darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Uväznená v temnotách: 4. kapitola Pavučina
18. únor 2007 | 16.25 |
Beta - reader:
Tonksová
Do mysle sa jej pomaly vkrádali obrazy minulosti. Videla mladú ženu oblečenú v krásnych bielych šatách. Počula svoj hlas vysloviť prísahu večnej vernosti.
Na perách zacítila bozk, ktorý ju nesmierne rozohrial. Z tmy sa vynáral obraz dvoch ľudí spojených v jedno telo…
„Pán musí opustiť túto izbu,“ opäť zapišťala Algy. Práve sa chystala na Harryho použiť nejaké kúzlo.
„Nie, nechaj ho,“ požiadala ju Hermiona. Domáci škriatok sa mierne zamračil, ale neodvážil sa odporovať.
Poslúcha ma, lebo som právoplatným členom rodiny. Rukou si roztrasene prikryla ústa. Tak je to naozaj pravda. My dvaja sme… Nedokázala pochopiť, prečo sa tak správala. Nervózne si zahryzla do dolnej pery.
Ako mohol dosiahnuť, že sa mu plne oddala ? Odpoveď na túto otázku stále nepoznala. Zúfalo si na seba natiahla jemnú prikrývku. Nechcela, aby ju Harry videl v takomto stave.
„Ty ma nemôžeš len tak bez milosti odsúdiť. Neviem čo sa to tu deje. Mám pocit, akoby som celý ten čas spala. Vôbec si nespomínam na tento dom,“ znepokojene sa oprela o stoličku.
„Tak to je naozaj zvláštne. Určite si už niekde čítala o sídle rodiny Malfoyovcov. Nesnaž sa mi nahovoriť, že si nespomínaš na svoj nový domov ? “ uštipačne odsekol Harry. Stále sa s tým nedokázal zmieriť.
„Veď bol predsa ženatý s Narcissou ! “ doslova vybuchla Hermiona.
„Tuším ti naozaj začnem veriť, že nemáš ani poňatia o tom, čo sa s tebou dialo. Ich manželstvo je už neplatné, lebo Malfoy s ňou nemohol mať ďalšie deti. Tým pádom nedokáže zabezpečiť dediča. Verím ti a som ochotný ti pomôcť. Prepáč mi, že som bol k tebe taký krutý,“ Harry pristúpil k nej a opatrne ju objal. Pochopil, že ju zbytočne obviňoval.
Nejaké silné kúzlo ho prudko zrazilo k zemi. Podlomili sa mu kolená. Prútik preletel cez celú miestnosť a ostal ležať na dlážke.
„Čo to má znamenať, Potter ?“ varovne zasyčal Lucius. Pristúpil celkom blízko k nemu a nešetrne ho postavil na nohy. Stretol sa s chladným pohľadom tých zvláštnych očí. Nevidel v nich žiadny náznak hlbších citov.
„Hermiona je moja priateľka, chcel som jej len vyjadriť podporu,“ pohŕdavo odsekol Harry. Nemienil sa nechať vyprovokovať. Pošúchal si škaredú spáleninu, ktorá mu pribudla na ruke.
„Algy, odprevaď Pottera k východu. Pokiaľ bude klásť odpor, použi proti nemu čary, “ drsne jej prikázal Lucius.
Harry zacítil na tele dotyk drobných rúk. Neúprosne ho posúvali smerom k dverám. Nebránil sa tomu. Nechcel, aby za jeho činy zaplatila Hermiona.
Lucius ju pevne schmatol za obe ruky. Nebol to však násilný dotyk, ktorý by mohol na jej tele zanechať stopy. Prikrývka jej pomaly skĺzla k nohám. Keď si to všimol, pritiahol ju k sebe bližšie.
Nemala z neho strach. Vnímala len blízkosť jeho tela a záchvevy hnevu, ktoré ním prechádzali. Navonok vyzeral celkom pokojne. Pod rúškom mlčania sa však nachádzala skrytá zlosť.
„Lucius, ja…“ zašepkala zahanbene. Nepáčilo sa jej, že na ňu tak divne hľadí.
„Určite musíš byť veľmi prekvapená, že si sa ocitla na tomto mieste. Po útoku dementorov si bola veľmi slabá a zraniteľná. Poskytol som ti ochranu a podporu za určitých podmienok. Tvoji rodičia prežili útok dementorov vďaka mne. Je čas zaplatiť za túto malú láskavosť,“ trestajúco ju pobozkal na pery.
Chvíľu si vychutnávala ten zvláštny pocit. Niečo v jej vnútri sa však proti tomu vzbúrilo.
Pokúšala sa ho odsotiť, ale nemala dostatok síl.
„Tuším nevieš, čo vlastne chceš,“ uštipačne poznamenal Lucius. Pokojne ju pustil, akoby sa vôbec nič nestalo. Opäť z neho vyžarovalo chladné sebaovládanie. Hnev náhle pominul, keď si uvedomil, že na to nemá právo. On ju predsa dostal do tejto zvláštnej situácie.
Pomaly vytiahol prútik a namieril ním na ňu. Striebristý záblesk svetla lenivo prešiel jej telom. Cítila zvláštne priam oslobodzujúce teplo. Všetky stratené spomienky sa postupne vracali do jej mysle…Neveriacky zavrtela hlavou. To mladé dievča, ktoré pristúpilo na takúto dohodu zrejme nebolo úplne pri zmysloch. Vedela však, že v tej chvíli, keď dementori vošli do domu, bola by schopná všetkého, len aby ich uchránila pred takýmto osudom.
