Darklady | Uväznená v temnotách 6. kapitola Aran theire

Beta- reader: Tonksova
Lucius sa mimovoľne strhol, keď opäť začul ten mrazivý hlas. Nepríjemný tlak v temnom znamení sa čoraz väčšmi znásobil. Bolesť zaplavila jeho telo ako prílivová vlna. Ledva sa vládal nadýchnuť.
„Môj pane, nemáte dôvod zabiť ma. Stále nosím vaše znamenie,“ chrapľavo zašepkal Lucius. Nedokázal uveriť tomu, že sa musí dívať do tváre bytosti, ktorej celé roky verne slúžil. Hlavou mu prebleskli spomienky na život plný nebezpečenstiev a násilia. Mučenie nevinných obetí, zhorené domy a plačúce ženy. To všetko predstavovalo jeho temnú minulosť. Spokojne natiahol ľavú ruku bližšie k svojmu bývalému pánovi. Chcel sa ho dotknúť, aby sa ubezpečil, že je to naozaj on. Čarodejník, ktorý rozdával smrť plným priehrštím.
Ginny pristúpila trochu bližšie poháňaná zvláštnym nutkaním. Opatrne vyhrnula Luciusov rukáv. Temné znamenie sa črtalo na pokožke ako večný prísľub jeho vernosti.
„Temné znamenie pre mňa momentálne nie je dôležité,“ znechutene zasyčal Voldemort. Prstami prechádzal po lebke s hadom. Vedel, že jej moc slabne. Už nebola taká, ako predtým.
„Potrebujem človeka s nepoškvrnenou dušou, aby uskutočnil jedno z najnebezpečnejších kúzel. Tvoja drahá manželka mi pomôže vykonať obrad aran theire,“ odtisol slizkú ruku od tetovania. Na jeho tvári sa mihol pobavený úškľabok. Opäť sa cítil hrozne unavený. Drobné telo si vyžadovalo veľkú dávku energie. Vedel, že nebude môcť dlho žiť v tejto podobe. Chcel to mať čo najskôr za sebou, aby sa mohol poriadne vyspať.
„Nie, ja ti nebudem pomáhať,“ zdesene vykríkla Hermiona. Jedna z reťazí sa bolestne zovrela okolo jej krku. Zúfalo vytreštila oči, keď sa ozvalo prudké trhnutie. Muklovské oblečenie, ktoré mala na sebe zrazu niekam zmizlo. Hermiona prudko rozhodila rukami, reťaze ju však pevne pútali k stene. Od hrôzy takmer zmeravela, keď si uvedomila, že už nemá ani spodné prádlo. Našťastie, v miestnosti, v ktorej boli, vládlo šero.
„Toto bude len malá ukážka čoho všetkého som schopný, pokiaľ neposlúchneš,“ Temný pán pomaly vystrel ruku s prútikom. Červenkastý záblesk zasiahol jej telo. Desivé pálenie sa šírilo po jemnej pokožke. Zasahovalo tie najcitlivejšie miesta. Hermiona sa neubránila bolestivému povzdychu. Bolo to priam neznesiteľné, akoby sa do jej tela zabodávalo tisíc nožov. Po tele jej stekali kvapôčky krvi. Tá vzácna tekutina pomaly stekala po jej pleciach. Udržiavala zrakový kontakt s Luciusom.
Márne hľadala v jeho očiach náznak spolupatričnosti. Naďalej ostával chladný voči jej bolesti. Túto masku ľahostajnosti nemienil zložiť aj v tých najhorších situáciách. Pohľadom sa vpíjal do jej nahého tela. Márne sa snažil zakryť dychtivosť. Tušil, že takýto postoj Voldemorta zaujme. Potreboval si opäť získať jeho dôveru a náklonnosť.
„Vedel som, že si stále neupustil od starých spôsobov,“ mrazivo sa usmial Voldemort. Na tele pocítil nesmelý dotyk, ktorý ho takmer vyviedol z miery. Cítil nesmierny smútok vyžarujúci z jeho opatrovníčky. Mladá žena s ohnivými vlasmi smutne sklopila zrak. Po tvári sa jej skotúľali horúce slzy.
