Uväznená v tem. : 1. kapitola Nebezpečná blízkosť

Ťahal ju pred sebou ako nejaký balík. Hermiona sa zúfalo bránila. Podarilo sa jej schmatnúť maminu obľúbenú vázu. Tresla mu ňou po hlave.
Lucius sa mierne zapotácal. Na čele sa mu zjavil pramienok krvi. Úder však nebol dostatočne silný, aby ho omráčil.
"Toto si odpykáš, humusáčka," zahundral znechutene. Zúrivo ju zhodil na zem. Čiapka sa jej zošmykla z hlavy. Dlhé vlnité vlasy ho pošteklili na tvári. Pritlačil jej ruky k podlahe. Pocítila ťarchu cudzieho tela, ktoré sa k nej zúrivo pritislo. Na tvár jej dopadlo pár kvapiek krvi.
"Už nikdy sa nepokúšaj o niečo také, Grangerová. Budem ťa musieť kruto potrestať," zašepkal jej do ucha. Zhrozene sa mykla, keď zacítila jeho dych na krku. Chcel ju poriadne vystrašiť, aby si zapamätala, že s ním sa nemôže zahrávať.
"Nechajte ma, prosím vás," snažila sa zachovať pokoj. Nič z toho, čo sa však naučila v knižkách, jej nemohlo pomôcť, dostať sa z takej nebezpečnej situácie.
"Neodpustiteľné kliatby nie sú také efektívne, ako obyčajný bozk. Verím, že to bude stačiť, aby si sa začala správať rozumne," odsekol zlovestne. Netušil, prečo jej zrazu hovorí takéto veci. Vôbec to neplánoval. Vždy ju považoval za menejcennú a nehodnú jeho záujmu.
"Nie, to neurobíte," hlesla vydesene. Ešte nikdy v živote nemala taký hrozný strach. Ležala na zemi v zovretí muža, ktorý nenávidel nečistokrvných čarodejníkov.
Prudko sebou trhla, keď sa sklonil bližšie k nej. Zúfalo privrela oči.
"Bojíš sa ?" pobavene poznamenal Lucius. Spôsobovalo mu neskutočné potešenie, vidieť na jej tvári útrpný výraz. Bol to pre ňu horší trest ako mučenie, tým si bol istý. To by nejak zvládla, ale on mal v pláne donútiť ju reagovať.
Drsne sa prisal na jej pery. Hermiona zhrozene vzlykla a pokúšala sa ho od seba odtlačiť. Zámerne však zosilnil zovretie. Nemienil jej to uľahčiť.
Jeho bozk postupne znežnel. Stával sa jemnejším, ale zároveň aj nebezpečnejším. Privádzal ju na cestu desivého poznania, že jej telo môže reagovať, aj proti vôle mysle. Odpor sa miešal s vzrušením. Keď si Lucius uvedomil, že sa prestala brániť ,rýchlo sa od nej odtiahol. Nemienil jej pôsobiť potešenie.
"To bola len malá lekcia, Grangerová. Nečakal som však, že sa ti to bude páčiť."
"Nenávidím vás. Hnusíte sa mi," odsekla zhrozene.
Prudko vstal a stiahol ju so sebou. Hermiona vôbec neprotestovala. K spánku jej priložil prútik.
"Pokiaľ chceš ostať aj naďalej v celku, musíš ma poslúchať," odsekol zlovestne.
Rýchlo otvoril nejaké dvere a sotil ju dovnútra. Hermiona prudko dopadla na zem. Nohou zakopla o nejakú debnu.
"Ostaneš tu, pokiaľ ma nezačneš rešpektovať," povedal Lucius. Zabuchol dvere a kúzlom ich uzamkol. Ocitla sa v malej komore, v ktorej otec skladoval náradie.
Hermiona si zúfalo rukami objala kolená. Zaplavila ju hrozná hanba. Ako mu mohla dovoliť, aby sa jej dotýkal ? Zhrozene si rukou prešla po perách. K tomu mužovi nepociťovala ani štipku náklonnosti. Niečo také už nikdy nesmiem dopustiť. Nedovolím, aby ma ovládol. Je to predsa Malfoy. Dych mala stále zrýchlený a telom jej lomcovala triaška. Keď sa trochu upokojila, podarilo sa jej zažať svetlo.
V miestnosti vládlo šero a prach postupne dopadal na všelijaké vŕtačky, baterky a mnohé iné užitočné predmety.
Hermionin otec sem zavítal málokedy. Nebol veľmi zručný domáci majster. Zúfalo sa prehrabovala v tej nesúvislej kope. Potrebovala sa nejakým spôsobom zamestnať.
