepšie, keď sa prestaneš mykať,“ pomocou nejakých magických síl jej pripútal ruky k posteli. Vedel, že koža je na niektorých miestach ešte veľmi krehká.
„Nedôverujem ti. Si len obyčajný vrah a zbabelec. Prečo si ma takto doriadil ? “ nerozmýšľala o svojich slovách. Chcela ho vyprovokovať, aby jej konečne povedal celú pravdu.
„To som nebol ja, ale tvoj manžel. Lepšie povedané to, čo z neho zostalo. Zistil som, že podľa záznamov je ten muž už tri roky mŕtvy,“ dvere sa pomaly otvorili a dovnútra vošla nejaká bledá žena.
„Som zvedavá, čo urobí Temný pán, keď zistí, že tu skrývaš šmukelku. Možno by bolo lepšie, keby si ju zabil. Nenecháš ju snáď celý život takto trpieť,“ pohŕdavo odvetila smrťožrútka.





„Prosím ťa, prisuň bližšie tie pečené zemianky,“ zastretým hlasom požiadala Mef. Nespokojne zavrtela hlavou, keď sa k nej Titus nesústredene obrátil. Vôbec si ju nevšímal. Namiesto misy zo zemiakmi jej podal šalát.
„Ty si teda poriadne roztržitý,“ pošepkala mu do ucha. Prudko sa mykol, keď pocítil dotyk jej ruky. Odkedy sa stal smrťožrútom, začala si ho viac všímať. Nedalo by sa povedať, že ho to ktovieako potešilo.
„Posuň sa,“ zavrčal Titus. Takto sa k nemu správali všetky smrťožrútky. Otec mu prezradil, že je to súčasťou akejsi hry. Nemal však odvahu zistiť viac podrobností. Vždy keď náhodou musel ísť do tajného domu, zdržiaval sa v jeho blízkosti.
„To je smola kamoško, teraz sa tuším zamerala na teba,“ veselo poznamenal Rob. Po vyčerpávajúcom prejave riaditeľky školy sa potreboval trochu rozptýliť.
Remus Lupin bol oficiálne menovaný za profesora Obrany proti čiernej mágii a stal sa aj novým šéfom Chrabromilu. Do školy s ním prišla aj jeho manželka, ktorá ho nemala príliš v láske.
„Na tvojom mieste by som si dával pozor na Lupinovú,“ Titus si nespokojne premeral mladú ženu, ktorá sedela za učiteľským stolom spolu s manželom. Stala sa profesorkou ochrany proti démonom. Tento predmet zaradili do učebných osnov, kvôli neustálim útokom Smrtihlava.
Nevedel sa dočkať rozhovoru s otcom. Dúfal, že sa mu podarí priviesť mamu k rozumu. Profesor Blackwood sa na hostine vôbec neukázal. Začínal mať vážne obavy.
„Bojíš sa, že Melanie bude žiarliť ? Je to zvláštne, že ťa priťahuje taká naivná chudera,“ s úsmevom ho podpichla Mef. Keď si odpila zo svojho pohára, hlava sa jej mierne zakrútila.
Mala akýsi zvláštny pocit, akoby sa zrazu nezmestila do svojho tela. Očervenela ako paradajka.
Plavá hlava nadobudla desivé rozmery a vlasy začali rýchlo rásť. Titus sa veľavýznamne zahľadel na Roba. Elixír spôsobujúci ilúzie nebol v tejto chvíli práve najvhodnejší. Ledva premáhal smiech. Mef vrieskala ako zmyslov zbavená. Držala sa za hlavu a celá sa chvela.
„Zaveďte ju do nemocničného krídla, chlapci,“ znechutene vyprskla riaditeľka.



Stále sa skláňal nad nehybnou obeťou. Mladá žena mala šaty celé od krvi a na hrdle stopy po drobných rankách. Pred malou chvíľou pokojne sal tú príjemne teplú tekutinu, ktorá mu dodala životnú energiu.
Prudko sa narovnal a utrel si začervenané pery. Na tele mal pár pomliaždenín a škrabancov.
Pocítil v sebe akúsi zvláštnu prázdnotu. V mysli sa mu zjavil obraz ženy, ktorú stretol v Azkabane. Márne sa na ňu snažil zabudnúť.
Zacítil dotyk studených rúk. V očiach mŕtveho dievčaťa osvetlil temný plameň. Pomaly vstala a chlácholivo ho pohladila po hrudi.
„Čo chceš, Smrtihlav ?“ znechutene vyprskol Tarletus. Odsunul od seba to nepríjemne klzké stvorenie.
„Prezradím ti, kde sa nachádza žena, ktorú miluješ,“ z úst obete vyšiel chladný smiech.

Zpět na hlavní stranu blogu