„Hermiona, odpusť mi !“ skríkla zdesene. Pokúsila sa ju vyslobodiť, ale Voldemort jej to nedovolil. Zašepkal nejaké zvláštne slová v parselčine.
Ginny zrazu zmeravela a privrela oči. Keď ich opäť otvorila, niesli v sebe stopu červeného svetla.
„Ráno pripravíme všetko potrebné na vykonanie obradu. Pokiaľ nebudeš spolupracovať, čakajú ťa neskutočné muky. Čo sa týka teba Lucius, budem premýšľať o tvojom ďalšom osude. Bol by si ochotný nasledovať ma ?“ nasmeroval svoju „matku“ k východu. Vyzeralo to, akoby sa v jej tele odohrával súboj medzi dvoma protichodnými silami.
„Áno, môj pane,“ hrdo vyhlásil Lucius. Na jeho tvári sa mihol spokojný úsmev. Reťaze pomaly povolili. Ostal stáť blízko absolútne zahanbenej Hermiony. Nebránila sa. Nedokázala v sebe nájsť dostatok sily na nejaký odpor. Ledva stihla zaregistrovať buchnutie dverí. Lucius zdvihol zo zeme akúsi deku a pomaly ju do nej zabalil. Vnímala teplo sálajúce z jeho rúk. Premohla náhlu túžbu pritisnúť sa k nemu.
„Pusť ma, “ odvrkla pohŕdavo. Mala problém udržať sa na nohách. Na rukách jej ostali červené pásy od hrubých kovových reťazí. Hrozne zbledla a poriadne ju rozbolela hlava.
„Mám právo sa ťa dotýkať, obzvlášť teraz, keď sa silou mocou snažíš priviesť nás na pokraj smrti. Musíš sa upokojiť a rozumne pouvažovať o svojich možnostiach na prežitie,“ vtisol jej na pery znepokojený bozk. Rukou jej opatrne prešiel po chrbte. Chcel sa ubezpečiť, že útok Temného pána nespôsobil žiadne vážne zranenia. Hermiona vôbec nepocítila žiadnu bolesť. Zrejme to boli len povrchové zranenia. Spokojne pohladil jemnú pokožku. Zámerne ju nabádal, aby si dôkladne vychutnala dotyk jeho pier. Nevedel, prečo zrazu nepociťuje strach ani úzkosť. Všetky zlé pocity sa náhle rozplynuli ako mávnutím čarovného prútika.





O mesiac neskôr…
„Okamžite nechajte na pokoji môjho syna !“ pohŕdavo vyštekol mladý muž. Vôbec sa mu nepozdávalo, že vzala Nathaniela na prechádzku. Netrpezlivo očakával ich návrat. Postavil sa im do cesty a vytiahol prútik nedbajúc na zákon o utajení. Bledá pokožka výrazne kontrastovala s červenými perami. V jeho pohľade sa črtala dravosť neľútostného zvieraťa. Tenučká jazva na pravom líci sa mierne napla.
„Pán Black, nemali by ste zbytočne zvyšovať hlas. Nie som povinná vám niečo vysvetľovať,“ posmešne odsekla Narcissa. Založila si ruky vbok a vyzývalo sa zahľadela do očí toho trúfalého čarodejníka. Istým spôsobom sa jej páčilo, že chcel chrániť svoje dieťa. Nemohla mu to zazlievať.
„Choď preč, nechcem ťa vidieť,“ hlesol Nathaniel. Napriek počiatočným obavám si ju veľmi rýchlo obľúbil. Inštinktívne vycítil, že mu nechce ublížiť. Pomaly si zvykal na myšlienku, že budú žiť spolu.
„S touto ženou nemáš absolútne nič spoločné. Budeš musieť odísť so mnou, synček,“ muž mierne zbledol, keď počul z úst dieťaťa odmietnutie. Nemienil jatriť svoje rany rozhovormi o týchto veciach. Nathaniel netušil, čím všetkým musel prejsť. Z nevinného človeka, ktorý žil len pre svoju rodinu, sa stal neľútostný vrah schopný všetkého.
„Nie, mami. Ja chcem ostať s tebou,“ zašepkal zdesene.
