Nemilovaná III 9. Krehká pečať krvi IV.

Posledná časť poviedky NemilovanáIII. Pokračovanie už naozaj nebude. Ak ste ju čítali pokojne zanechajte komentár, aby som vedela či vás zaujala alebo nie. Budem rada.

Bartemius Crouch si prečítal pár riadkov napísaných na kuse pergamenu. Vôbec nemal v úmysle špehovať svoju dcéru. Dával pozor na malého, kým sa kúpala. V jeho rukách našiel pokrčený list. Nesmierne si obľúbil to tiché dieťa, ktoré málokedy plakalo. Nikdy nepremárnil žiadnu spoločnú chvíľu. Vedel, že je nesmierne dôležité, aby si na seba zvykli. Nechcel zopakovať tú istú chybu, ktorá ho v minulosti pripravila o rodinu.

"Teraz už viem, čo všetko museli obaja podstúpiť. Pán vie byť neskutočne krutý. Nemal by zľutovanie ani s tebou," jemne ho pohladil po vlasoch. Toto dieťa sa stalo predmetom mnohých dohadov. Ľudia k nemu pociťovali nenávisť zmiešanú so zvedavosťou. Obávali sa temnej moci, ktorá by mohla zhoršiť situáciu. Nikto nechcel mať vo svojej blízkosti syna obávaného čarodejníka. Napriek tomu, že bol bezbranným dieťaťom, všetci mali z neho strach.

"Tifany, nemala by si prijať to pozvanie," obrátil sa smerom k zavretým dverám, vedúcim do kúpeľne.

"Ocko, nemusíš mať strach. Tom by mi nikdy neublížil," nie príliš presvedčivo odvetila mladá žena. Takisto nechápala, prečo chce prerušiť ich odlúčenie. Konflikt s ministerstvom nebol ani zďaleka zažehnaný. Vyšla z kúpeľne odetá do čierneho habitu. Z mokrých vlasov pomaly kvapkala voda.

Bola pripravená na stretnutie.

"Nepodliehaj citom. Ešte stále ho má vo svojej blízkosti. Možno si na ten list vôbec nespomína. Čo ak ho opäť zmanipuluje ? Mohol by sa ťa pokúsiť zbaviť. On neuznáva lásku," nechcel, aby trpela. Musel však dbať o bezpečnosť svojich blízkych.

O 3 roky neskôr ....

Boj s temnotou si vyžiadal veľa obetí. Trvalo to dlho, kým došlo k dočasnému zmiereniu... Množstvo ľudí zaplatilo krutú daň. Zlé sily však mali stále vo svete dostatok miesta.

Dve ženy stáli na cintoríne. Skláňali sa nad náhrobným kameňom. Hľadeli na fotografiu mladého muža. Jedna z nich mala v očiach slzy. Predtým bola len zajatkyňou. Nedobrovoľných väzňom v jeho živote. Neskôr sa stala jedinou osobou, ktorej prezradil celú pravdu. Spolu so svojím bratrancom podstúpil veľké riziko, keď sa odvážil pomocou všehodžúsu oklamať Temného pána. Tentoraz by však dala všetko na svete, zato, aby bol s ňou.

"Teodora, nemusíte sa báť, nikomu nepoviem, že ste s ním ostali až dokonca," Tifany opatrne podišla k nej. Podala jej pravidelný balíček s peniazmi. Mala za úlohu vyberať ich z Danovho trezoru. Mal zabezpečiť slušný život pre jeho rodinu, o ktorej nikto nesmel vedieť. Nebolo by dobré používať mená, ktoré boli zapletené do konfliktu zo smrťožrútmi.

"Mama, poznala si toho pána?" malý chlapček menom Tom, opatrne chytil za ruku ženu odetú v dlhých šatách. Vždy jej kládol množstvo otázok. Potreboval sa ubezpečiť, že pozná celú desivú minulosť.

"Bol to môj spolužiak na Rokforte. Nevychádzali sme spolu práve najlepšie, on však zohral v tomto boji veľmi dôležitú úlohu. Zachránil mňa aj tvojho otca, keď

pred istou smrťou," nerada spomínala na chvíle, keď bola vystavená tomu najhoršiemu nebezpečenstvu.

"Tifany," tlmene zašepkal jej meno. Zložil si nepríjemne pôsobiacu smrťožrútsku kapucňu. Pristupoval k nej pomaly, akoby mal strach, že sa zľakne a utečie.

