Noc temných III: 25. kapitola Prebudenie zla

„Môj pane, čo sa to tu deje ?“ vydesene zhíkla Bella.
„Draco sa pokúša pripraviť ťa o ženícha,“ šepol Voldemort.
„Expeliarmus,“ zajačala Bella. Prútik mu vyletel z ruky. Draco prudko narazil do stola. Tvár mu klesla do Ronovho taniera.





„No teda, povolili nám víkendy v Rokville, už zajtra konečne vypadneme z hradu,“ potešil sa Bott, keď si prezrel veľký oznam na slizolinskej tabuli. Už mal plné zuby toho, že sú neustále zavretí v školskom areály.
„Áno, už zajtra,“ zamyslene zopakoval Rob. Radosť z nadchádzajúcich udalostí mu kalila dvojhodinovka Obrany proti čiernej mágii naviac, ktorú tento týždeň mali namiesto Transfigurácie. Vôbec sa netešil, že strávi 90 minút s večne popudlivou profesorkou Weasleyovou. Vedel, že Harriet je vystavená veľkému tlaku zo strany okolia. Jej matka sa tiež tvrdo postavila proti ich vzťahu. Stále im hádzala polená pod nohy. Zakazovala Harriet, aby sa k nemu čo len priblížila a keď ich nachytala spolu, vždy strhla Slizolinu aj Chrabromilu poriadne veľký počet bodov.
„Predpokladám, že na ples zoberieš Mef. V tom prípade bude lepšie, keď ju neposadíš k jednému stolu spolu s nami,“ poznamenal Titus. Bol si istý, žeby ho Harriet a Mel pokazilo náladu.
Bott nesúhlasne zmraštil brvy. Nepáčilo sa mu, že obaja neznášali jeho novú „priateľku“.
„Nechápem čo proti nej máte. Veď je taká úžasná…“
„Titus má pravdu. Čím ďalej od nás bude, tým lepšie,“ odvrkol nahnevane.
Ešte to by mi chýbalo. Nechcem, aby ma špehovala. Bott, keby si vedel, že je smrťožrútka…To je vskutku podarené vzhľadom na to, že tvoj otec je auror.
Rob mu to nemohol prezradiť. Voldemort by hrozne zúril, keby sa tieto dôverné informácie dostali na svetlo sveta.
Do učebne Obrany proti čiernej mágii dorazili ako prví. Nemohli si dovoliť meškať ani minútu. Bolo to pre nich hotové peklo. Za nimi sa do triedy nahrnuli ostatní žiaci. Všetci diskutovali o nadchádzajúcom plese. Hnevali sa, že sa im nepodarilo presadiť viac zelenej výzdoby…
„TICHO,“ vyhŕkla profesorka Weasleyová. V poslednom čase s ňou nebola rozumná reč. Napriek blížiacim sa sviatkom bola podráždená a nevrlá. Prudko za sebou zaplesla dvere. Dokonca aj profesor Blackwood bol k nim omnoho príjemnejší.
Všetci hneď zasadli na svoje miesta. Titus, Bott a Rob samozrejme nemohli sedieť spolu. Riddleovi prischla predná lavica tesne pri katedre. Bott zamieril k Mef a Titus ostal sám v poslednej lavici.
Všetkých prekvapilo, keď sa dvere na učebni pomaly otvorili. Zjavil sa v nich Harry Potter. Zelené oči rýchlo prebehli po triede. Chrabromilčania si začali medzi sebou šepkať.
Rob od ľaku pustil na zem knihu. Čo tu robí otec ?
„Ginny, poď von,“ prikázal jej chladne.





Ron sa prudko mykal, keď ho Bella bozkávala. Vôbec sa mu to nepáčilo. Jeho pery ostali stisnuté. Pohotovo mu dupla na nohu, čím ho donútila otvoriť ústa. Ron zúrivo prevracal očami a nevedomky sa poddával jazýčkovému bozku. Už niekoľko týždňov sa s ním pohrávala ako mačka s myšou.
Smrtihlav síce spôsobil, že vyzerala o niečo mladšie a príťažlivejšie, ale jemu to bolo jedno. Stále ju považoval za ničomnú vrahyňu. Tmavá cela, v ktorej bol zavretý mu zrazu neposkytovala žiadne útočisko. Bella ho nenechala ani na chvíľu vydýchnuť. Najprv mu nadávala do zradcov krvi, ale neskôr sa naňho začala dívať inými očami…
Rona to desilo viac než cruciatus. Jej dotyky boli čoraz odvážnejšie a on nemal kam utiecť. Keď sa ju pokúšal odstrčiť zamrmlala zaklínadlo, ktoré mu stislo putá. Ron zakvílil od bolesti. Bella sa od neho zadychčane odtiahla.
„Nenávidím ťa, Bellatrix,“ zavrčal rozčúlene. Želal si, aby ho nechala samého. Oveľa radšej by zniesol hoci aj prítomnosť samotného Voldemorta.
„Zvykneš si a časom možno pochopíš, že stojíš na nesprávnej strane. Radím ti, aby si o tom porozmýšľal. Do večera je ešte dosť času. Zatiaľ ťa tu nechám, drahý.“




