Darklady | NemilovanáIII : 6. kapitola Nenávidím ťa, Draco

„Pokiaľ sa budeš správať rozumne, nezabijem ťa,“ zašepkal chladný hlas. Wera a jej kolega zazreli mladého smrťožrúta so svetlými vlasmi. Mieril prútikom na nejaké dievča, ktoré mu ležalo pri nohách. Vedľa nej ležali rozbité okuliare a dotrhaný zápisník. Okolo nich stáli ďalší smrťožrúti. Mali na hlavách natiahnuté masky a pôsobili dosť samoľúbo.
„Musíme niečo urobiť,“ zdesene zašepkala Wera. Práve sa chystala pustiť sa do boja s tými nebezpečnými čarodejníkmi. Vyliezla spoza koša na smeti, aby mohla lepšie zamieriť. Na pleci však pocítila nepríjemný tlak. Niečo ju stiahlo späť do bezpečia.
„Nie, zavoláme posily. Je ich priveľa, ak zasiahneme môžu ju zabiť,“ drsne poznamenal Nemenný. Túto prezývku vždy používal, namiesto svojho mena. Leb nesúhlasne zavrčala a potiahla ho za habit. Trpezlivosť nepatrila k jej silným stránkam.
Wera pocítila náhle nutkanie pustiť sa s ním do pomerne nepríjemnej výmeny názorov. Nebola si istá, že čakanie im nejako pomôže. Už veľakrát takto prišli o mnohých ľudí, pretože sa báli zasiahnuť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Obrátila svoju pozornosť späť k smrťožrútom.
„Tebe sa zachcelo ma provokovať ? V tom prípade ti rád poskytnem svoje služby,“ opýtal sa posmešne. Odkopol okuliare, zápisník hodil jednému zo smrťožrútov. Sadol si k nej. Priam láskavo jej odhrnul mokré vlasy z tváre. Posadil si ju na kolená ako bezbrannú bábiku.
Nebránila sa. Zrejme nemala dostatok síl. Wera silnejšie zovrela v rukách prútik. Nebola si istá, ako dlho to ešte bude vládať ignorovať. Zatlačila Leb hlbšie do tašky. Bála sa, že začne štekať. Uľavilo sa jej, až keď veľa seba opäť začula slabé puknutie. Nemennému sa podarilo zvolať viacerých kolegov. Srdce jej začalo biť trochu prudšie. Obeť práve začínala protestovať, proti Danovým nežnostiam.
„Nechaj ma,“ vyštekla podráždene. Prudko sebou hádzala ako ryba chytená v sieti. Chcela odsunúť ruku, ktorá sa jej jemne dotýkala. Dan tentoraz nemal náladu na násilie. Celkom sa mu pozdávalo pohrávať sa s ňou.
Studenú dlážku však považoval za dosť nepohodlnú. Chcel ju vziať späť do temného sídla. Tom určite nebude mať nič proti tomu, aby dostal k dispozícii novú „hračku.“
„V mene Ministerstva mágie vás vyzývam, aby ste zložili prútiky,“ Nemenný vyliezol z úkrytu spolu s Werou a ďalšími mužmi, ktorí zachytili ich správu. Zaklínadla rôznej intenzity osvetlili celú ulicu. Z radov smrťožrútov aj aurorov sa priam sypali neodpustiteľné kliatby. Nebrali žiadny ohľad ani na zajatkyňu, ktorú mal v rukách Malfoy.
Nechýbalo veľa a bolo by ju zasiahlo nejaké zablúdené zaklínadlo. Wera takmer spadla na zem, keď sa ho pokúšala odkloniť. Obišla svojich kolegov tak, aby mala voľnú cestu smerom k tomu nebezpečnému smrťožrútovi. Záležalo jej na tom, aby zachránila bezbrannú obeť. Nemala v sebe ešte toľko bezcitnosti a chladného sebaovládania.
„Nechaj ju odísť, Malfoy,“ pokúšala sa ovládnuť hlas, ktorý jej od hnevu preskakoval. Smrťožrútov boli síce menej, ale bojovali bez akýchkoľvek zábran. Ich kliatby nemilosrdne riedili počet aurorov.
„Avada kedavra,“ zreval Dan. Vyslal zelený záblesk rovno na ňu. Niekto ju silno odstrčil. Dopadla na nejaké mŕtve telo a stratila vedomie. Okolo nej stále zúril neľútostný boj. Nad ňou práve preletelo nepríjemne vyzerajúce zaklínadlo, ktoré podpálilo strechu najbližšieho domu. Zvnútra zaznel zdesený krik.





