Ohnivé jazyky oblizovali okraje talizmanu. Helen mala pocit, že praskne od toľkej horúčavy. Talizman sa však stiahol a poskytol jej dostatočnú ochranu. Malý David sa k nej zmätene túlil. Zahalila ich dymová clona.
Helen sa sebavedome oprela o vlhké steny talizmanu. Bola vo vnútri veľkého energického bloku. Cítila sa tam bezpečne. Vedela, že oheň neprenikne cez takú silnú zábranu. Spokojne si položila malého na kolená. Všimla si, že mu chýba jedna topánočka a takisto jej vypadla aj jediná hračka, ktorú mal.
„Neboj sa, maličký. Budeš mať novú a oveľa krajšiu hračku. Dám ti všetko čo budem môcť. Som si istá, že tvoji súrodenci budú nadšený, keď ťa uvidia,“ musela rozprávať, aby zo seba dostala všetko vnútorné napätie. Steny cely sa začali rúcať. Jej posledná myšlienka, predtým než stratila vedomie patrila Voldemortovi. Napriek všetkému ťa milujem a nech sa stane čokoľvek nikdy na teba nezabudnem.
Voldemort sa netrpezlivo prechádzal po spálni v presťahovanom tajnom dome. Rukou nebadane prešiel po prázdnom mieste na posteli. Nesmierne mu chýbala Helen. Pred malou chvíľou sa mu zdalo, akoby zachytil ozvenu jej hlasu.
Ledva zaregistroval príchod Draca Malfoya. Takisto bol veľmi utrápený a vždy keď ho niekto oslovil dostával hotové záchvaty zlosti. Tentoraz boli na jednej lodi. Hermiona využila zmätok, ktorý vypukol po únose Helen a detí. Podarilo sa jej ujsť z temného sídla.
„Mám pre vás veľmi zlé správy, môj pane,“ Draco si apaticky kľakol k jeho nohám a pre istotu sklonil hlavu.
„V Azkabane včera vypukol požiar. Takmer všetko zhorelo na popol. Vašu manželku odvtedy nikto nevidel. Myslia si, že je mŕtva. Našli kúsok z detskej perinky. Vyzerá to tak, že aj váš syn je tiež…Podarilo sa mi získať toto,“ dal mu do rúk kúsok obhorenej látky a drobnú rozbitú hrkálku.
„NIE, NECHCEM ŤA POČÚVAŤ,“ Voldemort nešťastne zovrel v rukách dôkazy jeho viny. Cítil sa príšerne. Vedel však, že aj keby sa vydal do rúk ministerstvu Helen by v žiadnom prípade neprepustili. Bol to len špinavý trik ministra, aby ho mohol vydierať.
Draco vystrašene sledoval, ako sa jeho oči zaleskli. Po líci mu stiekla drobná slza. Prekvapene si ju zotrel z tváre. Pevne zovrel v rukách drobnú hračku.
„Môj pane, vy plačete ?“
„Nie, to v žiadnom prípade. Len mi niečo vošlo do oka,“ vyhováral sa Voldemort. Mal pocit, akoby mu niekto dral vnútro na kusy. Nevedel, že láska dokáže tak veľmi bolieť.
„Nechaj ma samého,“ slabým hlasom poznamenal Temný pán. Už viac nedokázal vzdorovať svojej bolesti. Nechcel, aby ho Draco videl v slabej chvíli.
Jeho podoba sa veľmi rýchlo zmenila. Pripadalo mu menej ponižujúce smútiť v koži Harryho Pottera. Zúfalo klesol na zem. Už sa nepokúšal potláčať slzy. Celkom prirodzene stekali po Harryho tvári. Rukou si prešiel po jazve v tvare blesku. Urobil ju sám sebe. Aká irónia ? To všetko Potter a tá jeho nepoškvrnená duša. Nariekam tu ako malé decko. Začal sa sácať po zemi. Pomocou prútika rozhadzoval veci. Rozbíjal všetko čo mu prišlo pod ruku. Jedna obrovská váza takmer zrazila z nôh chlapca s ohnivými vlasmi.