„Chcela by som vidieť mamu a otca,“ povedala znepokojene.
„Nebudem ti v tom brániť. Nie si tu uväznená. Pokojne môžeš ísť kam chceš. Bude však lepšie keď si najprv trochu oddýchneš. Určite máš plnú hlavu všelijakých spomienok. Mám nejaké povinnosti, vrátim sa neskoro v noci, “ informoval ju stručne.
„George, okamžite polož to kladivo,“ Ann Grangerová varovne zmraštila tvár, keď videla ako sa jej manžel snaží opraviť záhradný domček, v ktorom sa kedysi hrávala ich dcéra Hermiona.
Rýchlo zapudila myšlienku na malé dievčatko, ktoré nosievala na rukách. Vedela, že včera mala jej dcéra svadbu s mužom, ktorý nie je pre ňu vôbec vhodný.
Nedokázala sa s tým vyrovnať, že sa vydala za bezcitného vraha, ktorý ich uväznil vo vlastnom dome.
„Neboj sa drahá, ja to zvládnem,“ sebaisto odvetil George. Opatrne položil nohy na najvyššiu priečku rebríka. To však nemal robiť, pod jeho váhou sa dávno popraskané drevo prelomilo.
Kladivo sa mu vyšmyklo z rúk. Ozval sa zvuk rozbíjajúceho sa skla. V kuchynskom okne ostala poriadne veľká diera. Dopadol na tvrdú dlážku neďaleko ružového kríka. V chrbte zacítil ostrú bolesť.
„Si v poriadku, George ?“ sklonila sa k nemu a pokúšala sa ho postaviť na nohy. Nebolo to však vôbec ľahké. Pán Granger poriadne pribral. Keď si uvedomila, že nedýcha, zúfalo zalomila rukami.
Hermiona pomaly prechádzala po úzkom chodníčku. Niektoré budovy v Londýne boli ešte stále zdevastované. Dotyk temnoty ich navždy poznačil.
Muklovia tieto stavby úplne opustili. Stále v ich srdciach pretrvával strach. Nedokázali zabudnúť na desivú tvár smrti, ktorá často zastihla ich blízkych úplne nepripravených. Najväčšie masakre sa konali práve v tejto oblasti.
Túto časť Londýna začali nazývať Vymretá ulička. Nevedela, prečo jej kroky smerujú na to miesto. Cítila však, že sa tam musí dostať. Niečo ju neodolateľne priťahovalo k tejto časti desivej minulosti.
V tých múroch bolo ešte stále cítiť temné vibrácie zlej mágie. Keď priložila ruku na jeden z popraskaných panelov, niečo vstúpilo do jej myšlienok.
„Mami, nie !“ drobná detská postavička zúfalo triasla nehybným telom. Po lícach sa jej liali slzy bolesti. Nad sebou zazrela nejakú postavu odetú v čiernom habite.
„Vstávaj, neopúšťaj ma.“
V rukách mal tú vec, ktorá ju pripravila o mamu. Nevedela na čo to slúži. Žlté zrenice si premerali trasúce sa klbko. Všade okolo nich horeli domy, plač sa miešal s výkrikmi bolesti.
„Zbytočne ju voláš, ona sa už nevráti. Zabil som ju,“ pohŕdavo poznamenal muž odetý v smrťožrútskom odeve.
„Si odporný, nenávidím ťa.“
Ozvalo sa povedomé zasvišťanie. Zelené svetlo sa dotklo plačúceho dieťaťa.
Hermiona zúfalo odtiahla ruky. Steny boli zrejme ešte stále poznačené všelijakými kúzlami. Práve videla niečo zvláštne, akoby sa votrela do spomienok nejakej žijúcej osoby.
„Poď dnu, Hermiona,“ mrazivý hlas ju volal do desivých útrob kliatbami poznačeného domu. Vzoprela sa tomu. Niečo ju však surovo udrelo. Cítila ako ju nejaké ruky schmatli a vtiahli dovnútra. Okamžite upadla do bezvedomia.
„Vyzerá celkom k svetu. Konečne budem môcť ochutnať čerstvú krv, “ pohŕdavo sa zaškreril pomerne špinavý muž. Mal dlhé zlepené vlasy. Jeho výzor naznačoval, že sa už dlhší žije na ulici.
„Láskavo daj od nej ruky preč, Andy. Ani jeden z nás sa jej nesmie dotknúť. Šéf nechce, aby došlo k poškodeniu tohto balíčka.“
„V tom máš úplnú pravdu, Stripes. Takisto som vám nekázal, aby ste ju udreli,“ z prútika, ktorý zahalený muž držal v ruke vyšľahlo usmrcujúce zaklínadlo. Andyho telo sa poriadne prehlo a narazilo do zaprášenej steny.
„Tu máš svoju odmenu. Nabudúce si vyber nejakého vhodnejšieho partnera. Crucio,“ k nohám mu hodil peniaze. Vychutnával si utrpenie toho muža. Priam sa vyžíval v jeho bolesti.
Komentáře
| RE: Uväznená v temnotách: 4. kapitola Pavučina | pimpinela | 23. 03. 2010 - 10:43 |