Noc temných III: 19. kapitola Prehra

Sssem nikto dobrovoľne nechodí,“ had prudko vrazil do zavretých dverí.
„ Alohomora ! “ skríkol Urin, ale nič sa nestalo. Dvere odolali zaklínadlu.
„Viem, že sa tu niekde skrývaš a radím ti, aby si čím skôr vyliezla, lebo ťa aj tak nájdem. S Urinom Gauntom sa nebude nikto zahrávať.“
Od chrbta ho zasiahla nejaká kliatba. Sklátil sa zem a prútik mu vypadol z ruky.
„Ty podvádzaš ? “ rozčúlene siahol po prútiku, ale nejaká bledá ruka bola rýchlejšia ako on a odhodila ho. Had sa spokojne prizeral. Nemienil zasiahnuť do ich vzájomného zápasu.
„Nie, nepodvádzam, chcem ti dať šancu skoncovať s predsudkami. Viem, že ani ty nesúhlasíš s našou svadbou. Viem, že sa ti páči istá žena, ktorá nepatrí k nám, okrem toho ja som tvoja sesternica… Rodičia sa budú musieť zmieriť s tým, že je to nemožné,“ poblednutú tvár mladej ženy osvetlilo svetlo vychádzajúce spod dverí. Bola dosť vychudnutá a tvár mala poznačenú zvláštnym smútkom, ktorý mierne pošpatil jej jemné črty.
„Mlč Vera, nebudem ťa počúvať. Nevieš o čom hovoríš. Naša svadba sa uskutoční podľa plánu. Vieš, veľmi dobre, že čakáš moje dieťa, “ vyprskol nahnevane. Nemal záujem s ňou debatovať o veciach, ktoré sa aj tak nedali zmeniť. Urobil chybu, ktorú už nemohol vziať späť.
„JA SA ZA TEBA NIKDY NEVYDÁM,“ v jej ruke sa zaleskla strieborná dýka. Had natiahol svoje štíhle telo a obratne jej vychmatol zbraň z ruky. Vzpierala sa, ale bol príliš ťažký a rýchlo sa okolo nej omotával. Na ruke jej ostala drobná ranka, s ktorej vytieklo pár kvapiek krvi.
„Už nikdy sa neopovažuj niečo také urobiť !“ hromžil Urin. Vzal do ruky dýku a zúrivo ju odhodil.
„Taká otrasná muklovská vecička je pod našu úroveň. Odteraz si na teba dám dobrý pozor, nebudeš mi odporovať,“ zúrivo zapichol dýku do dverí. Vyletela z nich príšerná temnota, ktorá sa okolo neho omotala. Smrtihlav sa prebudil.
„Osud tvojho rodu je ohrozený. Ak však zmizne zo sveta talizman, ktorý ma môže poraziť, zabezpečím tvojim potomkom neobmedzenú moc…choď do Cheroku a nájdi ho…znič ten talizman…“


„On zabil mňa a neušetril ani moju malú sestru,“ Helen pocítila nekonečný odpor k tomu mužovi. Zmocnila sa jej hrôza, keď si uvedomila, že to spáchal Voldemortov pradedo. Stará bolesť naplnila jej dušu. Muž, ktorého miluje je zároveň potomkom jej vraha. Niečo také by asi položilo každého.
„Mrzí ma to, nevedel som o tom...“ Harry ju pohladil po vlasoch a pritiahol si ju bližšie k sebe.
Smrtihlav vycítil, že talizman mierne zoslabol. Nenápadne sa dostal do Harryho mysle a začal ho meniť…





