darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temnýchIII: 23. kapitola Tretí potomok
20. leden 2007 | 10.54 |
„Je potrebné, aby som to zopakoval ?“ opatrne sa opýtal Severus. Nebolo mu jasné, čo vlastne znamená ten výbuch zlosti.
„NIE, NETREBA,“ vyprskol Voldemort. Zúrivo hodil o stenu stoličku. Len o vlások minula Severusa. Ledva stihol uskočiť. Takúto negatívnu reakciu vôbec neočakával.
„Nechcem, aby sa to dieťa narodilo. Má v sebe príliš veľa Potterovej krvi. Niečo také nikdy nedopustím,“ Voldemort rozčúlene klesol do kresla.
„Pane, nerozumiem tomu. Pokiaľ som to správne pochopil, tak vy ste Potter. Tým pádom je…“
„NEBUDEM O TOM DISKUTOVAŤ, SEVERUS. Chcem, aby si jej dal…“ vyhŕkol neľútostne. Veľavravným gestom ho vykázal zo svojej pracovne. Zhlboka sa nadýchol a vstúpil do hadej mysle…
„Zase si celý špinavý !“ zahundrala Luna. Vzala Roya na ruky a pokúšala sa ho okúpať. On však zúfalo protestoval, plakal a kričal. Mal panický strach z vody odkedy sa nedobrovoľne vykúpal v jazierku. Luna mala vtedy uzávierku v redakcii a malého nechala na starosti Nevillovi a Bottovi…Bott sa hral s kamarátmi a Neville čítal Denného Proroka. Nevšimol si, že kočík mu „ušiel“ a Roy skončil vo vode.
„No tak maličký, neboj sssa. Negas mu chcel predviesť, že to nie je nič strašné. Opatrne sa vsúkal do vody. Luna si už začínala zvykať na tú plaziacu potvoru, ktorá vždy niečo podarené vymyslela.
Zvedavo vystrčil hlavu plnú magickej peny. Roy prestal vystrájať a tiež vliezol do vody.
„Negasko, ty si poklad,“ zaštebotala Luna a jemne ho pohladila po drobnej hlavičke.
Cítil ako niečo prešlo do jeho myšlienok. Úporne sa tomu bránil nevediac čo to má znamenať. Jeho oči však postupne nadobudli červený lesk. Hadie vedomie bolo zatlačené do väčšej hĺbky, aby si Voldemort mohol uvedomovať čo sa okolo neho deje. Zaplavilo ho príjemné teplo. Bublinky začínali vytvárať všelijaké zaujímavé obrazce. Akurát teraz sa musel vtrepať do kúpeľa… Chcel vyliezť z vane, ale niečo ho jemne schmatlo za chvost.
„NEGASÍK,“ zašepkal Roy. Bolo to jeho prvé slovo. Luna od „dojatia“ takmer nevládala dýchať.
„Nechaj ma, lebo uvidíššš,“ zasyčal Voldemort. Nemienil však malému ublížiť. Vedel, žeby to bolo príliš riskantné. Luna ho rýchlo uvoľnila z Royovho zovretia a stiahla z neho bublinkovú penu.
Poľahky vykĺzol von z kúpeľne. Zacítil smrad vychádzajúci z kuchyne. Z hrncov namiesto lahodnej vône stúpal smradľavý dym.
„Och Bože,“ zjojkla Lee a ihneď pootvárala všetky okná.
„Zabudla som na ten guláš. Luna ma asi zabije.“
Helen sa márne pokúšala odhrnúť prikrývku. Ruky mala úplne stuhnuté. Siahla až na dno svojich síl, aby sa mohla posadiť. Počula všetko, čo povedal jej manžel. Smrtihlav ho úplne ovládol a teraz sa mi chce pomstiť. Opäť z neho urobí neľútostného vraha.
