darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Prekliaty MágII: 2. kapitola Vládkyňa artefaktov,
„Nie, tomu neverím,“ opatrne položil Enedeu na zem a priplazil sa k nehybnému Bersalaqovi. Noha ho príšerne bolela, preto sa mohol posúvať len veľmi pomaly. Zachytil prerušované odozvy srdca. Bol to hotový zázrak, že napriek takým ťažkým zraneniam, v ňom stále pulzoval život.
„Urobil som všetko, aby moja odolnosť voči nepriateľským kúzlam vzrástla. Nedokážeš sa ma tak ľahko zbaviť…“ zachrapčal Bersalaq. Silno stisol Lucienovu ruku a donútil ho, aby sa mu díval do očí. Cítil ako si ho podmaňuje zvláštna sila. Nedokázal jej vzdorovať.
„Nepočúvaj ho,“ zhíkol Zirzaw. Nechcel, aby podľahol zvláštnemu čaru, ktoré vychádzalo z mágových očí.
Obklopili ho záhadné hlasy. Nad ním sa skláňali neviditeľné prízraky. Postupne vstupovali do jeho mysle. Jeden z nich nadobudol podobu krásneho dievčaťa. Vyzerala ako krehká víla, plávajúca vo vetre. Vlasy jej povievali okolo hlavy, ako pestrofarebná koruna. Natiahla k nemu ruku a pokúsila sa ho dotknúť.
Máš veľkú moc, Lucien. Tvoje srdce ti však bráni ju použiť. Zbav sa pocitov. Zbytočne ťa kvária a ničia. Existuje jednoduché zaklínadlo a už viac nebudeš trpieť. Je to jednoduché stačí, prejsť pár kníh…Potom už viac nebudeš smutný, tvoja bolesť navždy pominie. Nájdi vládkyňu artefaktov a vezmi jej Aner Mortdar, kľúč od rieky pocitov.
„Lucien, preber sa,“ vystrašene zvolal Zirzaw. Vôbec sa mu nepáčilo, že Prekliaty mág, očarene hľadí na stenu. Zaregistroval slabé vlnenie. Nepochybne vychádzalo z nejakej magickej bytosti. On sám však bol proti tomu bezmocný. Jedine mág to mohol zastaviť.
„Zirzaw, prečo tak kričíš ?“ opýtala sa Enedea. Konečne nadobudla vedomie a bola schopná rozumne uvažovať. V mysli však pocítila zvláštnu prázdnotu, akoby zabudla na niečo veľmi dôležité.
„Lucien podľahol nejakému kúzlu. Pomôž mi,“ zhrozene zvolal Zirzaw. Hrozne sa bál, že sa jeho pánovi niečo stane.
„To tvoje sladké dievčatko, nič nezmôže. Už si poškvrnil ruky, neexistuje cesta späť. Chudáčik malý, práve ti vymazal pamäť, aby si nezistila, že ťa pobozkal,“ posmešne hlesol Bersalaq. Vedel, že tým Lucienovi uškodí, spôsobovalo mu radosť vidieť zúfalstvo na jeho tvári.
Enedea prudko schmatla Luciena. Zatriasla ním, ale on vôbec nereagoval. Stále civel na nejaký bod na stene a potichu niečo mrmlal. Zhlboka sa nadýchla a opatrne ochutnala jeho pery. Účinok bol takmer okamžitý. Lucien neveriacky zažmurkal, keď cítil ako sa k nemu pritisla.
Zirzaw poriadne nahlas odfrkol a odvrátil sa. Keď Enedea videla, že začína reagovať, rýchlo sa od neho odtiahla. Vzápätí však na jeho líci pristála poriadne silná facka. To ho dokonale vrátilo do reality. Zlomená noha ho opäť poriadne rozbolela. Upadol do milosrdnej tmy, ktorá ho zachránila pred ďalšími výčitkami. Náhle sa mu v mysli objavila zvláštna vidina.
Malé dievčatko odeté v zvláštnych fialových šatách, unikalo pred nejakými maskovanými bytosťami.
. Na krku sa jej leskol zvláštny ostrý predmet, v tvare trojuholníkového hrotu. Vyžaroval podmanivé svetlo, ktoré Luciena istým spôsobom priťahovalo. Pohybovala sa rýchlo nejaká divoká šelma, stromy sa pred ňou rozostupovali. Zvieratá vydesene zaliezali do úkrytov. Drobné dieťa začalo spievať. Melodický hlas uvoľňoval silnú mágiu, o ktorej nikdy predtým nepočul.
Freyala nespokojne položila ruku na jeho rozpálené čelo. Keď sa so manželom vrátili domov, našli ho v takomto stave. Samuel práve vo vedľajšej miestnosti vypočúval Bersalaqa. Až ju zamrazilo pri pomyslení, že ten starý intrigán sa vlámal do ich domu.
„Idem namiešať odvar proti horúčke. Zatiaľ tu ostaň s ním. Keby sa niečo dialo, okamžite po mňa príď,“ znepokojene odvetila Freyala. Všimla si, že jej chránenkyňa už dlhšiu dobu sedí na podobločnici a rukou si zamyslene prechádza po ústach.
„Stalo sa niečo ?“ podišla k nej a prísne sa zahľadela do jej očí. Stále sa snažila ochraňovať.
„Lucien ma pobozkal, myslím, že sa do mňa zaľúbil,“ nesústredene odvetila Enedea. Občas ju mierne deptala, prílišná pozornosť zo strany mágov. Nechápala čím ich môže priťahovať dievča, bez akýchkoľvek magických schopností. Zúfalo si priložila ruku na ústa. Nechcela jej to povedať takýmto spôsobom.
„To hádam nie. Veď ste spolu vyrastali, nie je to trochu…“ Freyala sa márne snažila nájsť vhodný výraz. Netušila, že Lucien prežíva niečo také. Nebadane pokrútila hlavou a pobrala sa do laboratória. Pochopila prečo, si vyslúžil prezývku Prekliaty mág.
Enedea znepokojene podišla k posteli. Sklonila sa k nemu a ponaprávala mu vankúše. Istým spôsobom ho milovala, ale nebola to taká láska, po ktorej túžil on. Dúfala, že si to časom uvedomí. Nechcela mu ublížiť. Obávala sa, že ten bozk v ňom mohol vyvolať falošné nádeje.
Nešetrne odhodil prikrývku. Na rozpálenom tele pocítil mrazivý chlad. Prudko sa od neho odvrátila. Nemal totiž oblečený habit ani spodné prádlo. Zahanbene sa pokúšala ho zakryť.
„Počkaj, neutekaj. Nesmieš ma opustiť,“ bľabotal Lucien. Nervózne sa prevaľoval na posteli. Tvár mu osvetlila zvláštna červená žiara. Po rukách sa mu začala šíriť nejaká energia. Temné úponky omotali jeho telo do zvláštneho čierneho rubáša. Enedea prekvapene vykríkla, keď zacítila blízkosť temnoty. Prudko sa nadýchol a vyrazil dvere.
„Lucien, nikam nechoď,“ požiadala ho Enedea. Pokúsila sa ho dotknúť, ale niečo ju odhodilo na zem. Udrela si hlavu o rám postele.
„Ty tiež pôjdeš so mnou,“ odvetil cudzí hlas presýtený temnotou. Opatrne ju vzal do náručia a zmizol.