Helen sa márne snažila niečo urobiť s hrozným neporiadkom, ktorý panoval v pracovni Temného pána. Po včerajšej hádke nebola ani jedna vec na svojom mieste. Vždy keď náhodou niekam odišiel uchýlila sa tam, aby ju nikto neotravoval. Prinútila knihy, aby sa zasúvali do police. Niektoré z nich si len tak zbežne prezrela…V kozube veselo pukotal oheň, ktorý aspoň trochu prehrial chladné temné sídlo. Na koberci pri ohni sa vyhrieval Negas. Práve sa vrátil z domu Lee Eliotovej. Za tri mesiace poriadne podrástol a začínal mať chuť na všelijaké dobrôtky.
Helen si sadla do Voldemortovho kresla. Hadí sykot a teplo sálajúce z kozuba ju postupne uspávali. Celú noc totiž nemohla zaspať. Medzi nimi prepukla dosť nepríjemná hádka, pri ktorej ani jedna vec neostala v celku. Helen mu právom vyčítala, že to čo urobili Hermione vôbec nie je správne, takisto naznačila, že nemá právo niekoho väzniť.
Voldemort sa vrátil až nad ránom. Úspešne sa tvárila, že spí, ale aj tak to nešlo. Potešilo ju, že ich konflikt je úspešne zažehnaný.
Schúlila sa do klbka a započúvala sa do Negasových nezrozumiteľných táranín. Počula ako niekto zabúchal na dvere.
„Kto zassse otravuje,“ zasyčal Negas. Helen neochotne vstala.
„Pomôž mi utiecť,“ požiadala ju Hermiona, len čo otvorila dvere. Helen ju razantne vtiahla dnu. Vtisla jej do rúk teplý nápoj, z ktorého sa mierne dymilo a posadila ju do kresla, v ktorom predtým sedela.
„Ja som sem neprišla kvôli čajovému posedeniu. Chcem odísť…už tu viac nemôžem ostať.“
„To nepôjde. Voldemort zabezpečil dom takzvaným kolovratovým kúzlom. Pokiaľ sa pokúsiš bez dovolenia odísť všetky miestnosti sa ti pomiešajú… Už som to skúšala. Ďalej než do záhrady to nepôjde. Momentálne ti neodporúčam vykonávať nejakú namáhavú činnosť. Ešte stále si v kritickom štádiu…Nemusíš mať strach. Nikto ti neublíži.“
Hermiona si odpila z veľkej šálky. Nápoj spôsobil, že sa jej po tele rozlialo príjemné teplo.
„Ty to nechápeš. Ja nechcem Malfoya…neostanem s mužom, ktorý je schopný všetkého. Ako sa mám pozrieť do očí svojej dcére ? Čo jej poviem, že som vymenila jej otca za smrťožrúta ?“





Ginny prudko objala Harryho. Veľmi jej chýbal a bola zvedavá kam sa na taký dlhý čas vytratil. V jeho očiach sa mihol červený záblesk. Takýto blízky kontakt mienil tolerovať jedine Helen a deťom. Ginny vycítila istú zmenu. Harry predtým nebol až taký úzkostlivý pokiaľ išlo o prejavy náklonnosti.
„Neprišiel som sem kvôli tomuto,“ vyštekol otrávene. Prudko zovrel v ruke prútik. Vedel, že Harryho duša už nebude taká nevinná ako predtým, keď zabije svoju bývalú lásku. Istá časť jeho osobnosti mu bránila vraždiť, mienil skoncovať s týmto hendikepom.
„Kedysi som istú záležitosť nedokončil. Spomínaš si…vtedy v tajomnej komnate, keď si ma prosila, aby som sa nad tebou zľutoval. Môžeme si to zopakovať. Bude mi cťou vrátiť sa na to miesto…“
„Harry, nechápem o čom to hovoríš ?“ Cítila ako jej pevne stisol rameno. Pokúsila sa použiť proti nemu prútik, ale bolo to zbytočné. Kúzla naňho neúčinkovali.
„Predtým som mal poruke len mágiu, ale teraz som už konečne dostatočne mocný, aby mi nič nestálo v ceste. Ty si sa postavila proti mojej krvi. Budeš mojou prvou obeťou po dlhom čase…“ Ginny cítila ako sa s ňou miestnosť zatočila. Pokúšala sa vymaniť z jeho zovretia, ale nemala dostatok síl.





„Harriet, pomôž mi, neviem sa dostať z kabínky. Asi sa zasekli dvere.“ Lucy sa márne snažila vyjsť von zo záchodu. Profesorka Visionová im dopriala voľnú hodinu.
Mel si práve prečesávala vlasy. Myrtla sa jej uškŕňala za chrtom a občas jej jemne fúkla na krk.
„Počkaj, pomôžeme ti,“ Mel a Harriet vytiahli prútiky. Obe však „skameneli“ od úžasu, keď zazreli Harryho.
Ginny prudko dopadla na zem. Zúfalo si rukami chránila hlavu.
„Utečte, je nebezpečný,“ vyhŕkla hystericky. Cítila ako jej po brade tečie krv. Niečo démonické sa dotklo jej kože.
'Ocko, nerob to,' vykríkla Lucy.

Zpět na hlavní stranu blogu