Darklady | Nevinná : 3. Slzy fénixa (koniec kapitoly)

Po chvíli náhrdelník prestal varovne blikať. Mohla sa konečne poriadne nadýchnuť.

On má aj ľudské meno ? To som vôbec netušila. Je to veľká škoda, že ho odmieta. Môj otec sa tiež volal Tom. Neskôr za tebou určite prídem, ale teraz musím zistiť, čo odo mňa chce.

Félix opatrne zvlietol. Bol pripravený jej pomôcť, dostať sa domov. Mal pocit, akoby po dlhom čase našiel priateľku, ktorá možno dokáže zahojiť rany v utrápenom srdci. Nesmteľnosť považoval za ten najhorší trest. Všetci, ktorých miloval museli odísť. Ostal navždy oddelený od sveta mrtvych.

Chyť sa ma. Ukážem ti silu mágie. Budem ťa učiť všetko, čo ti odopierajú.

Molly váhavo natiahla ruku. Jemne ho pohladila a pevnejšie uchopila červenkasté perie. Na chvíľu sa celý svet zmiešal do zložitej farebnej masy. O pár sekúnd pod nohami pocítila pevnú zem. Nachádzala sa v Dracovej záhrade.

Neponáhľaj sa. Nemal by zistiť, že si som ti pomohol. Ja si ťa nájdem.

Opatrne vykročila po cestičke smerom k hrdému sídlu. Nemala veľkú chuťvidieť Temného pána. Nikdy nebol spokojný s jej priacou, aj keď sa nesmierne snažila.

"Molly, som zranený," domáci škriatok so zakrvavenou tvárou jej ihneď bežal oproti. Po lícach mu stekali horúce slzy.

"Jess, kto ti to urobil, maličký ?" znepokojene ho obrátila k sebe. Množstvo pluzgierov a bolestivých pupencov zdobilo škriatkovu tvár. Priam sa kúpal v tej nepríjemnej zmesy. Objala to trasúce sa stvorenie. Okamžite jej bolo jasné, kto to spôsobil. Nemohla uveriť tomu, že tak kruto potrestal poslušného domáceho škriatka. Pevne ho zovrela do náručia. Každý krok mu spôsoboval nepríjemnú bolesť.

"On ma mučil. Kládol mi otázky, ktorým som vôbec nerozumel. Nenechávajte nás samých, slečna Molly," vyjachtal zdesene. Prijal upokojujúci dotyk ženských rúk. Snažila sa ním zbytočne nehýbať, aby necítil bolesť.

"Musíš si dávať veľký pozor. Temný pán je veľmi nebezpečný. Prečo tak veľmi zúril ?"po dlhom čase pociťovala strach z tých masívnych stien. Oveľa radšej by zniesla Dracovu nevšímavosť a občasné hundranie kvôli zle pripravenému jedlu.

"Podarilo sa mi vyliať čaj na jednu z jeho kníh. Mal v nej vloženú akúsi zvláštnu mapu. Nechcel som to urobiť. Bola to nehoda," po dlhom čase počula taký úpenlivý nárek. Po rukách jej stekala teplá krv. Príšerne zbledol a začínal strácať vedomie. Musela pokračovať v rozhovore. Nemienila dovoliť, aby prestal vnímať.

"Ako vyzerala tá mapa ?" pevnejšie ho stisla, aby zareagoval na otázku.

"Bol to nákres všetkých izieb v sídle Malfoyovcov. Vo vnútri sa pohybovali drobné bodky," stručne opísal plánik, ktorý mal pred sebou len pár sekúnd.

To znamená, že nás môže sledovať. Dúfam, že Draco nebude dlho preč. Po prvý raz v živote ho chcela mať pri sebe. Dokonca jej začínal chýbať.

"Musíš to chvíľu vydržať. Ošetrím ťa," pokúšala sa ho povzbudiť. Prútikom zacelila pár otvorených rán. Podvedome zrýchlila krok. Musela prekonať svoj strach. Pevne stisla kľučku a rýchlo vstúpila dovnútra. Z kuchyne vystrčil hlavu ďalší domáci škriatok. Postarala sa, aby si mohol chvíľu oddýchnuť vo svojej malej komôrke, ktorú obýval spolu s ostatnými škriatkami.