"Tom, hrozne si sa zmenil. Tvoja tvár je akási iná," znepokojene odvetila Tifany. Opatrne sa rukou dotkla mierne vpadnutých líc. Oči mu plápolali červeným ohňom. Ledva spoznávala otca svojho dieťaťa. Nepáčila sa jej triaška, ktorá zachvátila jeho ruky. Zmocňoval sa jej pocit, že niečo nie je v poriadku.

"Mágia už spôsobila aj oveľa drastickejšie premeny. Najdôležitejšie je, že už ma nikto neovláda. Konečne môžem slobodne myslieť a cítiť," spokojne ju pritiahol bližšie k sebe. Nežne vtisol bozk na pootvorené pery. Jej listy mu dávali silu, aby mohol plniť aj úlohy, s ktorými vnútorne nesúhlasí. Pevne ovinula ruky okolo jeho krku. Potrebovala nájsť oporu, aby sa jej nepodlomili kolená. Dlážka bola poriadne klzká. Na podrážky sa jej nalepila akási mazľavá tekutina. Začula nepríjemné cvakanie obrovských tykadiel. Tmavý tieň sa neúprosne približoval. Tifany pocítila nepríjemnú ťažobu na žalúdku.

"Čo je to ?" znepokojene sa zahľadela na obrovského pavúka, ktorý pomaly pristupoval bližšie k nim. Mal červené krvou podliate oči. Temný tieň si uvedomoval, že Tom všetko prezradí a nebude sa chcieť ďalej podliehať na vláde smrťožrútov. To nemohol dopustiť. Potreboval mu dokázať, že vzdor nebude tolerovať. Práve preto sa nachvíľu stiahol, aby zistil či bude dodržiavať jeho príkazy.

"Prepáč mi, Tifany. Myslel som, že dodrží slovo," nedokázal pohnúť rukami. Tieň mu bránil použiť prútik. Pociťoval hroznú bezmocnosť a strach. Postavil sa pred ňu, aby zabránil akémukoľvek kontaktu s vražedným stvorením.

"Budeš ma musieť zabiť. Už ťa viac neposlúchnem,"vyzývavo sa zahľadel do červených očí. Vedel, že on spôsobil celú túto tragédiu. Nemal byť taký netrpezlivý.

Zelený záblesk zasiahol pavúka do chrbta. Ťažké telo kleslo na zem. Tom a Tifany zazreli mladého muža, ktorý bol očividne dosť ťažko zranený. Na tvári sa črtali stopy po škaredých uhryznutiach.

"Chcel som vás varovať, tá vec na mňa zaútočila..."

"Dovidenia, Teodora. Bude lepšie, keď už pôjdeme. Môj manžel by bol veľmi nervózny, keby som sa nevrátila na večeru. Odkedy zrušil úrad aurorov v uliciach sa občas dejú všelijaké nepekné veci," Tifanyopatrne chytila za ruku svojho syna. Dan nemohol zabiť mŕtveho. Istá časť Voldemorta ostala žiť v Tomovi. Táto negatívna stránka sa po čase prejavila. Ministerstvo mágie sa už nevyskytovalo v tej istej podobe ako predtým. Malo len akúsi symbolickú funkciu. Obyvatelia žili v neustálom strachu. Násilnosti a kruté magické súboje však ustali.

Niektorí väzni boli prepustení z Azkabanu. Tom nechal odísť aj Draca Malfoya. Nemienil sa viac upínať k minulosti. Prežíval pomerne pokojné obdobie. Medzi Ambroua Dracom dlho zúril pomerne vyrovnaný boj. Obaja však pochopili, že nie je rozumné rozbiť celú rodinu. Začali sa k sebe opäť správať slušne.

"Som rada, že sme sa tu opäť stretli. Prajem vám príjemný zvyšok dňa," spokojne odvetila Teodora. Pohľadom sledovala mladú ženu a poskakujúce dieťa. Pomaly vložila čerstvé kvety do vázy. Prstom pohladila vyblednutú fotografiu.

Nesmú vedieť, že žiješ. Nikto z nich sa to nedozvie. Pocítila pevné objatie nežných rúk.

"Neboj sa, už odišli. Nebavilo ma skrývať sa v kúte," láskavo si privlastnil jej pery. Nerád hral toto divadielko. Ona ho vždy dokázala presvedčiť.

Vedela, že bude lepšie, ak Temný pán zabudne na jej priateľa. Dá im tak možnosť, aby mohli žiť bez bremena vrážd a zabíjania.

Koniec