darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Dotyk Vianoc 2. Keď odmietnuté dieťa vysloví prian
26. prosinec 2006 | 18.46 |
Jack si zhrozene zakryl rukou ústa, aby nevykríkol. Horúčkovito uvažoval nad tým, kam by sa mohol schovať. Od strachu však celkom strnul. Hagrid ho opatrne zatlačil pod obrovskú posteľ. Tesák varovne zavrčal a jeho srsť sa poriadne naježila.
Dvere sa pod náporom nejakého kúzla roztrieštili na márne kúsky. Jack sa prikrčil pod posteľou a prosebne zopäl ruky.
Nech ma nenájde…Želám si, aby…
Zúfalo schmatol Hagridov dážnik, ktorý našiel povaľovať sa pod posteľou. Pevne zatvoril oči a opakoval si to stále dookola.
„MALFOY, toto je môj dom,“ zahrmel Hagrid a prudko zovrel v ruke svoju obľúbenú kušu. Mieril mu ňou priamo na hlavu.
„Nemaj obavy, neprišiel som sem zbúrať túto šopu. Chcem len vedieť, kde je ten fagan ?“ odvetil nebezpečným tónom.
„Pakujte sa preč, nikto tu nie je,“ odsekol nasrdene.
„Naozaj ?“ zlovestne sa uškrnul Lucius a pomocou kúzla začal odsúvať nábytok. Drevený šíp mu preletel tesne okolo hlavy, ale on si to nevšímal. Vedel, že Hagrid mu nemôže ublížiť, inak by sa musel rozlúčiť s miestom na Rokforte.
„Tak veľmi ma chceš vidieť, otec ?“ to slovo, ktoré pre iné deti znamená istotu a bezpečie sa Jackovi dralo z úst len veľmi ťažko. Pozbieral odvahu a postavil sa mu zoči- voči.
Lucius pristúpil bližšie k synovi. Pohľadom sa vpíjal do drobnej vychudnutej postavičky. Považoval ho za škvrnu na rodokmeni, ktorú chcel čo najskôr odstrániť. Spomenul si však, ako veľmi sa tešil, keď mu Narcissa oznámila, že je znovu tehotná. Keď však zistili, že mu chýbajú magické spochopnosti, hrozne sa rozzúril a prisahal, že ho nikdy neuzná za svoje.
„Tuším nemám najmenšiu šancu to zaprieť, tá podoba je viac než jednoznačná. budeš musieť ísť so mnou,“ odvetil podráždene.
Jack vedel, aký osud by ho čakal, keby ostal s otcom osamote. Cítil ako mu pod prstami prúdi nejaká zvláštna energia. Drobné iskričky mu spôsobovali bolesť. Prekvapilo ho, keď si uvedomil, že ten zvláštny jas vychádza z dáždnika.
„Petrificus totalus,“ zreval Malfoy. V tom istom okamihu, ako z jeho prútika vyšlo zaklínadlo, dáždnik zareagoval rovnakým spôsobom. Kúzlo odhodilo Malfoya na zem. Hlavou narazil do stolíka a ostal nehybne ležať.
„No teda,“ prekvapene vypúlil oči a spýtavo sa pozrel na Hagrida.
„Ja som čaroval ?“
„Ech, vyzerá to tak. V tej vecičke je totiž schovaný môj starý prútik…“ nespokojne vzal do rúk svoj poklad. Občas ho síce používal, ale oficiálne to nemal dovolené. Tušil, že Malfoy mu narobí poriadne problémy, hneď ako sa preberie.
„Nevyzerá dobre, radšej idem zavolať Poppy a pre istotu aj Dumbledora. On bude vedieť ako si s ním poradiť,“ pobral sa von z chalupy a prudko za sebou zabuchol dvere.
„Kto ste ?“ potichu sa opýtal Lucius. Muž s dlhou bielou bradou sa nad ním nespokojne nakláňal. Pomohol mu posadiť sa na stoličku a nespúšťal z neho zrak. Sám pre seba si mrmlal nejaké záhadné slová a rukou poklopával po stole.
„Naozaj to neviete ? Ja som Albus Dumbledore, riaditeľ Rokfortu,“ povedal pokojne.
