Nemilovaná III: 4. kapitola Zrkadlová sieň

Nemal dôvod ho zabiť.
Tifany zamračene vzala do ruky tašku. Neostávalo jej veľa času. Profesori na tejto škole boli priam alergickí na meškanie. Hrozilo by jej vyhodenie z hodiny, keby náhodou neprišla včas.
„Zajtra večer pôjdem navštíviť mamu. Zariadim to,“ zašepkala Tifany. Rýchlo vybehla z triedy. Potrebovala trochu času, aby sa dokázala spamätať z prívalu nových informácií. Tom zabil otca. Tá krátka veta stále dorážala na jej myseľ, ako neodbytný hmyz.





Dan Malfoy priebežne prechádzal pohľadom po zoradených zajatcoch. Minulú noc smrťožrúti uniesli pár muklov z neďalekého okolia. Boli to prevažne ženy a deti. Krčili sa pri stene a vydesene si premeriavali únoscov.
Dnes nemal náladu na zábavu. Tom ho poveril, aby dohliadal na smrťožrútov. Aj tak tam už ostali len staré ženy a príliš malé deti. Väčšinu z nich si už rozobrali ostatní smrťožrúti. Takéto zábavky im neboli cudzie. Vždy sa pohrávali s ľudskými životmi. Ostávali len ľudia určení na mučenie prípadne možno na vyskúšanie smrtiacich zaklínadiel.
„Kto ste ?“ zaznel z hlúčika roztrasených ľudí nesmelý dievčenský hlas. Postava odetá v čiernom tričku a džínsoch vyšla z radu pritisnutého k stene. Zelené oči uväznené pod hrubými sklami okrúhlych okuliarov si podráždene premerali mladého smrťožrúta.
„Buď rada, že ti dnes nie je súdené spoznať ma,“ poznamenal posmešne. To dievča nebolo veľmi pekné. Neoplývalo takým druhom krásy, ktorý by priťahoval jeho pozornosť. V rukách zvierala akýsi dokrčený zápisník. Nežne prechádzala prsom po obhorenom obale. Bola celá špinavá, doriadená a krívala. Rukou si masírovala poranené koleno.
„Tak to ma naozaj mrzí. Chcela som ti ukázať niečo výnimočné,“ opatrne podišla k nemu. Vyzývavo sa mu postavila do cesty. Smrťožrúti začínali vyťahovať prútiky. Dan im však naznačil, aby to nerobili. Sklonila sa k nemu a zašepkala mu do ucha nejaké nezrozumiteľné slová. Dovolila si pobozkať chladné pery, ktoré nedokázali rozdávať lásku. Nevnímala prekvapené pohľady smrťožrútov. Sústredila sa len na to, aby mala možnosť ich nejako zmiasť. Nikto z nich si nevšimol, že jej oči zahoreli akousi zvláštnou zelenkastou žiarou.





