Napriek tomu, že sa ledva vládal držať na nohách, niečo také nedokázal odmietnuť. V jej očiach však postrehol zvláštny lesk. Zmocnil sa ho pocit, že to nerobí z vlastnej vôle.
„Tifany, bude lepšie, keď ma necháš odísť, lebo inak…“ odsekol drsne. Obával sa, že stratí všetko sebaovládanie. Mierne sa zachvela pri pokuse trochu ustúpiť. Nemilosrdný tlak na jej myseľ, ju však nútil zotrvať na mieste. Nevládala prehovoriť.
Opäť sa k nemu sklonila a pobozkala ho spôsobom, ktorý jej bol cudzí. Tom prekvapene zastonal a pritiahol ju bližšie k sebe. Tifany v duchu hrozne panikárila. Niečo také si rozhodne nepriala. Nebola pripravená prejaviť mu svojej city v takejto miere.
„Naozaj vám to pristane. Ibaže ťa musím sklamať, Tom. Ona po tebe vôbec netúži. Ja som ju prinútila,“ so smiechom vyhŕkla Ellie. Páčilo sa jej doberať si spolužiakov, obzvlášť tých, ktorý sa nemohli popýšiť dokonalým rodokmeňom.
„Tuším by ťa mal niekto naučiť slušným spôsobom. Poriadna lekcia by ti nezaškodila,“ zašepkal výhražne. Odkedy toho incidentu s Malfoyom starším sa z neho priam sršala zlosť. Tom sa začal správať dosť agresívne ku každému, kto sa odvážil ho provokovať.
„Humusáci a milovníci muklov na tejto fakulte nemajú čo robiť. Teba sa nezľaknem si len obyčajný…“
„Tom, nie,“ zajačala Tifany. Potešilo ju, že sa jej konečne vrátil hlas. Ledva stihla odkloniť zaklínadlo, ktoré vyslal na Ellie. Nechcela, aby opäť mali problémy. Snape by im rozhodne netoleroval žiadne trenice vo vnútri fakulty. Už s ním mali aj tak dosť problémov.
„Serpensortia,“ vyhŕkla Ellie. Z jej prútika vyliezla rozzúrená kobra pľuvajúca jed.
Tifany s hrôzou hľadela ako sa had obrátil k nim. Vztýčil sa pripravený zaútočiť. Tom niečo zamrmlal v Parselčine. Kobra náhle zmenila smer. Ostré tesáky sa zahryzli do spolužiačkinho habitu.
„Nikdy viac na neodvažuj mi nadávať. Radím ti čo najskôr bežať do nemocničného krídla. Pokiaľ sa odvážiš žalovať, odskáčeš si to,“ pohŕdavo odvetil Tom.
Jeho milá tvár náhle nadobudla vražedný nádych. Tifany nechápala kedy sa s ním udiala takáto zmena. Tušila, že to má niečo spoločné s tým, že Malfoya prepustili a zbavili všetkých obvinení.
„Tom, čo to vystrájaš ? “ Ambra začula výkrik vychádzajúci z klubovne. Pre istotu to šla preveriť. Do tváre im dopadlo svetlo vychádzajúce z prútika. Obaja si všimli mierne zaguľatené bruško ukryté pod teplým svetrom. V tej chvíli však tomu nevenovali pozornosť.
Zúfalo klesol na zem. Temné znamenie sa opäť otváralo. Cítil ako ním prechádza hnev nejakej bytosti. Bol ním presýtený a nedokázal sa zbaviť utrpenia. Nesmel kričať od bolesti. Sám sebe by si neodpustil, keby dal voľný priechod svojím najhlbším obavám.
Hlavou mu prebleskla spomienka, na ten deň, keď Temný pán vyslovil vskutku zvláštne prianie… Ešte dnes mu pri pomyslení na to tuhla krv v žilách…
„Bude to Evelin Craftová,“ odvetil mrazivý hlas.
„Nerozumiem vašej požiadavke, môj pane. Čo s ňou vlastne chcete urobiť ?“ vedel veľmi dobre, že tá žena ušla s nejakým muklovským pekárom. Kvôli tomu bol Draco Malfoy neustále terčom posmeškov zo strany smrťožrútov. Všade totiž vyhlasoval, že sú zasnúbený.
„Si pre mňa veľkým sklamaním,“ nebol s ním veľmi spokojný. Dalo by sa povedať, že krv stekajúca po jeho krku bola dôkazom toho, že je poriadne rozčúlený. Neľudská ruka obrátila jeho tvár k sebe.
Zo zamyslenia ho vytrhlo zabúchanie na dvere. Neznášal keď ho niekto rušil v neskorých nočných hodinách.
„Čo chcete ?“ skúmavo nadvihol obočie, keď zbadal pri svojich dverách stáť Ambru. Akosi mu nešlo do hlavy, že hlavná prefektka chodí po Rokforte odetá v muklovských šatách spod ktorých, vytŕča pásikavá pyžama. Práve sa chystal otvoriť ústa, aby jej poriadne vyčistil žalúdok.
„Pán riaditeľ, mrzí ma, že vás vyrušujem, ale…“ vyjachtala Ambra a nervózne si pritisla ruky k telu.
„Neokúňajte sa Jungsová, nebudem tu stáť celú noc,“ odvrkol namrzene. Keby nebola zo Slizolinu naparil by jej najmenej mesiac po škole. Takto sa musel uspokojiť jedine z vrhaním zamračených pohľadov.
„Ellie Lestrangeová je na tom veľmi zle, zdá sa, že umiera,“ odvrkla vydesene. Tvár mala bielu ako krieda.