Ron Weasley prekvapene zastal na prahu spálne. Srdce mu poskočilo od radosti, keď uvidel Harryho. Tú podobu mal oveľa radšej. Sedel schúlený v kúte a triasol sa. Na ruke sa mu utvorila nepekný priečny rez, s ktorého vytieklo pár kvapiek krvi.
„Harry, mrzí ma to. Nesmieš však strácať nádej,“ nevidel v ňom Temného pána, ale svojho dávneho kamaráta. Zelené oči sa zaplnili nezvyklou bolesťou.
„Pamätáš si na kúzlo hľadania krvi. Ak ich máš rád môžeme to urobiť znova.“
„To je skvelý nápad, Ron. Hneď požiadam, aby nám sem priniesli všetko potrebné. Pokiaľ však zistím, že moja manželka a syn tam zomreli, vlastnými rukami zabijem Rufusa Scrimgeoura,“ Podoba Harryho Pottera sa opäť stratila. Ron nevrlo zazeral na Voldemorta, ktorý zavolal pár smrťožrútov a začal im vydávať pokyny.
„Lucy, kam bežíš ?“ Bott si ju k sebe znepokojene privinul. Chlácholivo ju pohladil po vlasoch.
V Rokforte vládla pomerne zlá atmosféra, kvôli skúškovému obdobiu. Riaditeľka navrhla študentom, aby sa doma pripravili na skúšky a potom sa vrátili do obnoveného Rokfortu, kde ich čakal dosť rýchly koniec školského roka. Okrem toho všetci vedeli, že Voldemort je znovu aktívny a ohrozuje celý čarodejnícky svet.
„Musím nájsť Roba, môj braček a mama…“ nesúvisle zamrmlala Lucy. Bola príliš blízko. Nedokázal odolať jej nežným perám. Chcel ju upokojiť len priateľským objatím. Niečo sa však zvrtlo a on ju pobozkal. Celé mesiace bojoval s túžbou dotknúť sa jej.
Takmer vrazili do profesora Blackwooda, ktorý vyliezol z Veľkej siene zmenenej na provizórnu skúškovú miestnosť.
„Longbottom, ste na rade na preskúšanie s elixírov. Už ste mali byť dávno dnu.“
„Prepáčte pán profesor, už idem,“ Bott si zamračene napravil habit.
„Počkaj tu. Rob čochvíľa vyjde von. Potom sa pozhovárame. Nehnevaj sa ja som sa tuším do teba zamiloval tak…“ nervózne bľabotal Bott.
„LONGBOTTOM, máme vám prestrieť červený koberec ?“ výhražne odvrkol profesor Blackwood.
Lucy ostala stáť ako obarená. Nestávalo sa každý deň, aby slizolinský prefekt povedal chrabromilčanke, že ju miluje. Obzvlášť nie na verejnosti a pred svedkami. Chrabromilskí šiestaci, ktorí čakali na preskúšanie sa pohŕdavo uškrnuli.
„Helen, si to naozaj ty ?“ nejaký hlas sa ticho vkrádal do jej mysle. Uvedomila si, že leží na zemi uprostred nejakej opustenej ulice.
Malý David spokojne spal na jej kolenách. Ledva sa pozviechala zo zeme. Bola celá zamazaná od sadzí a na ruke sa jej leskla začervenaná popálenina.
„HERMIONA ?“ neveriacky poznamenala Helen. Spoznala ju len podľa hlasu. Na sebe totiž mala oblečený vyblednutý čierny kabát a na hlave dlhú pletenú čiapku. Na rukách držala malé blonďavé bábätko s modrými očami. Ihneď jej bolo jasné, že je to Dracov syn.
„Áno, som to ja. Ale ty tiež vyzeráš naozaj hrozne. Odvediem ťa na bezpečné miesto. Nemusíš mať obavy. Ja nemám dôvod informovať ministerstvo,“ Hermiona si prudko vyhrnula rukáv. Helen zazrela temné znamenie.