"Ostaňte s ním. Ja sa postrám o nášho hosťa," podráždene poznamenala Molly. Škriatkov považovala za svoju rodinu, preto ich chcela chrániť pred výbuchmi hnevu. Považovala za rozumnejšie, aby ich pán chvíľu nemal na očiach.

Vrátila sa do kuchyne a postarala sa o krvavé stopy. Použila handru a mydlo. Mágiu v tomto prípade považovala za príliš rýchle riešenie. Nechcela mať tak skoro dôvod, na odchod z kuchyne. Snažila sa zabudnúť na obraz mŕtvej kamarátky. Bezdúchá tvár ju prenasledovala. Vyhasnuté oči videla v každej kvapke vody. Ostala sedieť na dlážke a meravo hľadela pred seba. Únava jej nedovolila pokračovať. Otrocký náhrdelík považovala za to najhoršie bremeno. Pevne prešla prstom po tomto zradnom šperku. Kedysi dávno verila, že nájde človeka, ktorý jej tú prekliatu vec zloží z krku. Ak by mala aspoň raz možnosť rozhodnúť o svojom živote, určite by si vybrala inú cestu. Hnev a bezmocnosť v nej prebúdzali skrytý vzdor. Pestávala byť poslušnou bábikou, ktorá len plní rozkazy. Silno stisla handru, akoby ju chcela celú roztrhnúť. Kľačala na dlážke a pokúšala sa opäť nabrať stratenú rovnováhu. Ruky mala ešte stále pokryté zaschnutou krvou. Šikovné kúzlo odstránilo aj posledné zbytky toho nepríjemného zážitku.

Nezaregistrovala kroky ani šuchot čarodejníckeho plášťa. Bola príliš zabratá do svojich vlastných starostí. Temné oči preskúmali rozochvenú postavu. Ostal nehybne stáť vedľa starej skrinky na riad. Bola plná čajového servisu a rôznych iných nádob, ktoré už nikto v dome nepoužíval. Z habitu vytiahol prútik.

"Imperio," zamrmlal podráždene. Rád sa pohrával s bezmocnými obeťami. Nikdy nešetril ľudí z muklovských pôvodom.

Myseľ náhle ostala úplne prázdna. Mala pocit, akoby celý svet náhle zastal. Zbavila sa všetkých pocitov, ktoré ju mučili. Pochovávanie kamarátky aj ošetrovanie škriatka náhle prestala považovať za dôležité skutočnosti. Kdesi v kútiku srdca zaznievalo tiché varovanie. Prudšie sa nadýchla a opatrne vstala. Handru nechala ležať na zemi. Počúvala tiché príkazy, ktoré ju v myšlienkach ovládali. Nebolo to nič zvláštne. Musela sa prechádzať po miestnosti ako cvičený psík. Občas ju prinútil spadnúť na zem. Poriadne to bolelo, keď nečakane dopadla na tvrdú dlážku. Kolená mlčky protestovali proti takémuto zaobchádzaniu. Nemala možnosť urobiť ani krok naviac.

Nech prestane. Už vôbec nevládzem chodiť. Nedokázala sa brániť imperiusu. Otroci boli až príli závislí od vôle iných. Nemali v sebe žiadnu dávku prirodzenej obranyschopnosti.

Prudko vrazila do stola. Silný úder do hlavy ju úplne ochromil. Okolo seba videla rozmazané tiene. Rukami si zdesene zakrývala tvár. Temný pán zrušil kliatbu.

Rýchlo vstala a začala pred ním inštinktívne ustupovať. Chrbtom sa dotkla steny. Dušu jej ovládla nenávisť. Želala si, aby mohla proti nemu použiť prútik aj za cenu, že to bude posledná vec, ktorú vo svojom živote urobí.

"Prednedávnom som prišiel o svoju osobnú hračku. Už som nemal chuť stále vidieť v jej očiach strach a zhnusenie. Budeš sa musieť začať správať inak, aby si neskončila ako potrava pre hady," už dávno nemal celistvú dušu. Nedokázal všetky pocity naplno precítiť. Potter stihol zničiť pár dôležitých horcruxov a tým zredukoval dušu Temného na minimum. Dokonca sa nedokázal tešiť ani z jej strachu a úzkosti.