Noc temných IV: 4. kapitola Cestovateľka

„Si to ty ?“ opýtal sa Rob. Práve sa chystal pochváliť ten pôsobivý prevlek. Všimol si však, že Lucy nejaví žiadne známky života.
„Áno, samozrejme. Musíme však odtiaľto vypadnúť. Tvoja sestra potrebuje pomoc.“





Negas vystrčil hlavu spod paplóna. Helen sa práve pokúšala poobliekať Davida, aby ho mohla vziať do záhrady. Nechcela, aby bol stále zavretý v tajnom dome.
„No tak maličký, nebuď taký nevrlý. Pôjdeme sa trochu poprechádzať s Herm a Dereqom,“ odvetila, keď si všimla ako sa jeho tvárička skrivila od zlosti. Jemne ho pobozkala na líčko.
Chcel sa totiž ešte chvíľu pohrať s Negasom a vôbec nemienil opustiť bezpečie svojej postieľky. Takisto ho hnevalo, že ocko je tak dlho preč.
„Mami,“ zakričal nejaký hlas. Helen sa prekvapene obrátila. Do spálne vošiel Rob spolu s Voldemortom, ktorý zložil na posteľ poblednutú Lucy. Hrozne sa triasla, oči mala privreté a pery mierne zmodravené.
Helen sa k nej rýchlo sklonila a pohladila ju liečivým dotykom. Lucy pomaly otvorila oči. Silno objala svoju mamu a rozplakala sa.
„Ja nechcem, aby sa to stalo…Mám hrozný strach,“ zašepkala vydesene.
Helen ju nežne pohladila po vlasoch a opatrne jej zotrela slzy. Netušila o čom to Lucy hovorí, ale bola rada, že sa tak rýchlo prebrala.
„Nebuď smutná dcérka, sme opäť spolu a všetko bude v poriadku,“ Lucy pocítila dotyk drobnej rúčky. David si spokojne obzeral svoju veľkú sestru. Veľmi sa mu páčila a nemohol sa dočkať chvíle, keď ho zoberie do náručia.
„Chcem sa s tebou pozhovárať osamote,“ odvetila rozrušene. Mama bola zrejme jediným človekom, ktorému sa mohla zveriť so svojimi starosťami.
„Rob, vezmi malého a choď s ním do záhrady. Aspoň sa trochu skamarátite,“ navrhla Helen. Pomocou prútika mu obliekla peknú zelenú súpravičku.
„Jasné, mami,“ pohotovo odvetil Rob. Zložil na zem prasa, ktoré dosiaľ držal v rukách. Nemohol ho nechať na cintoríne, lebo Colová by dostala riadny záchvat, keby sa mu niečo stalo.
„To je chutnučké prasssiatko,“ okamžite spozornel Negas, keď zazrel Pickleyho, ktorý sa motal pri Robových nohách. Labužnícky sa oblizol. Pickley nahlas zakrochkal a rozbehol sa po izbe tak rýchlo, ako mu to krátke nohy dovoľovali. Negas sa plazil za ním. Podarilo sa mu prevrhnúť vázu a pooblievať knihu, ktorú Voldemort nechal otvorenú na stole.
„NEGAS, STOJ,“ skríkol Temný pán, keď mu prasa prešlo okolo nôh. Podarilo sa mu ho schmatnúť v poslednej chvíli. Had sa skormútene skrútil do klbka. Voldemort ho už pár krát riadne potrestal keď sa opovážil ho neposlúchnuť.
„Komu patrí to otrasné zviera ?“ opýtal sa nadurdene. Pickley sa v jeho rukách upokojil a prestal sa vrtieť.
„To je domáci maznáčik Pani Colovej. Hlavne mu neubližuj ocko, lebo nás tá bláznivá baba zahluší,“ požiadal ho Rob.
Keď Voldemort začul to meno, tvár sa mu pretiahla do škaredej grimasy. Zúrivo hľadel na rozliatu vodu, ktorá kvapkala na dlážku. Rob to mávnutím prútika upratal.
„Chcel by som s tebou prebrať jednu intímnu záležitosť. Môžeme sa o tom pozhovárať vonku ?“ požiadal ho Rob.
Voldemorta potešilo, že Rob sa opäť k nemu správa slušne. Bol zvedavý čo také sa stalo, že im to nemôže povedať priamo.
„Tak poď,“ odvetil podráždene. Zložil prasa na zem. Pickley vďačne šiel za svojím záchrancom, poslušne ako psík. Rob márne premáhal smiech. Prasa odhodlane cupkalo za Temným pánom.
Rob vzal s na ruky Davida a vybral sa za ním. Helen začudovane pokrútila hlavou. Tie tajnosti, ktoré robili ich deti sa jej prestávali páčiť. Dúfala, že Rob zase nemá nejaké problémy s Harriet.
„Mami, počula si niekedy o čarodejnici, ktorú nazývajú Cestovateľka ?“ opýtala sa s nádejou, že jej bude vedieť poradiť.
Helen mierne zbledla a prisadla si k nej na posteľ. To slovo v nej vzbudilo veľké obavy.
„Áno. Je to osoba, ktorá môže za určitých okolností pozmeniť minulosť, tak aby zabránila nejakej hroznej udalosti v budúcnosti. Je to však veľmi ťažké a zložité.. Človek totiž nikdy nevie čo presne zapríčinilo tragédiu, ktorej chce zabrániť.“
Lucy jej vyrozprávala všetko o tom, čo sa odohralo na cintoríne. Očakávala, že jej mama bude prekvapená a možno jej povie, že to celé je len výsledkom zlého sna. Spomenula si na nepríjemný incident v sprche.
„Mami, ja už viem, čo mám urobiť, aby som zabránila nešťastiu,“ náhly záblesk poznania jej dodal nádej, že budúcnosť možno neprinesie až toľké trápenia.