„Nie, ja sa nechcem vrátiť k Voldemortovi,“ zašepkala Helen. Akosi sa jej nepozdávalo, že práve ona má znamenie zla.
Hermiona ju zaviedla do malého bytu, ktorý si prenajala pod cudzím menom. Musela si dávať pozor, aby Draco náhodou nezistil, kde sa nachádza. Hrozne sa bála, že sa tam objaví a zoberie jej malého.
Helen okamžite zamierila do malej kúpeľne. Musela sa dať trochu do poriadku. Hermiona ju ubezpečila, že dá pozor na jej synčeka. Práve vyťahovala z tašky, čisté oblečenie, do ktorého ho chcela prezliecť. Veľmi často sa sťahovala, preto mala vždy všetko pripravené na odchod. Vytiahla z tašky rozkošnú detskú súpravičku v tmavo- zelenej farbe.
„Tá sa ti bude určite páčiť, však ?“ opatrne prezliekla Davida.
Vyzeral tak nevinne a bezbranne. Nedokázala uveriť tomu, že tie kúzelné zelené oči patria Voldemortovmu najmladšiemu synovi. Isté črty tváre však jasne naznačovali do akej rodiny patrí. Ešte bol však príliš malý, aby sa dalo lepšie identifikovať na koho sa podobá.
U jej syna Dereqa to však bolo na prvý pohľad jasné. Draco by ho mal určite veľmi rád. Nie, prestaň s tým. Nesmieš sa k nemu vrátiť. To čo sa stalo bola chyba…Ušla som pred svojimi citmi. Nemôžem predsa milovať oboch, to nie je normálne.
Spomenula si na Dracove dotyky, ktoré ju prinútili zabudnúť na všetko čo predtým zažila z Ronom…
Helen vyšla von z kúpeľne oblečená v džínsoch a tričku. Bola hrozne vychudnutá a pod očami mala kruhy. Ledva sa dokázala udržať na nohách. Zranenú ruku si narýchlo obviazala obväzom.
„V Prorokovi písali, že si mŕtva. Čo sa vlastne stalo ?“ Hermiona bola rada, že prerušila jej horúce úvahy.
„Azkaban zachvátil požiar. Cela bola zamknutá a nemala som kam ísť. Vôbec si nespomínam ako som sa dostala von. Všetko je také zmätené…Nechcem, aby niekto vedel, že žijem,“ Helen zúfalo klesla na posteľ. Keď zacítila vôňu čerstvého jedla, hneď sa jej zlepšila nálada.
V Azkabane nemohla takmer nič zjesť. Zo všetkého ju poriadne bolel žalúdok. Musela sa premáhať kvôli tomu, aby David netrpel hladom. Hermiona jej podala tanier plný nejakej polievky. Helen pomaličky uchlipkávala z jedla a dávala pritom pozor, aby sa nezašpinila.
„Nemala si utiecť. Pokiaľ máš temné znamenie a urobila si niečo také, Voldemort ťa bude chcieť zabiť,“ nebolo pre ňu ľahké niečo také vysloviť, ale vedela aký je prísny čo sa týka útekov.
„Ja nie som smrťožrútka. Urobili mi to bez môjho vedomia. Stalo sa to po mojej vynútenej svadbe. Nejako to však zamaskovali, aby som si to nevšimla. Som si istá, že aj Ron ho má,“ spodná pera sa jej prudko roztriasla. Neznášala to odporné tetovanie a hneď ako si uvedomila, že ho má ušla z Dracovho náručia. Nedokázala zniesť, že už nemá vlastnú vôľu. Nechcela, aby o všetkom rozhodoval jedine on.
„Mami, môžem ťa o niečo požiadať ?“ Harriet smutne postávala na prahu kabinetu Obrany proti čiernej mágii.
„Áno, samozrejme,“ jedovato odvrkla Ginny. V poslednom čase sa nemohla na dcéru ani pozrieť. Nedokázala sa preniesť cez jej vzťah s Robom. Prudko si z tváre odhrnula vlasy a tvárila sa, že opravuje písomky z Obrany. Štvrtáci už mali skúšky takmer za sebou.
