SM : 1. Nezvyčajná zásielka

"Chcem tie bylinky ! Zaplatil som, nemáte právo mi ich odoprieť," mladý chlapec vrhol nepriateľský pohľad na predavača odetého v bielej zástere. Na príťažlivej tvári sa zjavil náznak zlosti. Strčil ruku do vrecka zaplátaného čierneho kabáta.

Pevne stisol akýsi predmet. Bolo to jasné varovanie. Potreboval sa zbaviť nepriateľov, ktorý ho ohrozovali... Nemienil dopustiť, aby ho opäť zmlátili.

Dopadol do vlhkej trávy. Rukami sa pokúšal zabrániť ďalším úderom. Vyslúžil si pár nepríjemných kopancov do brucha. Cítil ako mu po tvári steká krv, zmiešala sa z akousi slanou tekutinou, ktoré vytiekla z opuchnutých očí. Trhane sa nadýchol a pokúsil sa útočníka od seba odsotiť. Nemal však žiadnu šancu vymotať sa z pevného zovretia. Vždy si počkali na vhodný okamih, aby ho mohli provokovať a poriadne doriadiť.

"Nechaj ho. Ak neprestaneš, chlapček nám tu vykrváca,"zachrípnutý hlas chalana s dlhými kučeravými vlasmi,zastavil príval ďalších úderov. Odtisol svojho mladšieho brata od dobitého tela. Nemienil dopustiť, aby kvôli takejto "zábave" skončili obaja vo väzení.

"Mrzí ma to, ale ministerstvo vydalo špeciálne nariadenie. Tie kvety sa nesmú dostať na trh. Je to príliš nebezpečné. Musel som ich stiahnuť z predaja. Vrátim vám peniaze," znepokojene vyjachtal plešatý muž. Kockovaná košeľa sa mu nadúvala vždy, keď sa pokúšal nadýchnuť.

Pokúšal sa spod pultu vybrať inhalátor, ktorý mu vždy pomohol prekonať nepríjemné problémy s dýchaním. Tento muklovský vynález považoval za oveľa pohodlnejšie riešenie. Rukou sa meravo opieral o pult. Nervózne siahol po čarodejníckych peniazoch, ktoré pred chvíľou vložil do pokladne. Zmocňoval sa ho strach. Srdce mu poskakovalo ako splašené vtáčatko. Ľutoval, že nedovolil svojej dcére, aby sa postarala o obchodné záležitosti. Možno by sa nemusel stretávať s takými neodbytnými zákazníkmi.

"V tom prípade mi môžete poradiť inú alternatívu. Snáď nechcete, aby sa niečo stalo vašej manželke a deťom ? " jemne zdôraznil význam týchto slov.

ten hypnotizujúci pohľad ho poriadne vyviedol z miery. Oči toho chlapca v ňom vzbudzovali hrôzu.

"Je mi ľúto. Nemôžem vám podávať takéto informácie. Jed, ktorý sa dá vyrobiť z tých rastlín patrí do zoznamu zakázaných látok,"pomaly začínal strácať trpezlivosť. Čo si dovoľuje ten drzý chalan. Myslí si, že keď býva v tej mizernej Gauntovskej chatrči, môže sa ku mne správať povýšenecky ? Na krku mu začala poriadne pulzovať drobná žilka. Mierne pootvoril ústa a pomaly vdýchol liek, ktorý nutne potreboval. Nepríjemne horkú chuť sa snažil potlačiť mentolovým cukríkom. Drsne vtisol peniaze do mladíkovej dlane.

"Nemôžete alebo nechcete ? Rozmyslite si, na ktorej strane stojíte, Borgin," hnedé očí sa zaplnili zvláštnou červenou žiarou. Dúfal, že to bude stačiť. Viac mágie už v sebe nenachádzal.

