NTIV: 15. kap Dievčatko 3. časť

Skrývaš v sebe žiaru sveta, ktorý neuznáva pád

Tvoje oči majú moc rozosievať žiaľ

V duši jed a v srdci oheň

Svetlá večnej temnoty naplnené zármutkom

Vítajú tvoj belostný plášť

Chladná krása zahalená v mramore

Rozbije lásku na kúsky a svetlo navždy pochová

Daj si pozor, smrteľník

Tvoje kroky už nezačuje nik

Pokiaľ okamžite neopustíš sídlo prekliatych

Smrtihlav veľmi rýchlo rozlúštil magické znaky, ktorými bola zabezpečená miestnosť ukrytá hlboko pod Londýnom. Táto zvláštna pohrebná komora v sebe skrývala dieťa, ktoré nikdy viac nemalo uzrieť denné svetlo.

"Pane, vráťme sa,"slabší démon priam prosil o zľutovanie.

Jeho schopnosti mohli každú chvíľu zlyhať. Kŕčovito zvieral poraneného Smrtihlava. Stále nemal dostatok síl, aby dokázal používať svoje vlastné končatiny.

"Mlč, zbabelec. Kvôli tvojmu strachu som zahodil veľkú príležitosť. Sily Temného pána sa znásobili, keď spojil svoju moc s Helen. On nás môže veľmi ľahko poraziť. Máme šťastie, že teraz si už na nás nespomína. Prišiel som o užitočné telo. Dôvodom boli tvoje obavy, že ma zničí," pazúrmi znepokojene vytvoril škrabanec na hrubej stene. Vôbec ho neprekvapil silný záblesk svetla. Na stene neostala ani stopa po drsnom dotyku. Bola nezničiteľná a nedala sa násilím odsunúť. Čarodejníci minulých dôb vchod poriadne zabezpečili. Nikto nemal právo rušiť večný spánok Nigror. Občas sa v histórii stalo, že hlúpi ľudia nechtiac vypustili túto nebezpečnú bytosť. Väčšinou zaplatili vysokými stratami na životoch a takmer došlo k zničeniu sveta v podobe, akej ho poznali. Preto došlo k mnohým zmenám a jazvám, ktoré už nikdy nezmiznú. Smrtihlav nebol človekom. Nemal strach, že naruší krehkú rovnováhu. Chaos mu nemohol spôsobiť utrpenie. Mohol žiť kdekoľvek na svete, dokonca aj v dimenziách minulosti a budúcnosti, ktoré boli pre mnohých ľudí neviditeľné. Osud Temného pána nebol určený. Mal slobodnú vôľu a možnosť voľby, ktorá ho mohla priviesť k rôznym možnostiam.

"Tá stena nás ďalej nepustí. Cítim ako rozpaľuje moju pokožku," podráždene zavrčal Medailos. Na boku sa mu rysovala popálenina druhého stupňa. Škaredé pľuzgiere mu naskákali na prstoch. Smrtihlav necítil žiadnu bolesť. Nemal totiž ľudské telo.

"Nevydržím to," zašepkal zdesene. Potreboval sa čo najskôr dostať na čerstvý vzduch.

"Nebude to dlho trvať. O chvíľu sem príde. Uvidíš, že takémuto lákadlu neodolá. Večné dieťa predsa dokáže upútať pozornosť rovnako ako Talizman," donútil svojho nosiča, aby sa vrátil bližšie k stene. Potreboval počuť odozvy, ktoré zo seba produkovala. Takisto si chcel byť istý, že nemŕtvy nechystá nejaké sprisahanie proti nemu.

"Smrtihlav, prišiel som, aby sme sa mohli spoločne pomstiť," mladý muž pomaly pristúpil k nim. Na upírov táto moc nepôsobila. Cítil len akési slabé chvenie. Bol nesmierne zvedavý, aká sila sa skrýva za nepriechodnou bariérou.

"Viem, že máš mnoho otázok. Určite si už pochopil, že tvoja túžba po Helen nie je celkom v poriadku. To ja som ti vsugeroval túto myšlienku. Ty nemôžeš pocítiť lásku. Nemáš predsa dušu a tvojím poslaním je len zabíjať," vôbec ho nemrzelo, že spôsobil trápenie nevinnej osobe.

"Helen bude cenou za tvoje víťazstvo. Musí ostať na žive. Ak by si náhodou porušil dohodu, nájdem si spôsob ako ťa poslať do pekla," výhražne zovrel v rukách akýsi neznámy predmet.

"Nepotrebujem tú ženskú. Pokojne si ju vezmi, pokiaľ budeš chcieť," pohŕdavo odvrkol Smrtihlav. Nemal náladu ďalej diskutovať s tým tvrdohlavým upírom. Pokynul Medailosovi, aby ho zložil na zem.

"V poriadku, môžeme začať," súhlasne pokýval hlavou Tarletus. Pevne zovrel akýsi sivastý predmet a začal odriekať slová v zabudnutom jazyku. Krkolomné vetné konštrukcie mu dali poriadne zabrať. Poriadne sa zapotil, kým odrecitoval vstupné verše.

