Vnímala ničivú silu toho nepríjemného dotyku. Ten bozk bolel viac než cruciatus. Bol plný nenávisti a túžby po pomste. Na perách sa objavila drobná trhlinka. Pár kvapiek krvi dopadlo na zem.
V pľúcach pocítila nepríjemné pichnutie. Snažila sa pohnúť rukami alebo nohami. Telo ju však odmietalo poslúchať.
Smrtihlav vrhol pobavený pohľad na Voldemorta a pomaly sa rozplynul vo vzduchu. Temný pán rýchlo prekonal vzdialenosť medzi nimi. Nevšímal si neutíchajúcu bolesť hlavy.
"Helen, snáď som ti veľmi neublížil. Smrtihlav ma celkom poplietol, ja... " vyjachtal Voldemort. Pomaly ju zovrel do náručia. Ľutoval, že sa nechal uniesť nenávisťou. Začínal uvažovať o tom, že jej vymaže spomienky. Nebol si však istý Smrtihlavovou diskrétnosťou. Vedel, že démon by jej s radosťou všetko prezradil.
"Nechaj ma," zašepkala slabnúcim hlasom. Pokúsila sa vymaniť z jeho zovretia. Nevládala znášať dotyk rúk, ktoré jej spôsobili toľko bolesti a trápenia.Strach jej dodal nezvyčajnú silu. Na tvári mu vyrobila poriadne hlboký škrabanec. Nevšímal si to. Vedel, že ju zrejme bolí celé telo a každý bližší kontakt jej spôsobuje problémy. Musel použiť znehybňujúce zaklínadlo. Nechcel, aby sa mu náhodou vyšmykla.
"Všetko bude v poriadku, neboj sa," nežne ju pobozkal na čelo. Bola rozpálená akoby mala horúčku.
Vošiel do spálne a pomaly ju položil na posteľ. Mávnutím prútika zrušil kúzlo. Helen sebou prudko mykla. Zúfalo sa zabalila do prikrývky.
"Ja sa o seba postarám, môj pane," odvetila vystrašene. Presne kopírovala správanie potrestanej smrťožrútky. Dokonca sa mu nesnažila nič vyčítať. Zo stolíka vzala liečivý elixír. Helen opatrne natrela popraskané pery. Rozopla si košeľu, aby mala lepší prístup k ubolenému telu. Ledva dokázala pohnúť rukami, nežiadala ho však o pomoc. Celá miestnosť sa s ňou krútila, akoby práve absolvovala divokú jazdu na kolotoči. Srdce občas vynechalo pár úderov.
"Mama, otec, chcem s vami hovoriť," z kozuba sa ozval znepokojený hlas.V ohni sa náhle objavila hlava Roba Riddla. Použil pracovňu profesora elixírov. Potreboval sa ubezpečiť, že sú všetci v poriadku.
"Ahoj, synček. Musíš ma pozorne počúvať. Začala sa vojna a času je príliš málo," zašepkala Helen. Namiesto jednej hlavy videla v kozube až tri. Ledva premohla túžbu privrieť oči. Nechcela však, aby Rob zistil čo sa stalo. Ak by prestal dôverovať otcovi, srdce by mu naplnila nenávisť. Smrtihlav by okamžite využil situáciu.
"Viem, mama. Mám veľké obavy. Démon ma chcel zabiť... Podarilo sa mu zmocniť sa tiel niektorých spolužiakov... Na ošetrovni umierajú ľudia, kvôli jeho vplyvu... Čo môžeme urobiť ? Ako ho máme zastaviť ? " hlas mu preskakoval od rozrušenia.
"Neopováž sa vzdialiť ani na krok z Rokfortu. Kým ste všetci spolu, bude pre Smrtihlava ťažšie vás dostať. Dávaj veľký pozor na Lucy. Za každú cenu ostaň s priateľmi. Zabudnite na medzifakultné spory a podobné predsudky. Zdrživajte sa v blízkosti ľudí, na ktorých vám záleží," Helen ledva vládala rozprávať. Hlava jej opäť bezvládne klesla na vankúš. Voldemort ju opatrne pritisol k sebe. Tentoraz nevládala protestovať. Vedel však, že k nemu pociťuje odpor. Bol rozhodnutý urobiť čokoľvek, aby si opäť získal jej dôveru.