Voldemort potichu vošiel do izby. Prikázal hadíkovi, aby sa zastavil v tajnom dome. Musí ho pripraviť na dlhšie myšlienkové spojenie…
„Urobila si veľkú hlúposť. Snáď nechceš obetovať život pre obyčajného zradcu krvi…Nebudeš zasahovať do mojich plánov.“
Helen nebola schopná mu odpovedať. Z jeho mysle aj tela priam vyžaroval vplyv Smrtihlava. Vycítila, že nechýba veľa, aby ho presvedčil o tom, že ju nepotrebuje. Podvedome sa obávala všetkého, čo jej môže urobiť v tomto nezvládnuteľnom stave. Nemala však silu mu odporovať. Odovzdane sa o ňho oprela a jemne ho chytila za ruku.
Smrtihlav vydesene ustúpil. Dobro v jeho vnútri mu začalo odporovať a sťahovať ho do úzadia. Pochopil, že nebude rozumné poštvať ju proti sebe…Spokojne privrel viečka a nechal sa viesť.
„Ľúbim ťa, ale nedovolím ti, zbaviť sa nášho dieťaťa. Nikdy nepristúpim na tvoju…“
Voldemort vytiahol prútik. Potichu zašepkal nejaké zaklínadlo. Cítila ako jej niečo bolestivo prešlo telom. Nebol to však cruciatus ani nič podobné… Upadla do zvláštneho stavu medzi spánkom a bdením. Jemne sa dotkol jej brucha. Niečo ho stále lákalo, aby sa pokúsil nadviazať spojenie s dieťaťom…
Zaplavili ho pocity chladu a bezmocnosti. Dieťa, ktoré práve odpovedalo na jeho volanie nebolo ani trochu podobné Robovi a Lucy. Začínal ľutovať, že sa o ňom vyjadroval ako o Potterovskom decku…
Profesorka Trelawneyová sa zrútila na zem. Jej chrapľavý hlas opäť zaplnil celú chodbu : Svet sa mení a osud tiež. Tretí potomok bude mať tú moc…Postaví sa medzi nich a vezme do rúk budúcnosť.
„Sibyla, čo to vravíte ? Nemali by ste toľko piť,“ riaditeľka si pohŕdavo odfrkla a pomohla svojej večne opitej kolegyni pozbierať sa zo zeme. Pred malou chvíľou jej Ginny poslala odkaz, aby sa zastavila v jej triede. Cestou sa však zrazila s profesorkou veštenia.
„Vnútorné oko potrebuje podporné prostriedky, aby mohlo preniknúť pod povrch…“
„Ja si myslím, že trochu striedmosti by mu nezaškodilo. Odporúčam vám vziať si príklad z Winky, ktorá sa prednedávnom podrobila radikálnemu liečeniu.“
„Porovnávate ma s domácim škriatkom. Taká nehoráznosť ?“
MgGonagallová sa mierne uškrnula, keď Sybila narazila do brnenia. Začula podozrivý krik ozývajúci sa z učebne Obrany proti čiernej mágii.
„ZAKAZUJEM VÁM STÝKAŤ SA S MOJOU NETEROU. ROZUMELI STE, SNAPE ?“
MgGonagallová si napravila okuliare a odvážne vstúpila do ohniska sváru. Sklenený pohár sa rozbil nad jej hlavou. Titus Snape bleskurýchlo ustupoval pred rozzúrenou profesorkou Weasleyovou.
„Mel a ja spolu chodíme. Nechápem čo je na tom zlé ?“ nervózne žmolil v rukách prútik.
MgGonagallová začínala strácať trpezlivosť. Keby bola nažive Poppy určite by za ňou Ginny poslala a prinútila ju vstrebať pár upokojujúcich odvarov.
„TY SI MYSLÍŠ, ŽE TI DOVOLÍM ZAHRÁVAŤ SA S ŇOU ? IDE TI LEN O ZÁBAVU. CHCEŠ VYUŽIŤ SITUÁCIU.“
„TO NIE JE PRAVDA,“ Titus sa pomaly prestával ovládať.