Stena zareagovala na intenzitu jeho hlasu. Pomaly sa odsunula a vytvorila úzky priechod, ktorý viedol k miestu odpočinku.

"Choď dovnútra a priveď ju. Dávaj si pozor, aby ťa nepobozkala. Vysala by z teba aj posledný kúsok ľudskosti," démon sa poriadne uškrnul. Vedel, že večné dieťa nadobúda presne takú podobu, ktorá osoby mužského pohlavia najviac priťahuje. Nebolo ľahké odolať tejto bytosti. Pevne zovrel kúsky hliny. Potreboval vykonať obrad, ktorý by mu vrátil aspoň trochu magickej sily. Pre istotu zamrmlal nejaké ochranné slová. Mali zabrániť tomu, aby nadobudla inú podobu.

Tarletus odhodlane vstúpil dnu. Tma mu poskytovala útechu. Bola liekom, ktorý si nikdy nedokázal odoprieť. Odhodlane vykročil po vratkom mostíku. Vstúpil do kruhovej miestnosti plnej modrastých krištáľov. Uprostred tejto nádhery vyžarujúcej podmanivé svetlo zazrel telo mladej ženy. Očakával drobné dieťa s nevšednými schopnosťami, nie takýto zaujímavý úlovok.

Večné dieťa? Smrtihlav si zo mňa teda riadne vystrelil. Mierne zvlnené tmavé vlasy boli rozprestreté na zvláštnom lôžku. Telo obdarené zjavnými prednosťami v ňom vzbudilo túžbu, napriek ochrannej mágii. Jej tvár nevidel. Bola ukrytá pod tenkým čiernym závojom. Rukou opatrne ohmatal bledú pokožku. Cítil jej hebkosť. Prstom prešiel po plných perách. Kolená sa mu mimovoľne roztriasli. Premohol tie zvláštne pocity. Pomaly ju vzal z miesta odpočinku a odhodlane vykročil von z mrazivej temnoty.

"Prosím ťa, podrž ho na chvíľu. Ak s ním budem príliš hýbať, môžem mu spôsobiť zranenie. Z tej veci cítim čiernu mágiu," Helen automaticky vložila malého do náručia Voldemortovi. Vôbec si neuvedomila, že si na nič nepamätá. Rýchlo vybehla z miestnosti.

"Odprevadím vás do izieb ! Bude lepšie, keď sa dnes už s dievčatami nestretnete. Dám vám prácu, ktorá určite schladí vaše horúce hlavy," prikázala im Hermiona.

"Pani Malfoyová, naozaj sa nič nestalo," pokúsil sa jej oponovať Titus. Nemal záujem stráviť celý deň zavretý v izbe. Chcel ostať so svojou priateľkou.

"Áno, ja viem. Dokonca aj keď vás spolu prichytili v posteli, tak ste to obaja popreli," neľútostne vyhlásila Hermiona. Keď sa dozvedela o tomto pochybnom správaní svojej dcéry, mala sto chutí poriadne jej vyčistiť žalúdok. Dozvedela sa to z novinového článku Rity Skeaterovej. Údajne sa skrývala v dome Nevilla Longbottoma v podobe chrobáka. Táto správa obišla celý Londýn a spôsobila, že Ron takmer zmlátil Titusa, počas minulejschôdze smrťožrútov.

"Mami, viem, že mi neveríš, ale ja som..." Mel sa takmer rozplakala. Nemienila rozoberať svoje súkromné záležitosti pred Temným pánom a ostatnými chalanmi. Nechcela, aby všetci vedeli, čo sa medzi nimi odohráva. Nepovažovala za dôležité sa s tým niekomu zdôverovať.

"Mlč, Melanie. Nepotrebujem tvoje chabé vysvetlenia. Tak poďte, mám pre vás dostatok práce na celý deň. Štúdium vám vôbec neuškodí," pomocou prútika odlevitovala poriadnu kopu kníh. Každému vložila do rúk najmenej dve.

Voldemort po celý čas mlčal. Vôbec nevedel, kto sú tí ľudia. Takisto nebol nadšený, že musí na rukách držať malé dieťa. Chlapček poriadne nahlas plakal. Vrhol zamračený pohľad na svojho otca. Prečo ho nepohladkal ? Očakával, že aspoň prejaví náznak zlosti, že ho tak doriadili. Vycítil chlad a bezradnosť. Malá ručička putovala po krku najmocnejšieho čarodejníka. Zelené oči sa zabárali do hnedých, akoby ich chceli prebrať k životu. Temný pán opatrne preskúmal pricviknuté prsty. Takúto vec už predtým niekde videl. Nedokázal si presne vybaviť, kedy sa to stalo. Jeho ruky si však pamätali ako sa otvára. Poklopal na správne miesto blízko žiarivých očí drobnej sošky. Podarilo sa mu opatrne povoliť ten jemný mechanizmus.