"Nie, ja... Musíte pochopiť, že som neustále pod kontrolou. Moju rodinu prenasleduje ministerstvo odo dňa, keď zmizol Potter. Stačí jediný chybný krok a budem sedieť v Azkabane, spolu s tými ďalšími nešťastníkmi," posmešne vykrivil tvár a pokúšal sa prinútiť svoju myseľ, aby si spomenula, odkiaľ pozná toho chlapca. Jeho hlas a spôsob komunikácie mu pripomínal istú osobu z minulosti. Od strýkovej smrti prevzal celý podnik. Mrzelo ho, že Zašitá ulička bola pre verejnosť zavretá a všetky obchody sa museli vysťahovať. Dovolili mu zriadiť si podnikanie v dedine, ktorú takmer nikto nepoznal. Postupne si klienti zvykli na túto zmenu a ochotne prišli aj na vidiek.

"Chcete mi odoprieť svoju poslušnosť. To by vás mohlo stáť veľmi veľa bezsenných noci. Verte mi, že ja sa z nikým nemaznám," nesmel ustúpiť.

Vrhol podozrievavý pohľad na dievča, ktorá práve vstúpilo do obchodu. Obyčajná džínsová bunda a tepláky nebudili práve priaznivý dojem. Na hlave mala natiahnutú ošúchanú čiapku. Zrejme si prišla niečo kúpiť s časti pre muklov, ktorú si Borgin zriadil. Nemal žiadnu inú možnosť. Inak by mu ministerstvo odmietlo vydať povolenie na predaj. Musel sa zmieriť s tým, že bude musieť zabudnúť na svoje predsudky.

"Ahoj, Alexis, potrebuješ niečo konkrétne ?" rýchlo sa prihovoril novej zákazníčke. Nemal záujem pokračovať v rozhovore s tým neodbytným chlapcom.

"Mama sa chce zbaviť tohto medailónu. Niekto jej to poslal v balíčku, hneď ako to uvidela okamžite ma požiadala, aby som ho odniesla," vyložila na stôl pomerne vzácnu historickú pamiatku. Borgin prekvapene nadvihol obočie. Ten predmet zmizol pred mnohými rokmi. Vôbec neočakával, že ho bude môcť získať späť. Vzal do rúk lístok, ktorý bol priložený k medailónu. Prečítal si dve krátke slová : Umrieš, mrcha. Po chrbte mu prebehol mráz, keď si všimol kvapky krvi, ktorými bol lístok postriekaný.

"Na prvý pohľad vidieť, že to nie je originál. Zrejme si z vás niekto vystrelil. Môžem vám dať len pár drobných," presvedčivo zaklamal obchodník. Predstieral, že ho to vôbec nezaujíma. Vo vnútri však horel túžbou po takomto výhodnom obchode.

"Jason Lestrange, okamžite zlož tie nohy zo stola," rozčúlene odvetila pomerne mladá žena. Mala na sebe oblečené biele tričko, tmavé nohavice. Narýchlo si opásala červenú zásteru. Nechcela sa pri varení zašpiniť. Dlhé ryšavé vlasy mala zviazané, aby jej neprekážali. Pomocou prútika nútila rôzne ingrediencie, aby sa začali pridávať do hrnca. Riad veselo žblnkotal v umývadle.

"Áno, mami. Nemusíš sa kvôli tomu rozčuľovať," štrnásťročný chlapec s dlhšími tmavými vlasmi neochotne poslúchol. Noha ho stále poriadne bolela po páde z metly. Nechcel však, aby matka vedela, že ju opäť neposlúchli a zalietali si trochu viac než bolo treba. Hrdé hnedé oči bojovali s bodavou bolesťou. Tenké pery zo seba však nevydali ani hlások. V jeho tvári nikto nedokázal vyčítať ani najmenší náznak akýchkoľvek citov. Šikovné prsty opatrne zovreli bledé koleno.

Bol však zvyknutý neprejavovať svoje trápenie navonok. Vždy sa uzatváral do seba a veľmi nerád nahlas vyjadroval svoje pocity.