„Decká, tomu neuveríte. Pozval som Mef Malfoyovú na rande,“ zahlásil Bott, keď sa ako posledný dostavil do učebne elixírov. Prítomným študentom, ihneď zamrzli úsmevy na tvárach. Profesor Blackwood práve vyšiel zo svojho kabinetu. Zarazene si premeral Botta, ktorý sa tváril akoby vošiel do nejakého zábavného podniku a nie do triedy.
„Mef Malfoyová ? To hádam nie. Náš Botko chce randiť s diablom v sukni ?“ začudovala sa Lucy.
„Radšej si sadni a nakrájaj spievajúce mrkvy,“ Titus mu ihneď strčil tri páry obrovských mrkiev, ktoré sa ho snažili prekričať. Škriekali tak nahlas až mu vlasy vstávali dupkom. Bott ich ledva udržal. Hneď sa pustil do práce, aby čo najskôr prestali „spievať.“
„Nuž ja, som musel obhájiť našu česť. Tá fiflena ma obvinila, že príliš veľa času trávim s Titusom. No asi vieš ako to myslela…“ Lucy, ktorá mala za úlohu rozdrviť pár mločích očí sa posunula, aby si mal kam sadnúť.
Titus razantne pokrútil hlavou. Nebolo práve najvhodnejšie rozoberať túto tému, pred šéfom Slizolinu.
Mel zatiaľ miešala nejakú trblietavú hmotu, ktorá dosť silno bublala. Keď pochopila o čom jej reč, takmer sa jej podarilo pooblievať lavicu.
„Slečna Weasleyová, dávajte si pozor čo robíte, “ napomenul ju Blackwood. Sadol si za učiteľský stôl a čakal čo sa bude diať.
„Prepáčte, pán profesor, ale nemôžem zniesť, že tak hovoria o mojom…“ Mef si rukou zakryla ústa. Naozaj nemienila všetkým prezradiť, že spolu chodia.
„O TVOJOM ČO ? “ nechápal Bott.
„Láskavo sa sústreď na prácu a prestaň tárať,“ zahriakol ho Titus. Chvíľu pokračovali v úplnej tichosti. Titus mal všetko dobre zorganizované. Prísady boli čoskoro roztriedené a správne zmiešané v štyroch rôznych kotlíkoch.
Elixír s dosť dlhým názvom PREBÚDZACÍ A AKTIVOVACÍ JANTÁROVÝ NÁPOJ sa nemohol variť naraz, pretože by niektoré s prísad mohli po vzájomnom zlúčení explodovať. Počas práce čas ubiehal nesmierne rýchlo.
„Prvú fázu máme úspešne za sebou,“ Titus skontroloval všetky kotlíky, farba tekutín sa presne zhodovala s návodom v recepte.
„To som rád.“ Bott si už necítil ruky od toľkého miešania a krájania. Lucy si unavene pošúchala oči. Celý recept bol napísaný v Parselčine, preto ho musela preložiť, aby tomu ostatní rozumeli.
„Dúfam, že nemáte nič proti tomu, aby Mel bola členkou nášho spolku ?“ opýtala sa Lucy, keď kotlíky uschovali do Blackwoodovho kabinetu a pomaly sa zberali na odchod.
„Jasné, že nie,“ odvetili chlapci.





Hermiona zacítila horúci bozk na krku. Mierne sa pomrvila a chystala sa Ronovi povedať, aby ju nechal na pokoji. Večer si vzala trochu elixíru na spanie, lebo inak by určite nedokázala prinútiť svoje telo, aby sa uvoľnilo. Kdesi v mysli jej však skrslo podozrenie, že to nemohol urobiť jej manžel. Odišiel predsa s Harrym. Okrem toho v poslednom čase neprejavoval veľký záujem o fyzický kontakt.
„Daj pokoj,“ zamrmlala podráždene a chcela odplašiť neodbytného návštevníka. Podvedome siahala po prútiku, ale niekto jej chytil ruku a nemilosrdne ju pritlačil do vankúšov.
„Chýbal som ti, však, miláčik ?“ začula povedomý hlas, ktorý ju ihneď prebral ako ľadová sprcha.
„MALFOY, čo robíš v mojej posteli ?“ zajačala Hermiona.
„Prišiel čas oslavovať. Práve v tejto chvíli je jasné, že Helen prehrala…“
„Vššak teba radosssť prejde,“ sykol Negas.





Ron nahlas zachrápal. Dlhé čakanie ho unavilo. Snívalo sa mu, že Malfoy bol donútený oženiť sa s Dolores Umbrigerovou. S radosťou ho „doviedol“ do kostola.
„A teraz si na rade ty, Weasley,“ Malfoy ukázal na Pani Norisovú oblečenú v dlhých bielych šatách.
„Nie, ja som už ženatý, nech si ju vezme Filch,“ nesúhlasne zamrmlal Ron.
„Vstávaj !“ zacítil ako ním niekto silno zalomcoval. Helen sa ho zúfalo snažila prebrať.
„Čo sa deje ? Kde je Harry ?“ Ron si pretrel oči a pomaly vstal. Helen mu namiesto odpovede ukázala temné znamenie. Celé sa zapálilo.
„Smrťožrúti sú tu ?“ Pohotovo zovrel v ruke prútik.
„Nechala som sa nachytať. Smrtihlav ma vyviedol z miery a ja som ho nedokázala zastaviť. Odíď odtiaľto, musíš…“ v tme sa zablesklo zaklínadlo. Helen spadla na zem k Ronovým nohám. Nemal čas zisťovať či žije alebo nie. Zúfalo ju vzal na ruky a naslepo vypálil pár omračujúcich zaklínadiel. Premiestňovanie nemal nijak obzvlášť rád, ale musel sa nejako premôcť. Nechápal čo sa stalo a nemienil to zisťovať. Predtým než sa mu tmavá chodba stratila z dohľadu zazrel muža s červenými planúcimi očami.
„Tak ľahko nám neujdeš,“ začul posmešný hlas patriaci Bellatrix Lestrangeovej. Smrtihlav ihneď upozornil všetkých smrťožrútov. Ron nemal kam ustúpiť.
Zlovestná postava sa zjavila celkom blízko neho.
„Láskavo mi vráť moju manželku a ver mi, že to bude to posledné, čo na tomto svete urobíš,“ ponurý kruh sa striasol od smiechu. Ron si pripadal celkom bezbranný, keď zazrel tú hordu krvilačných čarodejníkov. Bolo mu jasné, že jediné čo ho delí od istej smrti je Helen. Ak mu ju podá bez milosti ho zabijú.
„Harry som tvoj priateľ. Neviem čo sa ti stalo, ale...“ zelený záblesk sa mu roztrieštil pri nohách.

Zpět na hlavní stranu blogu