"Čo sa stalo so Severusom ? Mal ma predsa informovať o všetkom, čo sa deje v škole," opýtal sa Voldemort. Dal Helen príležitosť, aby si mohla trochu oddýchnuť.
"Smrtihlav ho poranil. Je v bezvedomí a blúzni, chceli ho previesť do nemocnice, ale nejakým spôsobom sme stratili spojenie s Londýnom. Premiestňovanie nefunguje ani mimo Rokfortu a vlak vôbec neprišiel. Dokonca aj sovy, ktoré riaditeľka poslala sa vrátili späť," poriadne zmraštil tvár. Kolená ho začínali bolieť od kľačania na tvrdej podlahe. Keď si všimol, že s mamou niečo nie je v poriadku nechtiac sa nadýchal popola. Ľutoval, že tam Severus nemá nejaký poriadne mäkký koberec. Titus stál pri dverách a dával pozor, aby ho náhodou niekto neprichytil.
"Otec, dúfam, že ho už nemáš v sebe ?" podozrievavo si premeral Voldemorta.
"Nie, Smrtihlav už nikdy viac nebude mojou súčasťou," v srdci sa mu rozhorela nezmieriteľná nenávisť. Chcel Helen a svoje deti ochrániť za každú cenu. Nemienil sa vzdať bez boja. Z vedľajšej izby zaznel Davidov plač. Helen si spomenula, že ho kvôli tomu rozruchu nenakŕmila.
"Som veľmi rád, že si konečne pochopil, ako ten tvor ubližoval mame," drstne poznamenal Rob. Nemienil sa s otcom zbytočne hádať. Chcel mu len pripomenúť, kto je jeho skutočným nepriateľom.
"Maličký je zrejme hladný," znepokojene poznamenala Helen. Pokúsila sa postaviť, ale bolo to márne. Voldemort jej to nedovolil. Nechcel, aby zbytočne plytvala silami.
"Idem za ním," rýchlo vyliezol z postele. Pre istotu si so sebou zobral prútik. Nevšímal si mlieko rozliate na podlahe. Opatrne sa sklonil nad kolískou.
David k nemu nedočkavo natiahol ruky. Bol mrzutý a poriadne hladný. Znepokojene zamrnčal, keď nevidel v jeho rukách fľašu. Prekvapilo ho jemné pohladenie a spôsob akým ho vzal do náručia. Nepatrilo to k zvyčajnému správaniu Temného pána.
"Môj pane, vráťte ssssa k Helen. Nejaký muž sssa sssnaží dossstať do domu, vyzerá ako inferius," pri dverách zaznel vydesený sykot. Začuli zvuk rozbíjajúceho sa skla. Nejaké telo dopadlo na zem. Vrazilo do detskej postieľky. Pod jeho váhou sa roztrieštila na drobné kúsky. Negas výhražne zasyčal. Bol pripravený použiť každú kvapku jedu na obranu svojho pána. Zaklínadlo, ktoré vyšlo z Voldemortovho prútika nezanechalo na tele žiadnu stopu. Len šaty na niektorých miestach trochu povolili. Voldemort ho rýchlo uväznil v izbe. Ani jedno zaklínadlo ho však nedokázalo udržať na dlhšiu dobu.
"Zabijem tú tvoju hračku, Smrtihlav sa mi za to odmení !" vrieskal mužský hlas.
Zúrivo lomcoval ťažkými dverami. Pomocou prútika prisunul k dverám nábytok. Zaklínadlá tomu stvoreniu dodávali silu. Had sa rýchlo vsúkal do spálne. Voldemort ledva stihol zamknúť dvere. Kozub bol prázdny. Rob už zrejme musel prerušiť rozhovor. Negas vliezol do postele. Zúfalo sa omotal okolo Helen. Cítil teplo sálajúce z jej tela.
"Má vyssokú horúčku, musssíme niečo urobiť," tenký jazýček jemne oblizol trasúcu roztrasenú ruku.