„PRESTAŇTE,“ riaditeľka mala čo robiť, aby ju konečne začali brať na vedomie.
„Len pokojne choďte na vyučovanie, Snape. Nemienim vás z ničoho obviňovať. Zaujíma ma len jedna vec. Ste zamilovaný do slečny Weasleyovej ?“
„Áno som. Môžem vás ubezpečiť, že sa k nej chovám slušne a nerobím nič čo by bolo proti jej vôli,“ šlo to dosť ťažko, ale vedel, že už nemôže tajiť pravdu. Nechcel, aby si mysleli, že sa hanbí za svoje city. Mama mu vravela, že v niektorých chvíľach nie je dobré zapierať.
„Musím uznať, že ste prvý Slizolinčan, ktorý sa k niečomu takému priznal. Takže to bude 5 bodov pre Slizolin. To skrátka nemôžem nechať bez povšimnutia. Ginny, poď so mnou, dáme si šálku čaju…“
Lucy sa márne snažila očistiť si habit od štiav pľuvajúcej pelargónie. Čistiace kúzlo jej zanechalo na habite akési bledé škvrny. Šlo jej to dosť ťažko, pretože Umrnčaná Myrtla práve vyliezla zo záchodu a zvedavo si ju premeriavala. Okrem toho Mel celý čas lietala v oblakoch. Dozvedela sa totiž všetky podrobnosti o rozhovore medzi Titusom a riaditeľkou…
„Čo keby som aj ja začala chodiť s niekým zo Slizolinu ? Aspoň by som podporila tento nový módny trend.“
„Páči sa ti niekto konkrétny ?“
Lucy prekvapene zavrtela hlavou. Zatiaľ ešte nemala vyhliadnutého žiadneho zaujímavého chalana…Rukou siahla do vrecka.
„To je strašné. Ja som stratila Srdce. Mama bude určite sklamaná.“
Našla len kúsok retiazky. Netušila, že ten magický artefakt jej ukradol špión pracujúci pre smrťožrútov.
Ron sa zúfalo sklonil k Hermione. Jemne ju pohladil po tvári a vtisol jej naliehavý bozk na čelo. Stratila dosť veľa krvi, ale dieťa sa im podarilo zachrániť. Ron sa ktovieako netešil.
„Ľúbim ťa,“ zašepkal nežne.
„Aj ja ťa ľúbim, Draco,“ odpovedala mu Hermiona. Neuvedomovala si čo vraví. Ešte stále bola pod vplyvom liečivých elixírov.
Ron prehltol hnev a poníženie. To meno v ňom prebudilo nenávisť a odpor. Nebol ochotný to prijať. Niečo ho prudko zasiahol do chrbta.
„Poslal ma za tebou Temný pán. Mám ti nadobro zavrieť ústa, aby si prestal otravovať,“ zelené svetlo ho len o vlások minulo. Prikrčil sa pod stolík.
„Ak popritom dostanem aj sladkú odmenu nebude to na škodu.“
„AVADA KEDAVRA,“ zreval Ron. Musel si dávať pozor, aby náhodou netrafil Hermionu. Bol však príliš rozrušený a nepodarilo sa mu namieriť presne.
„Hermionu nikdy nedostaneš. Je mi jedno, čo k tebe cíti. JE TO MOJA ŽENA.“ Vrhol sa na Malfoya nedbajúc na všetky kliatby sveta. Sivé úponky sa mu omotali okolo jeho tela.
„Ako vždy máš horúcu hlavu a málo premýšľaš. Bude lepšie, keď ťa vezmem to tajného domu spolu s ňou. Temný pán bude možno aj rád, že ťa budem môcť zabiť osobne. Prípadne sa ťa ujme tetuška Bella. Už dávno nemala takého spoľahlivého otroka,“ Malfoy obišiel Rona a vzal do náručia Hermionu.