„Kto je môj pravý otec ?“ dlho zbierala odvahu, kým sa odvážila vysloviť túto otázku.
„Neviem,“ smutne poznamenala Ginny. Rukou kŕčovito zovrela operadlo stoličky. Nechcela, aby jej dcéra poznala pravdu. Bolo to až príliš bolestivé. Lenže osud rozhodol inak. Nemohla pred ňou viac skrývať svoje pocity.
„Mami, prosím ťa,“ potrebovala poznať pravdu. Chcela vedieť, prečo na ňu matka občas hľadí s takou nenávisťou. Hnevalo ju, že sa jedna druhej tak veľmi odcudzili.
„Poviem ti všetko čo viem, ale nebude to žiaden romantický príbeh. Stalo sa to v počas jednej noci v Brlohu…V tú noc sa stali hrozné veci, ktoré navždy poznačili našu rodinu,“ každé slovo ju stálo nesmierne veľa úsilia, ale musela to zo seba konečne dostať.
„Tuším si nás nečakal, Weasley ?“ Lord Voldemort obrátil svoju hadiu tvár k zviazanému mužovi, ktorý sa metal pri jeho nohách.
Artur Weasley s hrôzou hľadel na bandu smrťožrútov, ktorá ho okamžite obkľúčila. Molly a Ginny sú hore. Musím im dať nejako vedieť, že sú tu smrťožrúti. Nesmú ich nájsť.
„Prišli sme si po tvojho syna. Potter zabil Nagini. Ja si na oplátku vezmem život jeho najlepšieho priateľa.“
„Ron nie je doma. Nemám poňatia kde sa nachádza,“ pridusene šepol Weasley.
„CRUCIO,“ zreval Voldemort. Sila zaklínadla zasiahla jeho telo ako elektrický výboj.
„Nebolo od teba rozumné pridať sa k Fénixovmu rádu. Nebude mi vôbec ľúto, keď ťa zabijem.“
„Pokojne choďte na poschodie, nájdite si svoju vlastnú zábavu. Pokiaľ niekoho nájdete, máte právo robiť si s tým človekom, čo sa vám len zachce. Predpokladám, že malá Ginny je doma ?“ oči sa mu nebezpečne zaleskli.
„Odkedy ju nechal Potter, určite sa cíti veľmi osamelá,“ rýchlo zrušil cruciatus.
„Nie, neubližujte jej, prosím vás,“ Artur sa roztrasene plazil smerom k Voldemortovi.
Smrťožrúti sa pomaly rozpŕchli po dome. Voldemort cítil ako niekto zovrel okraj jeho plášťa.
„Ja jej neublížim, ale nemôžem sa zaručiť za svojich spoločníkov,“ odvetil mrazivým hlasom.
„Musíte zaplatiť za priateľstvo s Potterom. Viem, že toto miesto miluje. Cíti sa tu ako doma. Chcem vidieť utrpenie v jeho očiach. To vaše sa dnes končí AVADA KEDAVRA,“ zelený pás zasiahol Artura rovno do hrude. Ruka mu klesla a oči ostali prázdne. Voldemort ho sebavedome prekročil.
Ginny začula hrozivý výkrik. Mama pribehla do jej izby. Dobrácku tvár mala stiahnutú od strachu a ruky sa jej chveli.
„Srdiečko, musíš utiecť, zabili otca, sú tu smrťožrúti,“ zajačala Molly. Do izby vtrhol muž oblečený v tradičnom čiernom habite. Na tvári mal natiahnutú škaredú masku. Kúzlom uzamkol dvere.
„ZMIZNITE, NEDOVOLÍM VÁM…“ Molly sa zúfalo postavila pred svoju dcéru.
„Uhni, stará,“ výhražne odvrkol smrťožrút.
„Nie,“ zajačala Ginny a odsotila matku. Nechcela, aby jej ublížil.
