darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných III: 28. kapitola Duchovia ohňa a nená
„Čo chceš, Herm ?“ do svojho hlasu vložil všetko pohŕdanie. Nechcel si priznať, žeby ju najradšej vzal do náručia a ušiel s ňou čo najďalej bez ohľadu na následky.
„Ron, ja…“ chcela ho objať, aby aspoň na chvíľu zabudla na všetko zlé čo ju postretlo. Spokojne ju chytil za ruku. Uvedomoval si, že to nie je jej vina. Keď zazrel tmavý tieň opatrne ju pustil.
„ODSTÚP OD NEHO,“ skríkol Draco. Netrpezlivo poklopkal prútikom po dlážke. V jeho srdci vzbĺkla neutíchajúca žiarlivosť. Hermiona ho odmietala čím ďalej, tým viac. Podvedome však vycítil, že jej nie je ľahostajný.
„NIE, NIKAM NEPÔJDEM. NESNAŽ SA MI ROZKAZOVAŤ,“ odvrkla podráždene. Bola pripravená poriadne mu vyčistiť žalúdok. Nemienila už viac ustupovať.
„SOM TVOJ MANŽEL. BUDEŠ MA MUSIEŤ REŠPEKTOVAŤ. ZAKAZUJEM TI STRETÁVAŤ SA S TÝMTO CHUDÁKOM.“ Draco ju surovo schmatol za rameno, ale Hermiona sa nenechala zastrašiť. Chcela mu vykričať do očí všetko čo si o ňom myslí.
„TY PRE MŇA NIČ NEZNAMENÁŠ. NENÁVIDÍM ŤA,“ odsekla podráždene. Draco ledva premáhal zlosť. Tvár sa mu skrivila do desivej grimasy. Nebol ochotný tolerovať jej také výčiny. Zúrivo ju pritiahol k sebe a neúprosne ju pobozkal na pery.
Ron znechutene odvrátil hlavu, keď Draco bezostyšne siahol na Hermionu. Temný pán mu narobil riadne chúťky. Nevedomky preniesol svoju pozornosť na jej krk. Chcel, aby Weasley čo najviac trpel. Hermiona rukou nahmatala nejakú čiernu sošku. Draco si to nanešťastie všimol a bolestivo jej zovrel ruku. Bez okolkov na ňu namieril prútik a prinútil ju vyjsť z izby. Ron sa pokúšal niečo urobiť, ale Bellatrix práve vyšla z kúpeľne. Nemilosrdne ho zatlačila späť do postele.
„Nikam nepôjdeš, drahý,“ vyhlásila zlovestne a jemne ho pohladkala po stehne. Ron sebou prudko trhol v snahe uniknúť z jej dosahu.
„Nemáš sem vodiť Dracovu ženu za to ťa budem musieť prísne potrestať,“ rozladene sa mu zasmiala do ucha. Ron tušil čo bude nasledovať. Oveľa radšej by pokračoval v načatej hádke.
„Bella, ja sa musím ísť osprchovať,“ na rozum mu prišla spásonosná myšlienka. Rýchlo vykĺzol z jej náručia a zavrel sa do kúpeľne. Hermi, tak veľmi mi chýbaš. Rukou si zamyslene prešiel po vlasoch. Hneval sa sám na seba, že nedokázal zabrániť tej hlúpej svadbe s Malfoyom. Mal to urobiť za každú cenu.
Svetlo prútikov rozžiarilo celú veľkú sieň. Obrovský červený kolos sa predieral smerom k vrieskajúcim študentom. Dvere boli zablokované, nikto nemohol vyjsť von.
UPOKOJTE SA,“ zrevala MgGonagallová. Spolu s ostatnými profesormi sa pokúšali zneškodniť ten zvláštny úkaz.
Slávnostný habit mala poriadne dotrhaný a z upraveného účesu ostalo len nevkusné vrabčie hniezdo. Nevedeli však, ako to majú urobiť. Ani jeden z nich nič podobné predtým nevidel. Dlážka pod tou bytosťou neúprosne praskala.
Z tej veci vyšľahol prúd červeného ohňa a mierne oškvŕkol pár členov učiteľského zboru. Napriek všetkým snahám profesorov sa neúprosne pohla ďalej. Mel prudko dopadla na zem a nevládala sa postaviť. Noha sa jej zakvačila do diery v podlahe. Jedna noha zakončená hrozivými bodcami smerovala rovno na ňu. Vydesene privrela oči. Kvôli červeným iskrám sa k nej profesori nemohli dostať.
„MEL, NIE, ROBTE NIEČO,“ zajačala Harriet. Predierala sa pomedzi davy znepokojených študentov. Rob, Bott a Lucy šli s ňou. Rita začala písať ako divá nehľadiac sa smrteľné nebezpečenstvo.
Profesorka MgGonagallová im však nedovolila priblížiť sa bližšie.
Titus nahmatal vo vrecku jednu fľaštičku s pokusným elixírom. Zhlboka sa nadýchol a postavil sa pred ňu. Keď ten elixír testoval nefungovalo to správne, dúfal, že tentoraz to vyjde. Rýchlo odzátkoval fľašu. Elixír utvoril okolo netvora obrovský žiarivý štít.
