Darklady | NTIV: 14 kapitola Horcrux 3. časť

"Bude lepšie, keď ti to objasní Severus. Nemienim zasahovať do vašich súkromných záležitostí," odvetil stručne. Talizman náhle stmavol. Helen od vysilenia omdlela. Prenos toľkých ľudí bol pre ňu nesmierne vyčerpávajúci.Temný pán ju k sebe pevne pritiahol, aby si náhodou neublížila. Deti zdesene podišli bližšie. Ostrozelený had sa znepokojene priplazil k dverám.

"Nechájte na chvíľu osamote. Pokojne nasledujte môjho hada," požiadal ich Temný pán. Chcel ostať v súkromí so svojou rodinou.

Mef prudko vstala a otvorila dvere. Bez slova vyšla von spolu s Negasom. Všetci ostatní takisto opustili miestnosť. Titus pomocou prútika donútil nosidlá, aby sa pohli. Keď sa dvere konečne zavreli, v miestnosti nastalo napäté ticho.

Voldemort rýchlo vyčaroval pohodlné zelené kreslo. Opatrne posadil svoju manželku.

"Čo si urobil mame ?" zúfalo objala nehybné telo. Vycítila, že tento stav nebol vyvolaný len únavou. Nemienila viac tolerovať takéto správanie. Pomocou rúk, ktorými sa snažila prinavrátiť jej vedomie zistila, že telo sa ledva stihlo spamätať z kliatby cruciatus.

"Nenávidím ťa ! Neopováž sa k nej viac priblížiť," pohŕdavo vyprskla Lucy. Úplne stratila zvyšky sebakontroly. V očiach jej od hnevu poskakovali červené plamienky.

Rob si prekvapene premeral rozzúrenú sestru. Neočakával, že sa zlosť prejaví takýmto spôsobom.

"Smrtihlav ma oklamal, využil moju žiarlivosť vo svoj prospech. Padol som do vlastnej pasce," chcel, aby pochopila, že niektoré veci nie sú také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá. Chvíľu sa na seba znepokojene dívali. Ani jeden z nich sa neodvážil prekročiť pomyslenú bariéru, ktorá ich oddeľovala.

"Máš rád mamu?" veľmi si želala, aby mu mohla dôverovať. Bola si istá, že na túto otázku nedostane odpoveď. Nemohla však odolať nutkaniu trochu ho podráždiť.

Tvár Temného pána ostala bezvýrazná. Dlhé prsty sa opatrne presunuli na operadlo. Jemne pohladil Helen, nedokázal však vysloviť niečo také. Protivilo sa mu slovo, ktoré predtým považoval za zbytočnosť.

"Bella," chladný obklad jemne ovlažil unavenú tvár. Odtisla ruku, ktorá sa snažila rozopnúť smrťožrútsky habit. Bolesť v rebrách vystriedala sladká otupenosť. Nevládala otvoriť oči. Pociťovala strach z toho láskavého hlasu. Už dávno sa o ňu nikto nepostaral.

"Rodolphus, čo sa mi stalo ?" pevne ho schmatla za ruky. Zúrivo ho obrátila k sebe. Vôbec necítila svoje nohy a nedokázala nimi pohnúť.

"To bude v poriadku. Smrtihlav ťa zasiahol, ale nie je to nič vážne," nechcel, aby sa stala obeťou neľútostnej vojny.