Počula svojich rodičov, chodiť po dome, telefonovať, dokonca sa zdalo, že je zapnutý aj televízor. Ich muklovský svet fungoval celkom normálne, akoby sa vôbec nič nedialo.
Zúfalo kopala do dverí a pokúšala sa upútať ich pozornosť. Všetko však bolo márne.
Bola hrozne unavená, od Ronovho pohrebu nedokázala vôbec zaspať. V čarodejníckom svete sa necítila dobre. Chcela si od všetkého oddýchnuť u svojich rodičov. Netušila, že jej život prichystá takéto nevšedné prekvapenie.
Celé telo ju bolelo. S námahou sa schúlila do klbka a konečne po dlhom čase zaspala. Prenos do sveta snov, však pre ňu nebol vyslobodením.
"UTEČ RON," zamrmlala v spánku. Opäť ho videla bojovať so smrťožrútmi. Počula nárek obetí, ktoré sa črtali v pozadí. Ron ju chcel zachrániť pred mučením a neľudským zaobchádzaním. Pokúšal sa ich zastaviť. Bola to "chyba", za ktorú draho zaplatil.
"NEZABÍJAJTE HO, NIE NEROBTE TO," zúfalo sa prehadzovala z jednej strany na druhú. Jedna z políc sa zrútila, zavalili ju dosky a ťažké kovové zábradlie. Silná bolesť ju nečakane vyviedla z desivého sna.
"Čo to stváraš, Grangerová ? Nedovolil som ti robiť taký hluk, " Lucius nahnevane vytiahol prútik. Zamračene si prezeral rozpadnutý regál, pod ktorým začul slabý buchot. Pomocou prútika odstránil celú kopu harabúrd.
Bola hrozne doškriabaná na tvári sa jej zračili modriny, akoby ju niekto zmlátil.
"Zaspala som a všetko na mňa spadlo," zmätene odvetila Hermiona. Márne sa však pokúšala vstať. V nohe jej čosi podozrivo zaprašťalo.
"Hádam si nemyslíš, že ťa teraz budem nosiť na rukách ? " znechutene vyprskol Lucius. Nemienil sa jej viac dotýkať. Bol si vedomý toho, čoby to mohlo spôsobiť. Už príliš dlho mu chýbala ženská spoločnosť. V tomto prípade, však nemienil zájsť tak ďaleko.
"Nie, také niečo nedopustím. To sa radšej budem plaziť," rukou sa opatrne dotkla zranenej nohy. Muselo na ňu spadnúť niečo poriadne ťažké. Cítila ako začína pomaly opúchať. Do očí jej vyhŕkli slzy.
"Tak zavolajte moju mamu alebo otca. Oni mi pomôžu," požiadala ho roztrasene.
"Obávam sa, že to nebude možné. Obaja poslušne odišli do práce," Lucius ich donútil správať sa, akoby sa nič nestalo. Nechcel, aby vzbudzovali podozrenie.
"Len pokoj, Grangerová. Nemienim z teba urobiť mrzáka, pokiaľ mi k tomu nedáš nejaký dobrý dôvod," odvetil dôstojne.
Levitačné zaklínadlo ju poľahky dopravilo na gauč. Jemne dopadla na mäkký povrch. Opatrne si vyzula topánku. Rukou prešla po napätej pokožke.
"Obávam sa, že budem potrebovať prútik," zúfalo si zahryzla do spodnej pery, aby potlačila bolestný výkrik. Vedela ako napraviť jednoduchšiu zlomeninu. Pokúšala sa dokončiť liečiteľský kurz. Nedokázala sa však poriadne sústrediť. Všetky skúšky odložila na neurčito.
Znechutene pristúpil k nej a priložil jej na krk niečo studené. "Pokiaľ z tvojich úst začujem, nejaké nepatričné zaklínadlo, môžeš sa rozlúčiť so životom."
Hermiona nespokojne prikývla. Pevne v ruke zovrela prútik a rýchlo vykonala potrebné zaklínadlá. Spokojne si premasírovala nohu a vrátila mu ho. Ich ruky sa na malú chvíľu dotkli. Po tele sa jej rozlialo neprirodzené teplo.
"Môžem ísť do svojej izby ?" opýtala sa skleslo. Nemienila s ním dlhšie ostať v jednej miestnosti. Chcela sa trochu upraviť, aby rodičia nezistili, že sa jej niečo stalo.
Lucius nebadane prikývol. "V tom ti nebudem brániť. Musím ťa však upozorniť, že nesmieš zamykať dvere," odvetil chladne.

Zpět na hlavní stranu blogu