Darklady | Uväznená v temnotách: 3.kapitola Pochybnosti

Beta-reader : Tonksová

Pobozkaj ho. Ďalší hrozivý rozkaz spôsobil v jej hlave nepríjemné dunenie. Nevládala ďalej vzdorovať.
„Nie, prestaňte,“ hlesla potichu. Bella sa však evidentne bavila veľmi dobre. Nemienila ju toho ušetriť.
V mozgu jej pulzovala neznesiteľná bolesť. Roztrasene vystrela ruky a nechala sa viesť. Kŕčovito objala Luciusa. Na tvári sa jej zračil odpor.
Letmo sa dotkla jeho pier. Nemienila sa zdržiavať žiadnym bližším kontaktom.
„Takto nie,“ pohŕdavo vyštekol Lucius. Nedokázal zniesť toľko odporu, ktorý so sebou prinášal ten vynútený dotyk. Uvedomoval si, že od istej smrti ho delí len pár krátkych okamihov. V žiadnom prípade ich nemienil premárniť.
Hermiona zazrela akúsi zvláštnu sivú hmlu. Obopínala sa okolo nich ako telo hada. Zaplavila celú izbu. Luciusovi sa na tvári mihol výraz veľmi vzdialene pripomínajúci úsmev.
„Čo to má znamenať ?“ Hermiona sa zúfalo obzerala po miestnosti.
Nemusíš mať strach, nič ti nehrozí,“ donútil ju cúvať, až kým sa nohami nedotkla postele.
Konečne mal možnosť vytiahnuť prútik. Hmla sa rozplynula. Nervózne pritlačil Hermionu na posteľ a obrátil sa k Belle. Nejaká kliatba preletela okolo jeho hlavy. Na stene vytvorila spálený fľak.
„Avada kedavra,“ zelené svetlo presne zasiahlo svoj cieľ. Lucius uľahčene sklopil prútik. Nepociťoval žiadnu ľútosť. Také niečo už dávno nepoznal.
„Neopováž sa pohnúť, Grangerová,“ vyprskol Lucius.
„Vidím, že máš o zábavu postarané, braček,“ nejaký sivovlasý muž pohŕdavo obišiel ešte nevychladnuté telo. Vzal do ruky neviditeľný plášť a prevesil si ho cez plece. Vráskavá tvár plná drapľavých vyrážok sa začala rýchlo meniť. Z tuláka sa stal pomerne pekný mladý muž. Hermiona si ihneď všimla istú neodškriepiteľnú podobnosť. Veľmi rýchlo však zmenil farbu vlasov na červenú a jeho nos sa viditeľne predĺžil.
„Vy ste metamorfmág ?“ neveriacky sa opýtala Hermiona. Zatiaľ stretla len jedinú osobu s vrodenou schopnosťou meniť podobu. Takisto ju miatlo oslovenie braček. Nikdy nepočula o tom, že by mal Lucius Malfoy nejakého súrodenca.
„Áno, maličká a takisto aj veľký komediant, ale to…“
„Nečakal som, že sa tu objavíš tak skoro, Larry,“ rýchlo mu skočil do reči Lucius. Nemienil dopustiť, aby si ten ukecaný vandrák, opäť dovolil prezrádzať cudzej osobe súkromné rodinné záležitosti.
Larry bol jeho nevlastný brat. Používal meno White. Bol výsledkom pomerne búrlivého vzťahu Luciusovho otca s nejakou neznámou ženou. Larry takisto nepoznal jej meno. Vzdala sa ho hneď po narodení. Vždy používal priezvisko svojich adoptívnych rodičov. Oficiálne nepatril do rodiny Malfoyovcov. Takisto sa nikdy nestal smrťožrútom.
„Na tvojom mieste by som sa nesťažoval. Moja dymová clona ti práve zachránila krk,“ odvetil pobavene. Nesmierne ho tešilo, keď mohol svojho brata podpichovať.
„Odprac niekam to telo a skontroluj muklov. Nemôžeme tu ostať príliš dlho. Keď sa Bella nevráti, Temný pán sem určite pošle ďalších,“ nespokojne odvetil Lucius.
Larry rýchlo vytiahol telo von a prudko za sebou zabuchol dvere.
„Pustite ma,“ hlesla Hermiona. Pokúšala sa od neho čo najrýchlejšie odtiahnuť. Začínala sa jej zmocňovať panika. Už nebola pod vplyvom žiadnej kliatby. Rozhodne si neželala, aby medzi nimi k niečomu došlo. Dávala mu to patrične najavo.
Umlčal ju trestajúcim bozkom. Vedel, že o pár minút odíde a ich cesty sa navždy rozlúčia. Chcel si zachovať v mysli nejakú príjemnú spomienku.
Nespokojne sa od nej odtiahol a povolil zovretie. Chvíľu na seba hľadeli takým zvláštnym spôsobom. Obaja mali pocit, akoby niečo stratili.
„Lucius, radšej mi pomôž. Mám taký dojem, že Bellatrix sem neprišla sama. Sú tu dementori,“ Larry vošiel dnu a pomocou kúzla uzamkol dvere. V ruke meravo držal prútik. Za dverami sa ozval neprirodzený šuchot. Chrapľavé nadýchnutie plné zloby preniklo do ich sŕdc.
Hermiona pocítila náhlu nevoľnosť. Desivé obrazy minulosti naplnili jej myseľ. Nedokázala zniesť pôsobenie týchto tvorov. Za dverami zaznel nejaký tlmený výkrik. Obávala sa, že ublížia jej blízkym.
„Otvorte tie dvere, musím pomôcť rodičom,“ požiadala Larryho.
„Nemôžem to urobiť. Je ich priveľa, nezvládli by sme…“ pokúšal sa jej to vysvetliť.
„Budete ma musieť zabiť, ak mi v tom chcete zabrániť !“ zrevala Hermiona.
„Pokojne ju pusť von, uvidíme čo z nej zostane,“ chladne poznamenal Lucius. Nenápadne však prútikom namieril na jej chrbát. Práve sa chystal vysloviť zaklínadlo, keď začul silný praskot. Dvere sa náhle prelomili a roztrieštili na malé kúsky.
„Expecto patronum,“ z prútikov oboch mužov vystúpili priezračné bytosti. Postavili sa medzi nich a dementorov. Luciusov patronus mal podobu obzvlášť krvilačne pôsobiaceho hada. Nebol však dostatočne silný, zrejme sa mu veľmi ťažko hľadala vhodná spomienka.
Hermiona sa mierne uškrnula, keď si všimla obrovského tancujúceho bobra, ktorý sa utvoril pred Larrym.
Dementori zatiaľ ustupovali pred jasnou žiarou. Hermiona nebola chránená. Nemala pri sebe prútik, preto nemohla použiť žiadne kúzlo. Do mysle sa jej začali vkrádať desivé výkriky, zaplavili ju tie najhroznejšie spomienky. Postupne strácala pôdu pod nohami.
„Lucius…“ zašepkala vysilene. Jeden z dementorov si zložil kapucňu. Obludné neľudské ústa prudko nasali vzduch.





