darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Greybackova dcéra : I. kapitola bolestivé premeny,
21. říjen 2006 | 08.39 |
Timea sa netrpezlivo vymanila z postele. Fialové papuče sa nesústredene dotkli zeme. Bola hrozne vychudnutá. Odkedy ju uhryzol vlkolak, mala chuť len na veci, ktoré sa v obchode nedali bežne zohnať. Rozrušene si prešla rukou po dlhých čiernych vlasoch. Uvedomovala si blížiace sa nebezpečenstvo, ktoré predstavoval mesiac v splne…Jej postava sa od základov zmenila. Predtým bola bacuľatá a mala pomerne svetlú pokožku. Teraz však nesmierne rýchlo schudla a pokožka jej pokožka nabrala jemný ebenový odtieň.
Všetci sa jej vypytovali na tú zázračnú diétu, ktorá jej konečne pomohla vyriešiť problém s nadváhou…Nikto nemal ani potuchy o tom, čo sa jej stalo. Jej príbuzní boli muklovia a netušili, že ich svet skrýva aj mnohé záhady, o ktorých nemajú ani poňatia.Timea to tiež zistila len nedávno.Celý jej život sa zmenil vo chvíli keď ju uhryzol beštiálny tvor menom Grayback…
Mesiac na ňu nasmeroval svoju vľúdnu okrúhlu tvár. Celé jej telo žilo v temnom očakávaní. Začala sa meniť, prebiehalo to dosť pomaly a dosť bolestivo… Zvíjala sa po zemi…Cítila ako jej oblečenie praská a zahaľuje ju tajuplný tmavý závoj. V jej mysli sa usídlila nekontrolovateľná dravosť. Rozdriapala všetko čo jej prišlo pod ruku. Zaplavil ju príval energie. Jej pazúry sa zaborili do podlahy a zanechávali tam hrubé zárezy.
Musela sa vyzúriť. Vedela, že ak to neurobí, môžu na to doplatiť nevinní ľudia. Rozbehla sa do lesa.
Nočný vzduch okamžite schladil jej nadšenie. Rýchlo ako blesk sa rozbehla do hustých krovín. Nechcela, aby ju niekto zazrel. Potichu sa pritisla k zemi. Snažila sa zmierniť svoj hnev. Nevedomky sa upriamila na nejaký hlas. Proti svojej vôli sa zdvihla.
„Nie, prosím už ma viac netrápte,“ zaznel chabý výkrik.
Ten hlas poznala veľmi dobre. Patril jej bratrancovi Davidovi. Nedávno k nim prišiel na návštevu…Priplazila sa bližšie. Zazrela mladého muža oblečeného v čiernom habite. Svetlé pramienky vlasov sa mu rozplývali na chrbte. Štíhla postava sa skláňala nad Davidom, v ruke držala nejaký kus dreva a mierila ním naňho. Bratrancova tvár bola skrivená od bolesti. Rukami si objímal kolená a nekontrolovateľne sa triasol.
„MÁŠ VÝDRŽ MUKEL, ALE TO TI NEPOMÔŽE, AJ TAK ŤA ZABIJEM…“
Timea sa nehlučne zakrádala za jeho chrbtom. Spoznala aj útočníka. Bol to Lucius Malfoy, panský chlapček, ktorý býval v prepychovom sídle.
Surovo ho zhodila na zem a vytrhla mu z ruky prútik. Pritlačila toho nafúkanca do kamenistej lesnej pôdy. Lucius Malfoy sa zúfalo bránil. To ako sa chvel ju privádzalo do zúfalstva. Zrejme ho poriadne nastrašila. Bodaj by nie. Nemal silu bojovať s rozdivočeným vlkolakom. David sa rýchlo rozbehol preč. Nečudovala sa, že jej nepoďakoval. Vyzerala naozaj desivo.
„Prestaň, ty beštia. Mňa nedostaneš,“ pokúsil sa jej siahnuť na krk, ale ona mu tak silno stisla ruku, až mu v nej začali praskať kosti. Nemienila sa s ním hrať celú noc.
Všetci sa jej vypytovali na tú zázračnú diétu, ktorá jej konečne pomohla vyriešiť problém s nadváhou…Nikto nemal ani potuchy o tom, čo sa jej stalo. Jej príbuzní boli muklovia a netušili, že ich svet skrýva aj mnohé záhady, o ktorých nemajú ani poňatia.Timea to tiež zistila len nedávno.Celý jej život sa zmenil vo chvíli keď ju uhryzol beštiálny tvor menom Grayback…
Mesiac na ňu nasmeroval svoju vľúdnu okrúhlu tvár. Celé jej telo žilo v temnom očakávaní. Začala sa meniť, prebiehalo to dosť pomaly a dosť bolestivo… Zvíjala sa po zemi…Cítila ako jej oblečenie praská a zahaľuje ju tajuplný tmavý závoj. V jej mysli sa usídlila nekontrolovateľná dravosť. Rozdriapala všetko čo jej prišlo pod ruku. Zaplavil ju príval energie. Jej pazúry sa zaborili do podlahy a zanechávali tam hrubé zárezy.
Musela sa vyzúriť. Vedela, že ak to neurobí, môžu na to doplatiť nevinní ľudia. Rozbehla sa do lesa.
Nočný vzduch okamžite schladil jej nadšenie. Rýchlo ako blesk sa rozbehla do hustých krovín. Nechcela, aby ju niekto zazrel. Potichu sa pritisla k zemi. Snažila sa zmierniť svoj hnev. Nevedomky sa upriamila na nejaký hlas. Proti svojej vôli sa zdvihla.
„Nie, prosím už ma viac netrápte,“ zaznel chabý výkrik.
Ten hlas poznala veľmi dobre. Patril jej bratrancovi Davidovi. Nedávno k nim prišiel na návštevu…Priplazila sa bližšie. Zazrela mladého muža oblečeného v čiernom habite. Svetlé pramienky vlasov sa mu rozplývali na chrbte. Štíhla postava sa skláňala nad Davidom, v ruke držala nejaký kus dreva a mierila ním naňho. Bratrancova tvár bola skrivená od bolesti. Rukami si objímal kolená a nekontrolovateľne sa triasol.
„MÁŠ VÝDRŽ MUKEL, ALE TO TI NEPOMÔŽE, AJ TAK ŤA ZABIJEM…“
Timea sa nehlučne zakrádala za jeho chrbtom. Spoznala aj útočníka. Bol to Lucius Malfoy, panský chlapček, ktorý býval v prepychovom sídle.
Surovo ho zhodila na zem a vytrhla mu z ruky prútik. Pritlačila toho nafúkanca do kamenistej lesnej pôdy. Lucius Malfoy sa zúfalo bránil. To ako sa chvel ju privádzalo do zúfalstva. Zrejme ho poriadne nastrašila. Bodaj by nie. Nemal silu bojovať s rozdivočeným vlkolakom. David sa rýchlo rozbehol preč. Nečudovala sa, že jej nepoďakoval. Vyzerala naozaj desivo.
„Prestaň, ty beštia. Mňa nedostaneš,“ pokúsil sa jej siahnuť na krk, ale ona mu tak silno stisla ruku, až mu v nej začali praskať kosti. Nemienila sa s ním hrať celú noc.