Tifany a Kathleen potichu otvorili dvere vedúce do Zrkadlovej siene. Museli si dávať veľký pozor, aby ich niekto neprichytil. Naskytol sa im pohľad na tisíce zrkadiel rôznych tvarov a veľkostí. Niektoré z nich vydávali príjemné melodické zvuky v iných sa zas zračili pohybujúce sa tváre.
Na schodoch vedúcich do obrovskej kruhovej miestnosti sedeli štyria chlapci. Tifany tušila, že James nepríde na „schôdzku“ bez svojich nerozlučných priateľov. Podvedome stisla v ruke prútik. Z tohto súboja nemala vôbec dobrý pocit.
„Už som sa obával, že neprídeš. Máš so mňa taký hrozný strach, že si sem musela zatiahnuť aj priateľku Toma Crafta ?“ odvetil posmešným tónom. Vôbec ho nepotešilo, že sa tam objavila aj Tifany. Vedel o jej vplyve na dediča temnôt.
„Skôr ty si mal plné gate, Ness. Inak by si so sebou nebral Piginsa, Berksa a Nastana,“ podráždene odsekla Kathleen. Takisto jej bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Začínala ľutovať, že vôbec pristúpila na niečo také.
James vytiahol prútik a namieril ním na jej hlavu. Ledva premáhal hnev. Nemienil dodržiavať žiadne pravidlá. Z jeho prútika vyšlo nejaké neverbálne zaklínadlo. Kathleen ho ledva stihla odkloniť.
„Ty si teda riadny, podliak,“ pohŕdavo odsekla Tifany. Pre istotu znehybnila jeho kumpánov. Netušila však, že je ich viac než si myslela. Do chrbta ju zasiahlo omračovacie zaklínadlo.
Kathleen neveriacky hľadela na prútiky, ktoré na ňu mierili. Musela sa vzdať, nemala inú možnosť.
James vyčaroval prikrývku a vankúš. Pomaly ju odhrnul. Zakryl Tifany a vložil jej pod hlavu podušku.
„Musí byť v úplnom poriadku. Obávam sa však, že Tom bude hrozne rozčúlený, keď sa dozvie, že sme ju zatiahli do tejto hry. Pre nás je nedotknuteľná. Necháme ju pokojne sa vyspať,“ prikázal im. Ostatní spoluvinníci sa začali pomaly rozchádzať. Ani jeden z nich nemal záujem ďalej sa podieľať na tomto šialenstve. Jedine jeho najbližší priatelia ostali ležať na zemi úplne zmeravený.
„Prečo to všetko robíš ?“ opýtala sa vystrašene. Začínala mať obavy o svoj život. Podišiel celkom blízko k nej. Chvíľu si ju nespokojne premeriaval hodnotiacim pohľadom. Nečakane ju schmatol za vlasy, otočil jej hlavu k sebe.
„Si len úbohá humusáčka. Nenávidím ťa,“ vyštekol nahnevane. Prútikom jej prešiel po krku. Vedel, že nemá na výber. Nevládal už skrývať svoje pocity.
„Vylúčia ťa zo školy, ak sa neupokojíš. Nemal by si zahadzovať svoju budúcnosť kvôli takýmto hlúpostiam,“ Kathleen sa snažila zmieriť tón svojho hlasu. Chlácholivo mu rukou prešla po pleci.
Toto jemné pohladenie ho absolútne ochromilo. Neočakával, že sa k nemu bude chovať priateľsky. Ruka s prútikom sa mu mierne zatriasla. Keby ho aspoň udrela alebo sa pokúšala brániť, mal by dôvod pokračovať.
„O tom pochybujem. Tu platia iné pravidlá,“ chladne zašepkal James. Keď bola tak blízko neho, úplne strácal hlavu. Nenávidel ju kvôli pocitom, ktoré v ňom vyvolávala. Chcel jej čo najviac uškodiť, aby si ho neustále všímala a bola závislá od jeho rozhodnutí.
Prekvapene cúvla, keď pocítila dotyk jeho pier. Netrvalo to však príliš dlho, obrovské zrkadlo, ktoré tvorilo väčšiu časť steny sa s rachotom rozbilo. Všade okolo nich lietali ostré úlomky.





Tifany začula zmes rôznych nahnevaných hlasov. Liečiteľ Peter Preston práve vyháňal bandu zvedavcov, ktorá sa natlačila do Stanu. Týmto pomenovaním nazývali časť určenú pre chorých študentov. Husté ryšavé vlasy mu povievali okolo vychudnutej tváre.
„Pacienti potrebujú pokoj, okamžite zmiznite do tried, lebo to nahlásim vašim vyučujúcim,“ zasyčal nahnevane. Zabuchol dvere pred nosom dokonca aj niektorým spolužiakom, ktorí chceli len navštíviť svojich kamarátov.
„Už sa cítite lepšie Kathleen ?“ opýtal sa mladej študentky, ktorá mala obviazané obidve zápästia. Úlomky jej spôsobili rany na týchto miestach.
„Áno, ja som v poriadku. Lenže Tifany je stále v bezvedomí,“ vrhla znepokojený pohľad na vedľajšie lôžko.
„To omračovacie zaklínadlo bolo príliš silné, ale nemajte obavy. Určite sa čoskoro preberie. Možno potom zistíme, ak odčarovať Nessových priateľov. Pokiaľ vás to priveľmi nezaťaží, potreboval by som pomoc. Možno prestane tak vyvádzať, keď ho trochu usmerníte,“ poznamenal chladne.
Kathleen vstala z postele a nasledovala ho do zadnej miestnosti. Na vysokom lôžku sa zmietalo telo pacienta, pokryté poriadnou vrstvou úlomkov. Plachta bola celá od krvi.
„Ten tvrdohlavý fagan mi nechce dovoliť, aby som to odstránil. Nemôžem mu dať žiadne prostriedky proti bolesti, lebo je na ne alergický,“ frflal Preston.
Kathleen premohla odpor a pomaly pristúpila k nemu. Váhavo sa dotkla roztrasenej ruky. Pevne ju zovrela. Sklonila sa k nemu tak, aby mal príležitosť ju vidieť. V jeho očiach sa mihol strach.

Tifany sa prebrala, keď začula bolestný výkrik. Prudko sa posadila na posteli. Zazrela mladého muža odetého v čiernom plášti. Tom vyzeral naozaj veľmi znepokojene.
„Prečo si zabil svojho otca ?“ opýtala sa namiesto pozdravu.

Zpět na hlavní stranu blogu