„Mamička, prečo plačeš ?“ malé dievčatko odeté v pestrofarebných šatách chytilo za ruku poblednutú ženu. Ambra ledva zaregistrovala prítomnosť svojej malej dcérky. Nedokázala uveriť tomu, čo sa práve dozvedela.
Tom jej vykričal do tváre, že Draco bol zbláznený do jeho matky a nakoniec ju zo žiarlivosti zabil. Vpustil ju do spomienok, ktoré jej nedovolili pokojne spávať. Preklínala deň, keď sa mu podarilo dostať ju do postele. Nenávidím ťa, Draco. Vždy keď si bol so mnou myslel si Evelin. Ako si mohol byť taký bezcitný a pripraviť ju o život kvôli zvráteným túžbam ? Ledva potlačila horkosť vo svojom vnútri. Mala chuť vytiahnuť prútik a mučiť ho, aby trpel takou hroznou bolesťou ako jej sestra. Nedokázala pochopiť, ako si dovolil sa k nej priblížiť. Zhnusene si zahryzla do pier.
„Som v poriadku, zlatko. Teraz pôjdeme do izby a pobalíme si všetky veci,“ vzala ju do náručia a pomaly vyšla hore po schodoch. Zhnusene zhodila zo steny jeden zo starodávnych rodinných portrétov.
„Už nemáš rada, ocka ?“ znepokojene sa opýtala Ela. Nechápala, prečo sa mama rozhodla opustiť jej nevlastných bratov a takisto aj ocka. Bola s nimi predsa taká šťastná.
„Nerob si starosti. Samozrejme, že ho mám rada, ale teraz budeme musieť odísť. Nemôžeme ostať v tomto dome. Nepatríme do tejto rodiny plnej pokrytcov,“ nechcela svojej dcére povedať, že jej otec je vrah. Možno neskôr keď dospeje jej bude môcť všetko vysvetliť.
Rýchlo otvorila starodávne dvere. Pomocou prútika do kufra poskladala všetko potrebné. Brala si len veci, ktoré si so sebou priniesla. Obliekla si pomerne obnosený habit a prichystala si drobnú tašku s tými najnutnejšími vecami.
„Ambra, čo to robíš ?“ za jej chrbtom zaznel zdesený hlas. Draco vrhol pohľad na kufre, ktoré sa vznášali vo vzduchu. Jemným mávnutím prútika ich zložil na zem.
„ Uhni mi z cesty,“ zúfalo zdvihla prútik, akoby naňho chcela zaútočiť. V srdci sa jej miešala nenávisť s láskou. Chcela ho dostať na kolená, ale zároveň sa túžila k nemu privinúť a zabudnúť na všetko. Cítila vnútornú rozpoltenosť.
Draco sa však nenechal zastrašiť. Pomaly postupoval smerom k nej, nedbajúc na nebezpečenstvo.
„Upokoj sa, Ambra. Nemáš dôvod utekať z nášho domu. Čo sa to s tebou deje ?“ vnímal opovrhnutie v jej očiach. Odrážal sa v nich chlad, ktorí ho úplne pohltil.
„Poznám tvoju temnú minulosť. Už viem, čo sa stalo medzi tebou a Evelin. Ak mi nedovolíš odísť, budem nútená to oznámiť úradom. Viem, že čakajú len na zámienku, aby ťa mohli zavrieť do väzenia,“ energicky ho obišla a opäť použila zaklínadlo na kufre.
Keď Tom Craft opäť obnovil organizáciu zvanú smrťožrúti, Malfoy sa dostal do vážneho ohrozenia. Ministerstvo potrebovalo niekoho zatknúť, aby sa zmiernil tlak verejnosti.
„Prepáč mi to,“ zašepkal podráždene. Keď na malú chvíľu sklopila prútik, využil jej nepatrnosť. Slabé omračovacie zaklínadlo ju zasiahlo nepripravenú. Klesla mu do náručia. Položil ju na posteľ.
„Ocko, neubližuj mamičke,“ zdesene zakvílila Ela. Pritisla sa k nej, akoby ju chcela chrániť. Draco ju chlácholivo pohladil po tvári. Nemienil dopustiť, aby ho aj vlastná dcéra začala nenávidieť. V krátkosti jej vysvetlil, že to bola len taká hra, ktorá nebude mať žiadne následky. Nemienil dopustiť, aby niekto ohrozil jeho rodinný život.





„Ten hlupák na mňa siahal. Tie liečivé mastičky mu tuším pomútili hlavu,“ sťažovala sa Kathleen.. Napriek jej nesúhlasu si neodpustil pár trúfalých dotykov. Keď jej navrhol, aby sa spolu vyspali, hrozne očervenela a radšej od neho utiekla. Za iných okolností by ho zrazila k zemi nejakým kúzlom. Vzhľadom na jeho zranenia sa však musela krotiť.
Prekvapilo ju, že Tifany vôbec nezareagovala. Vôbec nevyzerala dobre. Po tvári jej stekali slzy a rukou nesústredene prechádzala po stene.
„Tif, si v poriadku ?“
„Ja umriem, keď sa im niečo stane. Otec sa pohádal s Tomom a vyzval ho na súboj,“ potichu vzlykla mladá čarodejnica.