Nevinná : 1. Srdce neoklameš 1. časť

Cez zašpinené záclony pomaly presvitali slnečné lúče. Postava ležiaca na posteli apaticky hľadela na strop. Oči mladého muža znudene sledovali muchu, ktorá nemotorne preletela okolo zašpinenej lampy. Nepríjemný bzukot mu bránil pokojne zaspať. Bledá ruka opatrne zovrela prútik. Triaška mu však zabránila poriadne zamieriť. Rukou nahmatal zlepené svetlé vlasy. Stále vnímal sladkastú vôňu krvi. Pripomínala mu neľútostné oči muža, ktorý ovládol celú čarodejnícku spoločnosť. Nastal čas temnoty. V myšlienkach sa vracal k poslednej obeti.

Je mŕtva. Musel si to urobiť. Inak by zabil teba. Vždy keď privrel oči, videl vydesený výraz zmučenejtváre. Prikázal mu zabiť vlastnú manželku a on to bez mihnutia oka urobil.

"Prepáčte, že vás vyrušujem, ale je čas na ďalšiu dávku lieku," nesmelo zašepkal nejaký hlas. Mladé dievča odeté do ošúchaného habitu pomaly zložilo na stolík liečivú masť. Ruky sa jej triasli, ako vždy keď sa s ním zhovárala. Na krku malazelený náhrdelník, ktorý bežne dávali otrokom. Mal podobu akejsi živej reťaze, ktorá dokázala človeka zaškrtiť, keby sa bez dovolenia vzdialil z domu svojho pána. Všetci čarodejníci z nečistou krvou sa dostali do nezávideniahodného postavenia. Dokonca na tom boli horšie, ako domáci škriatkovia. Nemali žiadnu možnosť prepustenia. Mnohí z nich boli mučení a zatvorení vo väzení, pripadne sa stali predmetom zábavy prívržencov Temného pána.

"Pokojne pristúp bližšie, neuhryznem ťa," posmešne poznamenal Draco. Predtým si ju nevšímal. Nemal čas zaoberať sa dievčaťom, ktoré si jeho žena vybrala na výpomoc v domácnosti. Naschvál si zvolila šedú myšku, ktorá sa bála aj hlasnejšie nadýchnuť. Nemienila dopustiť, aby ju niekto nahradil v manželovej posteli. Práve kvôli tomu si zvolila dievča, ktoré nedisponovalo ktovieakými fyzickými kvalitami. Tmavé vlasy mala rozstrapatené a bledú tvár zašpinenú od nejakej zelenkastej hmoty. Hnedé oči v sebe skrývali rezignáciu a hlboký smútok za časmi, ktoré sa už zrejme nevrátia. Mierne vykrivený nos jej dodával ostrejšie črty.Plné pery ostali znepokojene zovreté. Postavu dokonale zakrýval neforemný habit.

Pomaly odhrnula obväz a poriadne ho zvinula. Podala mu fľaštičku s elixírom proti bolesti. Pánov pohľad ju poriadne znepokojoval. Nikdy predtým jej nevenoval ani chvíľu pozornosti. Šetrne dávala do poriadku jeho zranenie. Šikovné prsty veľmi rýchlo vymenili zakrvácaný obväz. Nesnažila sa mu zbytočne spôsobovať bolesť.

"Ako sa vlastne voláš ?" celkom mimovoľne vyslovil tú otázku.

"Molly," odvetila stručne. Jej priezvisko už nemalo žiadnu hodnotu. Dokonca ho ani nesmela používať. Vysloviť ho na hlas bolo považované za prečin voči pánovi. Pokorne sklonila hlavu, aby nemusela hľadieť do tých ľadových očí. Nemala záujem pokračovať v rozhovore. Považovala ho za nedosiahnuteľného muža. Človeka stojaceho na opačnom konci barikády. Vraha, ktorý by ju bez milosti zabil, keby sa mu postavila na odpor. Medzi nimi nemohlo dôjsť k porozumeniu.

"Pane, prečo domáci škriatkovia vyhadzujú veci vašej manželky ? "