„OKAMŽITE JU POLOŽ.“
„NIE, NETREBA,“ vyprskol Voldemort. Zúrivo hodil o stenu stoličku. Len o vlások minula Severusa. Ledva stihol uskočiť. Takúto negatívnu reakciu vôbec neočakával.
„Nechcem, aby sa to dieťa narodilo. Má v sebe príliš veľa Potterovej krvi. Niečo také nikdy nedopustím,“ Voldemort rozčúlene klesol do kresla.
„Pane, nerozumiem tomu. Pokiaľ som to správne pochopil, tak vy ste Potter. Tým pádom je…“
„NEBUDEM O TOM DISKUTOVAŤ, SEVERUS. Chcem, aby si jej dal…“ vyhŕkol neľútostne. Veľavravným gestom ho vykázal zo svojej pracovne. Zhlboka sa nadýchol a vstúpil do hadej mysle…
„Zase si celý špinavý !“ zahundrala Luna. Vzala Roya na ruky a pokúšala sa ho okúpať. On však zúfalo protestoval, plakal a kričal. Mal panický strach z vody odkedy sa nedobrovoľne vykúpal v jazierku. Luna mala vtedy uzávierku v redakcii a malého nechala na starosti Nevillovi a Bottovi…Bott sa hral s kamarátmi a Neville čítal Denného Proroka. Nevšimol si, že kočík mu „ušiel“ a Roy skončil vo vode.
„No tak maličký, neboj sssa. Negas mu chcel predviesť, že to nie je nič strašné. Opatrne sa vsúkal do vody. Luna si už začínala zvykať na tú plaziacu potvoru, ktorá vždy niečo podarené vymyslela.
Zvedavo vystrčil hlavu plnú magickej peny. Roy prestal vystrájať a tiež vliezol do vody.
„Negasko, ty si poklad,“ zaštebotala Luna a jemne ho pohladila po drobnej hlavičke.
Cítil ako niečo prešlo do jeho myšlienok. Úporne sa tomu bránil nevediac čo to má znamenať. Jeho oči však postupne nadobudli červený lesk. Hadie vedomie bolo zatlačené do väčšej hĺbky, aby si Voldemort mohol uvedomovať čo sa okolo neho deje. Zaplavilo ho príjemné teplo. Bublinky začínali vytvárať všelijaké zaujímavé obrazce. Akurát teraz sa musel vtrepať do kúpeľa… Chcel vyliezť z vane, ale niečo ho jemne schmatlo za chvost.
„NEGASÍK,“ zašepkal Roy. Bolo to jeho prvé slovo. Luna od „dojatia“ takmer nevládala dýchať.
„Nechaj ma, lebo uvidíššš,“ zasyčal Voldemort. Nemienil však malému ublížiť. Vedel, žeby to bolo príliš riskantné. Luna ho rýchlo uvoľnila z Royovho zovretia a stiahla z neho bublinkovú penu.
Poľahky vykĺzol von z kúpeľne. Zacítil smrad vychádzajúci z kuchyne. Z hrncov namiesto lahodnej vône stúpal smradľavý dym.
„Och Bože,“ zjojkla Lee a ihneď pootvárala všetky okná.
„Zabudla som na ten guláš. Luna ma asi zabije.“
Helen sa márne pokúšala odhrnúť prikrývku. Ruky mala úplne stuhnuté. Siahla až na dno svojich síl, aby sa mohla posadiť. Počula všetko, čo povedal jej manžel. Smrtihlav ho úplne ovládol a teraz sa mi chce pomstiť. Opäť z neho urobí neľútostného vraha.