"Druhý démon... Musíme nájsť otcov denník, Cherok, potrebujem sa dostať do....Cheroku. Ak sa nám to nepodarí Smrtihlav zabije všetkých, ktorí nesú v sebe stopu mojej krvi, pomôž mi..." nesúvisle bľabotala Helen. Pod ňou sa vytvoril priezračný talizman. Vo vnútri sa zjavil otvor. David vytvoril cestu, ktorá ich mala zaviesť do bezpečia.
Bella niekoľkokrát prečítala záhadný odkaz, ktorý jej niekto položil na posteľ. To písmo v nej vzbudilo obavy. Premočený kúsok pergamenu zvierala v roztrasených rukách. Nedokázala pochopiť, kto sa pokúšal žartovať takýmto spôsobom. Prečo si sa ku mne nevrátil ? Ako si ma mohol nechať trpieť ?
Bellatrix,
Stretneme presne o polnoci sa na mieste, kde som ti kedysi daroval snubný prsteň.
Spomínam si na tvoj úsmev a pohľad plný oddanosti. Stále patríš iba mne. Manželstvo s Weasleym nie je platné.
Mám právo ho zabiť za každý dotyk, ktorý si mu venovala. Ja nie som mŕtvy a radím ti, aby si prišla na schôdzku. Nezabúdaj, že si mi prisahala večnú vernosť. Ak odmietneš, nájdem si ťa hoci aj v samotnom pekle.
Tvoj Rod
"Kto to sem priniesol ?" schmatla za habit smrťožrúta, ktorý sa zvyčajne staral o doručovanie pošty. Zúrivo ho pritisla k stene. Ku krku mu priložila prútik, keď sa snažil vytrhnúť z jej rúk.
"Neviem, Bella, našiel som to medzi včerajšími správami od spojencov. Pusti ma, musím všetkých zvolať do hlavnej sály. Temný pán nám poslal nejaké nové príkazy," odvrkol pridusene.
"To nie je možné. On to predsa nemohol napísať. Pochovali ho v Azkabane, videla som ten hrob..." povolila zovretie, až keď sa mu podarilo zhodiť ju na zem.
"Upokoj sa, pán ma potrestá, keď nesplním jeho príkazy. Mala by si ísť so mnou. Smrtihlav sa proti nám postavil..." informoval ju stručne.
Bella zúfalo zovrela prútik. Pochopila, prečo zrazu pocítila takú silnú bolesť. Ich dohoda so Smrtihlavom neplatila stala sa slobodným človekom. Na duši pocítila zvláštnu ľahkosť, akoby z nej spadlo obrovské bremeno.
Dvere na nejakej spálni sa prudko otvorili. Na chodbu vybehla žena zahalená do chabej prikrývky. Rozstrapatené vlasy lietali okolo jej hlavy. Ginny opäť využila chvíľu nepozornosti svojho manžela. Malcolm napokon dosiahol, aby súhlasila. Týždeň ju nechal zavretú v podzemných častiach temného sídla. Neostala jej žiadna iná možnosť.
"Kam ideš ? Neodporúčam ti ponevierať sa po dome, smrťožrúti by mohli tvoj odev považovať za provokáciu, " uštipačne poznamenala Bella.
"Uhni mi z cesty, Lestrangeová," zlovestne zavrčala Ginny. Mrzelo ju, že sa jej práve teraz priplietla do cesty.
Obloha náhle potemnela, akoby práve nastalo zatmenie slnka. Desivá hmla sa vkrádala do všetkých obydlí. Smrtihlav postupne uspokojoval svoje najtajnejšie želania. Požieral energiu z každého živého tvora, ktorý mu prišiel do cesty. Práve za sebou zanechal telo nejakého bezdomovca.
"Čoskoro sa nasýtim a prídem si po vás, deti Talizmanu," predstavoval si ako krehké telíčko pomaly prechádza cez temné útroby jeho neľudského tela. Vnímal chuť nevinného stvorenia, ktoré mu mohlo priniesť nadpozemské uspokojenie. Každá rana uštedrená Talizmanu ho približovala k víťazstvu.
To chutné dieťatko mi dodá veľa sily. Kde je Meidalos ? Chcem, aby mi ho priniesol.Tie zelené oči musia spoznať smrteľný strach. Malý princ sa bude kúpať vo večnom ohni.