„Potom ma zasiahlo nejaké kúzlo. Neskôr som sa prebrala na posteli. Mama bola mŕtva, okolo mňa bola samá krv a temné znamenie viselo nad domom. Asi o mesiac som zistila, že čakám dieťa.“
Harriet pristúpila k mame a silno ju objala. Vedela, že to pre ňu muselo byť hrozne ťažké. Ginny zúfalo klesla do jej náručia.
„Darmo sa ma pýtaš na meno tvojho otca. Neviem ako sa volal. Harry ochotne súhlasil, že ti dá svoje priezvisko aj keď nie si jeho dcéra.“
Harriet sa od nej zmätene odtrhla. Vedela, že jeden človek na Rokforte určite pozná pravdu. Vybehla von z kabinetu a zamierila do podzemných žalárov.
Pred nedávnom skúšky skončili. Žiaci sa postupne začínali baliť a chystať na prázdniny. Večer ich ešte čakala tradičná hostina, na ktorej sa mali dozvedieť ako dopadali. Razantne zabúchala na dvere Blackwoodovho kabinetu.
„Pán profesor, mám pár otázok,“ vedela, že profesor Blackwood je tiež smrťožrútom a takisto aj Titusovým otcom. Dozvedela sa to, keď si náhodou v tajnom dome vypočula rozhovor medzi Blackwoodom (Snapeom) a Voldemortom.
„Teraz nie, Potterová. Nemám čas na hlúposti,“ znechutene ju odbil a chystal sa zavrieť dvere.
„Nie, som Potterová. A vy by ste si mali dávať pozor na reči, Severus. Ak nechcete, aby som o vás povedala profesorke MgGonagallovej,“ Blackwood ju bolestivo schmatol za rameno a vtiahol dnu. Bez okolkov ju posadil na stoličku.
„Mlčte hlupaňa ! Neviete s čím sa zahrávate,“ rozčúlene chodil po kabinete a horúčkovito uvažoval, prečo sa to milé dievča rozhodlo pristúpiť na také špinavé triky. Postrehol, že jej veľmi rozrušená.
„Chcem len poznať meno môjho otca. Na tom nie je nič zlé. Mama mi prezradila čo sa stalo v brlohu. On už zomrel ?“ opýtala sa priamo.
„Nie,“ odvrkol Blackwood, „stále je v službách Temného pána. Mali by ste už ísť, slečna. Bude lepšie, keď na to zabudnete. On nie je vhodným otcom pre nikoho….Ale ak to naozaj chcete vedieť volá sa Malcolm Mcnair. Je príbuzným istého veľmi známeho kata, ktorý bol takisto smrťožrútom,“ chladne dokončil Blackwood. Tušil, že ju to asi veľmi nepoteší.
Harriet prudko spadla zo stoličky. Totálne ju to zmohlo. Hlava sa jej zakrútila, akoby príliš dlho sedela na kolotoči. Celkom zbledla a mala pocit, že bude vracať.
Blackwood sa ihneď natiahol za nejakou zelenou fľaštičkou.
„No tak vypite to. Bude vám lepšie,“ pritisol jej k ústam odzátkovanú zmes. Hlava sa jej náhle vyjasnila a žalúdok ju začal opäť poslúchať.
„Ďakujem vám, pán profesor.“
„ZOBUĎ SA !“ Ronova hlava otáčajúca sa v ohni márne kričala na ženu spiacu v kresle. Posteľ prenechala Helen a deťom, aby sa aspoň trochu vyspali. Hermiona neochotne otvorila oči. Pomaly podišla ku krbu.
„Vravela som ti, aby si ma zbytočne nekontaktoval,“ zašepkala rozospatým hlasom.
„MUSÍŠ ODTIAĽ ZMIZNÚŤ…“ Ron náhle zmĺkol. Niekto sa chystal vojsť do pracovne Temného pána. Neostávalo mu nič iné, len urýchlene vytiahnuť hlavu z kozuba.
Hermiona rýchlo pribehla k posteli a náhlivo vzala do rúk svojho syna. Viac už urobiť nestihla. Dvere sa takmer nehlučne otvorili a dnu vkĺzol Voldemort spolu s ďalšími smrťožrútmi.