Voldemort potichu vošiel do izby. Prikázal hadíkovi, aby sa zastavil v tajnom dome. Musí ho pripraviť na dlhšie myšlienkové spojenie…
„Urobila si veľkú hlúposť. Snáď nechceš obetovať život pre obyčajného zradcu krvi…Nebudeš zasahovať do mojich plánov.“
Helen nebola schopná mu odpovedať. Z jeho mysle aj tela priam vyžaroval vplyv Smrtihlava. Vycítila, že nechýba veľa, aby ho presvedčil o tom, že ju nepotrebuje. Podvedome sa obávala všetkého, čo jej môže urobiť v tomto nezvládnuteľnom stave. Nemala však silu mu odporovať. Odovzdane sa o ňho oprela a jemne ho chytila za ruku.
Smrtihlav vydesene ustúpil. Dobro v jeho vnútri mu začalo odporovať a sťahovať ho do úzadia. Pochopil, že nebude rozumné poštvať ju proti sebe…Spokojne privrel viečka a nechal sa viesť.
„Ľúbim ťa, ale nedovolím ti, zbaviť sa nášho dieťaťa. Nikdy nepristúpim na tvoju…“
Voldemort vytiahol prútik. Potichu zašepkal nejaké zaklínadlo. Cítila ako jej niečo bolestivo prešlo telom. Nebol to však cruciatus ani nič podobné… Upadla do zvláštneho stavu medzi spánkom a bdením. Jemne sa dotkol jej brucha. Niečo ho stále lákalo, aby sa pokúsil nadviazať spojenie s dieťaťom…
Zaplavili ho pocity chladu a bezmocnosti. Dieťa, ktoré práve odpovedalo na jeho volanie nebolo ani trochu podobné Robovi a Lucy. Začínal ľutovať, že sa o ňom vyjadroval ako o Potterovskom decku…
Profesorka Trelawneyová sa zrútila na zem. Jej chrapľavý hlas opäť zaplnil celú chodbu : Svet sa mení a osud tiež. Tretí potomok bude mať tú moc…Postaví sa medzi nich a vezme do rúk budúcnosť.
„Sibyla, čo to vravíte ? Nemali by ste toľko piť,“ riaditeľka si pohŕdavo odfrkla a pomohla svojej večne opitej kolegyni pozbierať sa zo zeme. Pred malou chvíľou jej Ginny poslala odkaz, aby sa zastavila v jej triede. Cestou sa však zrazila s profesorkou veštenia.
„Vnútorné oko potrebuje podporné prostriedky, aby mohlo preniknúť pod povrch…“
„Ja si myslím, že trochu striedmosti by mu nezaškodilo. Odporúčam vám vziať si príklad z Winky, ktorá sa prednedávnom podrobila radikálnemu liečeniu.“
„Porovnávate ma s domácim škriatkom. Taká nehoráznosť ?“
MgGonagallová sa mierne uškrnula, keď Sybila narazila do brnenia. Začula podozrivý krik ozývajúci sa z učebne Obrany proti čiernej mágii.
„ZAKAZUJEM VÁM STÝKAŤ SA S MOJOU NETEROU. ROZUMELI STE, SNAPE ?“
MgGonagallová si napravila okuliare a odvážne vstúpila do ohniska sváru. Sklenený pohár sa rozbil nad jej hlavou. Titus Snape bleskurýchlo ustupoval pred rozzúrenou profesorkou Weasleyovou.
„Mel a ja spolu chodíme. Nechápem čo je na tom zlé ?“ nervózne žmolil v rukách prútik.
MgGonagallová začínala strácať trpezlivosť. Keby bola nažive Poppy určite by za ňou Ginny poslala a prinútila ju vstrebať pár upokojujúcich odvarov.
„TY SI MYSLÍŠ, ŽE TI DOVOLÍM ZAHRÁVAŤ SA S ŇOU ? IDE TI LEN O ZÁBAVU. CHCEŠ VYUŽIŤ SITUÁCIU.“
„TO NIE JE PRAVDA,“ Titus sa pomaly prestával ovládať.