Titus pridal do rozrobeného elixíru, pár kvapiek dračej krvi. Sledoval ako hmota v kotlíku slabo zabublala a zaznačil si výsledky pokusu. Blížiaca sa svadba s Trevorom mu na nálade rozhodne nepridala. Neustále sa mračil a čoraz častejšie ostával zavretý vo svojej izbe. Mamin snúbenec sa k nemu začal správať, akoby pochádzal z inej planéty.
Rýchlo si načmáral do knihy pár poznámok a preškrtol niektoré riadky v načmáraných pokynoch. Akosi sa mu stále nedarilo prísť na to, ktorá prísada tomu ešte chýba.
„Kam som dal tú prekliatu odmerku ?“ vyhŕkol podráždene. Nahodil čisto „snapeovský“ výraz tváre. Každému študentovi by sa pri takomto úškľabku od strachu rozklepali kolená.
Pocítil na chrbte nesmelý dotyk. Mel mu vtisla do ruky odmerku, ktorú zazrela na kredenci. Pred chvíľou vošla do jeho izby, ale bol taký sústredený na prácu, že si ju vôbec nevšimol. Nesnažila sa ho prerušovať. Rada ho pozorovala, keď vymýšľal nejaký nový recept.
„Ďakujem ti. Už som si myslel, že budem musieť prehľadať celú izbu,“ mierne sa zahanbil, keď si všimol kopy oblečenia porozhadzované po zemi a školské knihy postrkané medzi ponožkami. Nezvykol mať v izbe taký hrozný chaos. Od začiatku prázdnin však nemal vôbec náladu na upratovanie. Nemohol sa dočkať sedemnástych narodenín, keď bude môcť konečne doma čarovať aj vtedy keď nerobí výskum. Malo to byť už o necelý mesiac, takže ho čakala aj skúška s premiestňovania.
Mel ho jemne pobozkala na pery. Keď mal takú pochmúrnu náladu chcela ho nejakým spôsobom rozveseliť. Oplatil jej bozk s oveľa väčšou intenzitou a spokojne ju objal. Očami pritom sledoval otvorené dvere.
Mel síce mohla chodiť do jeho izby, ale nesmeli spolu ostať za zavretými dverami. Lee si bola vedomá možného nebezpečenstva. Takisto im jasne naznačila, že pokiaľ budú spolu v miestnosti kde je aj posteľ, musia si od seba udržiavať odstup. Titus nechcel, aby ich mama náhodou prichytila. Určite by z toho urobila poriadnu drámu. Nedokázal však dlho zameriavať svoju pozornosť na dvere. Pre istotu radšej znížil plameň nad kotlíkom. Mel ho vždy dokázala tak rozptýliť, že celkom zabudol na všetko okolo seba.
„Hej decká, neuhádnete kto…“ Bott rezko vybehol hore schodmi. V rukách držal nového Denného Proroka.
Mel zatlačila Titusa na stoličku a sadla si mu na kolená. Napriek tomu, že Bott sa k nim blížil, bezstarostne pokračovali v bozkávaní.
„Titus, prišiel za tebou profesor Blackwood (Snape). Čaká ťa v kuchyni,“ odvetil zadychčane.
„Daj pozor na elixír,“ požiadal Mel. Zmocnilo sa ho neblahé tušenie, že sa deje niečo zlé. Keď vošiel do kuchyne našiel svojho otca sedieť pri stole. V jeho pohľade bolo čosi čo neveštilo nič dobré.
„Temný pán si praje, aby si sa stal smrťožrútom,“ oznámil mu skleslo.

Zpět na hlavní stranu blogu