Nemilovaná III: 3. kapitola Zaklínačova fakulta

To bola jedna z príčin ich neposlušnosti.
„Prišiel si ma zabiť ?“ rozochvene zašepkal Henry. Nedokázal uveriť tomu, že jeho jediný syn by proti nemu použil prútik.





„To nie je možné ! “ zhrozene vykríkla Kathleen. Dlhé tmavé vlasy obopínali okrúhlu tvár. Bledé ruky neveriacky rozprestreli zničený kus pergamenu. Sivé oči sa prekvapene rozšírili.
Na lavicu vytiahla dokrčený zvitok pergamenu. Bol celý mokrý a lepkavý. V strede pergamenu svietil krvavočervený nápis HUMUSÁČKA. Zhrozene stisla pery a zúrivo sa poobzerala po triede.
Práve mali hodinu elixírov s Deirontovou fakultou. Bolo známe, že do nej chodia čarodejníci. ktorí úplne prepadli zlu. V zaklínačovej fakulte sa ešte našlo pár slušných ľudí, nehanbiacich sa za svoj pôvod. Tifany bola rada, že tentoraz mala šťastie a dostala sa do Zaklínačovej fakulty. Druhý polrok šiesteho ročníka prebehol veľmi rýchlo. Už boli našťastie siedmaci. Zaregistrovala nepatrný pohyb v poslednej lavici.
„Možno sa ti takéto veci nebudú stávať, keď konečne opustíš túto školu,“ zlovestne zašepkal James Ness. Uprel tmavohnedé oči na objekt svojho záujmu. Vždy si veľa dovoľoval. Najmä k spolužiakom s muklovským pôvodom. Istým spôsobom bol príťažlivý, ale zároveň aj drzí a povýšenecký.
„Tak to ťa musím vážne sklamať,“ pohŕdavo odsekla Kathleen. Pre istotu si urobila z domácej úlohy kópiu. Zlovestne sa uškrnula pri pomyslení nato, že všetka jeho námaha vyšla nazmar. Na stôl položila čistučký pergamen s úhľadne napísanou prácou o histórii školy.
„Toho sa nedočkáš. To, že chodíš do Deirontovej fakulty, neznamená, že ťa nemôžem vyzvať na súboj,“ vyprskla zlovestne. Prudko zovrela v ruke prútik a namierila mu ním do tváre. Bola si istá, že za tým nechutným žartíkom stojí on.
„Kath, ja si nemyslím, že je to dobrý nápad,“ pokúsila sa to zaraziť Tifany. Vedela, že je jedným z najmocnejších čarodejníkov na škole. Nechcela, aby jej priateľku museli zoškrabávať z chodníka.
„Kedy a kde ?“ posmešne sa opýtal James. Rukou demonštratívne prešiel po prútiku. Nemohol si nechať ujsť takú príležitosť.
„Dnes večer o dvanástej v zrkadlovej sieni,“ odvážne vyhŕkla Kathleen.
Všetci zmĺkli, keď do triedi vstúpil profesor Kircle. Bol to chudý, neduživý muž s dlhou kozou briadkou. Začal si vykračovať pomedzi lavice a kládol žiakom otázky týkajúce sa histórie školy.
„Accio, domáce úlohy,“ pomocou prútika privolal na svoj stôl všetky pergameny.
„Dnes si preberieme povstanie obrov…“ začal plynulo vykladať látku, akoby im rozprával nejaký zaujímavý príbeh. Oproti hodinám s profesorom Binnsom to bola ozajstná úľava. Tifany sa však nedokázala poriadne sústrediť. Videla, že ani Kathleen nie je vo svojej koži. Brkom čmárala po pergamene, ale nerobila si poznámky.





„Musíš to odvolať,“ ďalej naliehala Tifany, cestou do učebne Čiernej mágie. Táto hodina bola vďaka elixírovému kolapsu presunutá až poobede. Tifany nemala čas pozhovárať sa s novým profesorom. Ledva ho stihla zaviesť do riaditeľne.
„Neboj sa. Nič sa mi nestane,“ nepresvedčivo odvrkla Kathleen.
Rýchlo vošli do učebne a zaujali svoje miesta. Na túto hodinu sa študenti väčšinou veľmi tešili.

Zpět na hlavní stranu blogu