„Rád vás spoznávam. Ibaže vôbec netuším ako sa volám …Vy ma poznáte ?“
Dvere sa pod náporom nejakého kúzla roztrieštili na márne kúsky. Jack sa prikrčil pod posteľou a prosebne zopäl ruky.
Nech ma nenájde…Želám si, aby…
Zúfalo schmatol Hagridov dážnik, ktorý našiel povaľovať sa pod posteľou. Pevne zatvoril oči a opakoval si to stále dookola.
„MALFOY, toto je môj dom,“ zahrmel Hagrid a prudko zovrel v ruke svoju obľúbenú kušu. Mieril mu ňou priamo na hlavu.
„Nemaj obavy, neprišiel som sem zbúrať túto šopu. Chcem len vedieť, kde je ten fagan ?“ odvetil nebezpečným tónom.
„Pakujte sa preč, nikto tu nie je,“ odsekol nasrdene.
„Naozaj ?“ zlovestne sa uškrnul Lucius a pomocou kúzla začal odsúvať nábytok. Drevený šíp mu preletel tesne okolo hlavy, ale on si to nevšímal. Vedel, že Hagrid mu nemôže ublížiť, inak by sa musel rozlúčiť s miestom na Rokforte.
„Tak veľmi ma chceš vidieť, otec ?“ to slovo, ktoré pre iné deti znamená istotu a bezpečie sa Jackovi dralo z úst len veľmi ťažko. Pozbieral odvahu a postavil sa mu zoči- voči.
Lucius pristúpil bližšie k synovi. Pohľadom sa vpíjal do drobnej vychudnutej postavičky. Považoval ho za škvrnu na rodokmeni, ktorú chcel čo najskôr odstrániť. Spomenul si však, ako veľmi sa tešil, keď mu Narcissa oznámila, že je znovu tehotná. Keď však zistili, že mu chýbajú magické spochopnosti, hrozne sa rozzúril a prisahal, že ho nikdy neuzná za svoje.
„Tuším nemám najmenšiu šancu to zaprieť, tá podoba je viac než jednoznačná. budeš musieť ísť so mnou,“ odvetil podráždene.
Jack vedel, aký osud by ho čakal, keby ostal s otcom osamote. Cítil ako mu pod prstami prúdi nejaká zvláštna energia. Drobné iskričky mu spôsobovali bolesť. Prekvapilo ho, keď si uvedomil, že ten zvláštny jas vychádza z dáždnika.
„Petrificus totalus,“ zreval Malfoy. V tom istom okamihu, ako z jeho prútika vyšlo zaklínadlo, dáždnik zareagoval rovnakým spôsobom. Kúzlo odhodilo Malfoya na zem. Hlavou narazil do stolíka a ostal nehybne ležať.
„No teda,“ prekvapene vypúlil oči a spýtavo sa pozrel na Hagrida.
„Ja som čaroval ?“
„Ech, vyzerá to tak. V tej vecičke je totiž schovaný môj starý prútik…“ nespokojne vzal do rúk svoj poklad. Občas ho síce používal, ale oficiálne to nemal dovolené. Tušil, že Malfoy mu narobí poriadne problémy, hneď ako sa preberie.
„Nevyzerá dobre, radšej idem zavolať Poppy a pre istotu aj Dumbledora. On bude vedieť ako si s ním poradiť,“ pobral sa von z chalupy a prudko za sebou zabuchol dvere.
„Kto ste ?“ potichu sa opýtal Lucius. Muž s dlhou bielou bradou sa nad ním nespokojne nakláňal. Pomohol mu posadiť sa na stoličku a nespúšťal z neho zrak. Sám pre seba si mrmlal nejaké záhadné slová a rukou poklopával po stole.
„Naozaj to neviete ? Ja som Albus Dumbledore, riaditeľ Rokfortu,“ povedal pokojne.
„Rád vás spoznávam. Ibaže vôbec netuším ako sa volám …Vy ma poznáte ?“
Komentáře
| RE: Dotyk Vianoc 2. Keď odmietnuté dieťa vysloví prian | lordxxx | 26. 12. 2006 - 19:01 |