Elegantne oblečená blondínka ho jemne pohladila po vlasoch a pritisla ho bližšie k sebe. Nathaniel jej nesmierne prirástol k srdcu. Mala pocit, akoby sa už poznali celé roky. Ten zvláštny chlapec v nej opäť prebudil materinskú lásku. Nemienila sa ho vzdať.
„Verím tomu, že nechcete svojmu synovi ublížiť. Mám pre vás istý návrh, ktorý by mohol byť pre nás prospešný,“ pomaly pristúpila bližšie k nemu spolu s Nathanielom.
Je krásna, pomyslel si Joel. Plavé vlasy zvýrazňovali príťažlivosť, ktorá z nej vyžarovala. Hrejivé lúče slnka v nej prebúdzali dávno stratené dievča zo školských čias…V mysli sa mu vynorila spomienka na spolužiačku, do ktorej bol kedysi zamilovaný. Obraz pyšného dievčaťa zo zdanlivo bezchybnej rodiny sa mu v myšlienkach spojil so ženou, ktorá stála pred ním.
„Naozaj a čo také, by ste mi chceli poskytnúť ?“ vyhŕkol posmešne. Nemienil jej prezradiť, že ju už dávno pozná.
„Vyhovovala by vám formálna svadba ?“ mrazivo odvetila Narcissa.





Lucius zúfalo pohladil Hermionu po čele. Každý pohyb jej spôsoboval bolesť. Temný pán ju podrobil rôznemu druhu mučenia a donútil ho, aby sa na to díval. Nenávidel tie okamihy, keď sa musel len nečinne prizerať. Vedel, že čoskoro ju zlomí. Žiadny človek nevydrží takú veľkú dávku utrpenia.
„Neurobím to, nedonútite ma,“ v polospánku opakovala Hermiona. Tie slová sa jej vryli do mysle ako nejaký tajuplný odkaz. Lucius vzal do ruky pár hojivých mastí, ktoré stáli na chatrnej stoličke. Spomenul si na riskantný trik, ktorý ho naučil profesor elixírov. Vzal do ruky obidve misky s masťami a zmiešal ich. Okamžite nadobudli zelenkastú farbu. Vedel, že ho z toho bude poriadne bolieť žalúdok a keď to náhodou nevyjde, hrozí mu smrť. Jedna bylina, ktorá sa pridávala do mastí, mohla po prehltnutí spôsobiť dočasnú zástavu srdca. Zdesene sa zahľadel na nepríjemne zapáchajúcu masu. Musel si dávať pozor, aby poriadne odhadol množstvo. Chcel v takom stave vydržať len pár sekúnd. Odhodlane prehltol pár kúskov.
„Pomôžte mi !“ skríkol z posledných síl. Srdce mu na malú chvíľu prestalo biť, akoby sa ponoril do studenej vody. Nad ním sa skláňal jeden zo strážcov.
„On je fakt mŕtvy, “ znepokojene vyhŕkol nejaký zahalený muž. Lucius chcel využiť moment prekvapenia. Rýchlo ho schmatol za habit a vytrhol mu z ruky prútik. Rýchlo ho spútal pomocou kúzel.
„Nejako dlho ti trvalo, kým si na to prišiel,“ pohŕdavo odsekol známy hlas. Severus Snape nespokojne obišiel zviazaného strážcu. Lucius nestihol tak rýchlo zareagovať. Prútik sa ocitol v rukách tmavovlasého muža s krivým nosom.
„Mal by si začať myslieť tou správnou časťou tela. Útekom nič nevyriešiš. Možno by nezaškodilo, keby si sa dozvedel niečo viac o tom obrade,“ posmešne odvetil Snape.





O pár dní neskôr … Hermiona odhodlane kráčala po točitých schodoch. Bola odetá do červeného habitu, ktorý bol pokreslený zvláštnymi krvavými znakmi. V rukách zvierala špeciálne upravený prútik. Niekoľko hodín sa učila odriekať zložité zaklínadlo, ktoré musela veľmi rýchlo zvládnuť. Temný pán nebol príliš trpezlivý učiteľ. Niektoré jej zlyhania sa nezaobišli bez následkov.