Titus pocítil na tele čerstvú krv. Netvor ho stihol zasiahnuť do brucha. Na habite zazrel veľkú krvavočervenú dieru. Zosypal sa na kolená. Zaplavila ho bolesť.
Lucy si k nemu rýchlo kľakla a položila ruky na krvácajúcu ranu. Liečivá sila postupne prenikala do jeho tela.
Prestal pociťovať bodavú bolesť. Bol rád, že jeho elixír zabral. Videl ako sa netvor postupne zosypal na zem. Profesori ho pomocou kúzel dostali pod kontrolu.
„Titus, to si nemal robiť,“ skrúšene zašepkala Mel. Keď jej Harriet pomohla uvoľniť si zakliesnenú nohu, priplazila sa k nemu. Hrozne sa bála, že sa mu niečo stane. Na Rokfort ešte stále nedorazila nová školská sestra. Nemal ho kto ošetriť.
„Liečivá energia nebude stačiť. Potrebuje okamžite odstať nejaké elixíry,“ zašepkala Lucy.
„Ja sa o ňho postarám,“ Blackwood rýchlo vyčaroval vo vzduchu nosidlá a preniesol na ne svojho syna.
„Je to moja vina,“ nariekala Mel. Zrejme si vytkla členok, lebo sa nevládala postaviť. Bott a Rob ju rýchlo podopreli.
Do nemocničného krídla sa nahrnula takmer polovica študentov. Mnohí boli zranení, aj keď útok netrval dlho.
Titus sedel na posteli z obviazaným hrudníkom. Už pár hodín bol pri vedomí a cítil sa celkom dobre. Mel sa od neho nepohla ani na krok.
„Ministerstvo vydalo nariadenie podľa, ktorého bude Rokfort odo dnes dočasne zatvorený. Vianočné prázdniny sa predlžujú na neurčito,“ oznámila im profesorka MgGonagallová. Prišla za nimi do nemocničného krídla spolu s Ginny.
Rob a Lucy si vymenili zhrozené pohľady. Vôbec sa im nechcelo vrátiť sa k otcovi. Vedel si živo predstaviť Vianoce s Voldemortom.
„Choďte sa zbaliť. O ôsmej príde Rokfortský expres. Celá škola bude musieť prejsť rozsiahlou rekonštrukciou. Takmer všetky podlažia sú zničené.“
„Mami, kam mám ísť ?“ opýtala sa Harriet. Tušila, že ju nenechá samú v ich byte.
„Nedá sa nič robiť. Budeš musieť ostať u Harryho. Nemôžem na teba dávať pozor. Mám prácu,“ rezignovane odvetila Ginny. Keďže jej vymazali spomienky na Harryho poslednú návštevu, netušila kam ju vlastne posiela.
O pár hodín neskôr…
Na stanici fúkal mrazivý vietor. Mortis nespokojne búchala zobákom po klietke. Lucy si k telu tesnejšie pritiahla šál. Snehové vločky pokryli jej vlasy ako rozmarné biele páperie. Hnevalo ju, že zatiaľ po nich nikto neprišiel.
Nevedeli sa sami dostať do tajného domu. Bott sa s nimi veľmi skoro rozlúčil. Otec už naňho dávno čakal na stanici. Nástupište sa veľmi rýchlo vyprázdňovalo. Titus a Mel ostali spolu a nevedeli im povedať, či pôjdu domov, alebo ostanú trčať niekde v nemocnici. Mel aj tak nemala kam ísť. Jej rodičia boli už dlho nezvestní.
Harriet sa roztriasla od zimy. Rob ju k sebe nežne privinul a vtisol jej na pery horúci bozk.
„Ako dlho ešte budeme čakať,“ rozčuľovala sa Lucy. Nohy a ruky mala celkom skrehnuté.
„Tak poďte, dostala som inštrukcie, že vás tam môžem zaviesť,“ potichu poznamenala Mef.
„Mami, som taká rada, že sme spolu,“ zašepkala Lucy. Spolu s Robom sa s ňou pomerne hlučne zvítali. Helen ich do sýtosti vyobjímala a nepustila ich, kým sa neubezpečila, že sa im nič nestalo.
Harriet rozpačito postávala v kúte. Nepáčilo sa jej upreté pohľady smrťožrútov, ktorý sa okamžite rozostavili okolo nich. Voldemort sa vyšiel zo svojej pracovne. Ihneď prikázal Smrťožrútom, aby neprekážali.
„Si podliak, otec,“ nebezpečným tónom poznamenal Rob. Bolo mu jasné, kto stojí za tým nečakaným útokom.
„Nebuď drzý,“ odvrkol Voldemort. Vytiahol prútik a vyslovil zaklínadlo. Rob odletel do steny. Nespokojne zalapal po dychu, keď sa mu ostré kamene zaryli do chrbta.
„Prečo si nedodržal svoje slovo ?“
„Mýliš sa, chlapče. Nemám nič spoločné s tým čo sa odohralo na Rokforte. Nie som za to zodpovedný. Si môj syn, ale to neznamená, že sa ku mne môžeš chovať neúctivo. Nabudúce musíš byť rýchlejší, tvoji protivníci k tebe nebudú takí zhovievaví ako ja, “ v hadích očiach sa objavil záblesk porozumenia. Nemienil Roba ďalej trápiť. Chápal jeho hnev a obavy.