NemilovanáIII: 2. kapitola Andark

Pobyt mimo tela si vyžiadal svoju daň. Bartyho tvár ostávala naďalej zmenená na nepoznanie. To však nikomu nedávalo právo, považovať ho za zradcu. Tifany ho postupne začala mať rada, napriek všetkému.
„Nechcel som ho urážať, ale mám informácie zo spoľahlivého zdroja. Viem, veľmi dobre, akým spôsobom docielil, aby ho opäť nezavreli do Azkabanu. Nemusíš však mať obavy, toto nepotrvá večne. Čoskoro nájdem bezpečný spôsob, akoby si im mohla dať o sebe vedieť,“ pomaly sa opäť vrátil na posteľ.
Uvedomoval si, že Tifany veľmi ľúbi svojich rodičov. Chápal jej obavy z toho ako sa asi musia cítiť. Obával sa však, že by ministerstvo mohlo dostať nejaké hlásenie o jeho pobyte. Necítil sa dostatočne silný, aby im dokázal čeliť. Smrťožrúti sa opäť prejavili ako neusporiadaná háveď, neschopná poslúchnuť ani jednoduché príkazy. Vedel, že im musí pripomenúť s kým majú tú česť. To však nemal v úmysle urobiť počas tejto noci.
„Nehnevaj sa na mňa. Je to len v záujme našej bezpečnosti,“ sklonil sa k Tifany a opatrne ju pobozkal. Nemal náladu na ďalšie nekonečné diskusie. Takisto si bol vedomý toho, že Tifany bude opäť celý týždeň v škole.
Bola to jedna z jej podmienok. Nemienila zanedbať svoje vzdelanie. Znamenalo to, že nebudú spolu dlhšiu dobu. Nemienil premárniť vzácne okamihy, keď mali obaja dostatok času.
Každým dotykom jej naznačoval, že by mu jej odchod spôsobil bolesť. Tifany ho k sebe bezmyšlienkovite pritiahla. Chvíľu sa bezstarostne bozkávali, akoby sa medzi nimi neodohrala žiadna výmena názorov.





Na druhý deň ráno…

„Vítam ťa v Andarku. Pokiaľ chceš vstúpiť do studnice magických vedomostí, vyslov názov svojej fakulty a príslušné heslo,“ zaškriekala škaredá hrčovitá tvár, ktorá sa vznášala nad vstupnou bránou do čarodejníckej školy. Táto ochranná sieť zabraňovala cudzím osobám vstúpiť do školy. Prváci sa zoskupili pri veľkom strome neďaleko kaštieľa. Zrejme ich čakala hodina herbológie alebo starostlivosti o čarodejné tvory.
„Pozrite, to je priateľka Toma Crafta,“ malý chlapec z desaťčlennej skupinky postávajúcej bokom od ostatných prvákov, na ňu ukázal prstom. Všetci sa začali predbiehať, aby si ju mohli lepšie obzrieť. Väčšinou to boli deti smrťožrútov a vyznávačov temnej mágie. Snažila sa vyhnúť týmto prejavom neblahej popularity. Len málokedy sa dokázala zbaviť hodnotiacich pohľadov.
„Zaklínačova fakulta,“ nahlas odvetila Tifany. Naklonila sa bližšie k škaredej tvári. Keď si strážca vypočul hleslo, ozvalo sa slabé zavlnenie. Tifany mohla pokojne prejsť. Prišla do školy trochu skôr, aby mala dosť času pripraviť sa na vyučovanie.
Andark bol plný študentov vracajúcich sa do svojich fakúlt. Žiaci nemuseli ostávať na internáte počas víkendov. Mohli ísť pokojne domov alebo sa zastaviť v dedine, pokiaľ im to vyhovovalo. V rukách držala knihy, ktoré si počas ranného zhonu nestihla zabaliť do príručnej tašky. Práve sa pokúšala vytiahnuť z tašky rozvrh, keď do nej niekto surovo vrazil. Tifany spadla na zem a všetky knihy jej vyleteli z rúk.
„Prepáčte, slečna Flemingová, nevšimol som si vás,“ rozpačito sa usmial Simon Aberginel. Oslovil ju falošným menom, ktorá používala, aby ministerstvo nezistilo, že sa vyskytuje na zozname žiakov tejto školy. Bola to len ďalšia nevyhnutná zmena, na ktorú sú veľmi rýchlo privykla. Riaditeľ jej galantne pomohol vstať a pomocou prútika privolal všetky spadnuté učebnice.
„To nevadí, nič hrozné sa predsa nestalo,“ ubezpečila ho Tifany. Napriek drobnému nárazu do ochkajúceho brnenia, to nebolo až také zlé. Všimla si, že riaditeľ má na sebe opäť jeden čiernych habitov s hadím lemovaním. Nervózne si prezrel drobnú modrinku na jej tvári. Tifany zazrela nejakého muža odetého dlhého čierneho habitu. Zrejme vošiel do školy, niekoľko sekúnd po nej. Nemohol však, prekročiť ďalšie ochranné kúzla.
„Buďte taká dobrá a zájdite po toho nového profesora. Ešte som mu pre istotu nezveril heslo, chcem sa s ním najprv pozhovárať. Dnes však akosi nič nestíham. V učebni elixírov vypukol menší chaos a profesorka Klevensová ma požiadala, aby som sa tam urýchlene zastavil.“

Zpět na hlavní stranu blogu