„PRESTAŇTE,“ riaditeľka mala čo robiť, aby ju konečne začali brať na vedomie.
„Len pokojne choďte na vyučovanie, Snape. Nemienim vás z ničoho obviňovať. Zaujíma ma len jedna vec. Ste zamilovaný do slečny Weasleyovej ?“
„Áno som. Môžem vás ubezpečiť, že sa k nej chovám slušne a nerobím nič čo by bolo proti jej vôli,“ šlo to dosť ťažko, ale vedel, že už nemôže tajiť pravdu. Nechcel, aby si mysleli, že sa hanbí za svoje city. Mama mu vravela, že v niektorých chvíľach nie je dobré zapierať.
„Musím uznať, že ste prvý Slizolinčan, ktorý sa k niečomu takému priznal. Takže to bude 5 bodov pre Slizolin. To skrátka nemôžem nechať bez povšimnutia. Ginny, poď so mnou, dáme si šálku čaju…“
Lucy sa márne snažila očistiť si habit od štiav pľuvajúcej pelargónie. Čistiace kúzlo jej zanechalo na habite akési bledé škvrny. Šlo jej to dosť ťažko, pretože Umrnčaná Myrtla práve vyliezla zo záchodu a zvedavo si ju premeriavala. Okrem toho Mel celý čas lietala v oblakoch. Dozvedela sa totiž všetky podrobnosti o rozhovore medzi Titusom a riaditeľkou…
„Čo keby som aj ja začala chodiť s niekým zo Slizolinu ? Aspoň by som podporila tento nový módny trend.“
„Páči sa ti niekto konkrétny ?“
Lucy prekvapene zavrtela hlavou. Zatiaľ ešte nemala vyhliadnutého žiadneho zaujímavého chalana…Rukou siahla do vrecka.
„To je strašné. Ja som stratila Srdce. Mama bude určite sklamaná.“
Našla len kúsok retiazky. Netušila, že ten magický artefakt jej ukradol špión pracujúci pre smrťožrútov.
Ron sa zúfalo sklonil k Hermione. Jemne ju pohladil po tvári a vtisol jej naliehavý bozk na čelo. Stratila dosť veľa krvi, ale dieťa sa im podarilo zachrániť. Ron sa ktovieako netešil.
„Ľúbim ťa,“ zašepkal nežne.
„Aj ja ťa ľúbim, Draco,“ odpovedala mu Hermiona. Neuvedomovala si čo vraví. Ešte stále bola pod vplyvom liečivých elixírov.
Ron prehltol hnev a poníženie. To meno v ňom prebudilo nenávisť a odpor. Nebol ochotný to prijať. Niečo ho prudko zasiahol do chrbta.
„Poslal ma za tebou Temný pán. Mám ti nadobro zavrieť ústa, aby si prestal otravovať,“ zelené svetlo ho len o vlások minulo. Prikrčil sa pod stolík.
„Ak popritom dostanem aj sladkú odmenu nebude to na škodu.“
„AVADA KEDAVRA,“ zreval Ron. Musel si dávať pozor, aby náhodou netrafil Hermionu. Bol však príliš rozrušený a nepodarilo sa mu namieriť presne.
„Hermionu nikdy nedostaneš. Je mi jedno, čo k tebe cíti. JE TO MOJA ŽENA.“ Vrhol sa na Malfoya nedbajúc na všetky kliatby sveta. Sivé úponky sa mu omotali okolo jeho tela.
„Ako vždy máš horúcu hlavu a málo premýšľaš. Bude lepšie, keď ťa vezmem to tajného domu spolu s ňou. Temný pán bude možno aj rád, že ťa budem môcť zabiť osobne. Prípadne sa ťa ujme tetuška Bella. Už dávno nemala takého spoľahlivého otroka,“ Malfoy obišiel Rona a vzal do náručia Hermionu.
„OKAMŽITE JU POLOŽ.“