O 2 roky neskôr

„Počujete ma? To som ja Algy,“ začula nejaký znepokojený hlas. Zúfalo sa povystierala na posteli. Celé telo mala hrozne stŕpnuté. Ostrá bolesť prešla jej vnútrom.
Na plachte nahmatala niečo mokré. Nemala však dostatok síl odhrnúť prikrývku. Hlava ju poriadne rozbolela. Zazrela rozmazaný obraz domáceho škriatka odetého do rozožratej utierky. Vôbec si nespomínala udalosti minulej noci. Takisto si nebola istá, koľko nocí prešlo, odkedy bola v bezvedomí. Miestnosť, v ktorej sa prebrala, v nej vzbudzovala podozrenie. Na sebe mala oblečenú bielu košeľu, ktorá určite nepatrila do jej šatníka.
„Pomôž mi vstať, cítim sa akosi čudne, “ odvetila malátne.
„Nie, radšej ešte oddychujte. Nevyzeráte dobre. Pán Malfoy by ma potrestal, keby sa vám niečo stalo,“ položila jej na kolená tácku plnú chutného jedla.
„Som Hermiona Grangerová. Na mienke toho pána mi vôbec nezáleží. Odchádzam odtiaľto,“ odsekla zlovestne. Nemienila sa správať hrubo k domácemu škriatkovi, nevládala však premáhať neutíchajúcu zlosť.
„Vy si naozaj na nič nespomínate ? To je veľmi zvláštne. Ja som si myslela, že ste len trochu unavená zo svadobnej noci,“ Algy sa nezbedne usmiala.
„To má byť žart? Mám len sedemnásť rokov,“ zhrozene odvetila Hermiona. Na zemi zazrela nejaké elegantné šaty a vedľa nich pohodené topánky.
Srdce jej poskočilo tak prudko, až mala pocit, že sa zadusí. Rýchlo si odpila z džúsu, ktorý bol položený na stolíku, aby premohla mdloby.
Algy znepokojene potriasla hlavou. „Mrzí ma to, ale mýlite sa. Máte devätnásť. Váš manžel sa čoskoro vráti a všetko vám vysvetlí.“
Hermiona prudko vstala z postele. Nedokázala pochopiť ako je to možné. Vzala do ruky svoj prútik, ktorý našla položený na šatách.
„Nechcel som veriť tomu, že je to pravda. Ty a Malfoy,“ zhnusene poznamenal Harry. Podarilo sa mu nenápadne preniknúť do domu. Chcel sa ubezpečiť, že jeho kamarátka konala z vlastnej vôle.
„Odíďte odtiaľto,“ zaznel piskľavý hlas malého škriatka. Algy namosúrene podišla k nemu.
„Harry, “ nervózne šepla Hermiona. Uvedomila si, že vyzerá o niečo staršie ako vtedy, keď sa naposledy stretli. Stále však bola hrozne zmätená. Mierne očervenela a prekrížila si ruky na prsiach, keď si všimla, že tento odev dostatočne nezakrýva jej prednosti.