"Sú mŕtvi, Eileen ?" zdesene zašepkala Meila. Detský hlások tie slová vyslovil len s veľkou námahou. Na sebe mala odeté dlhé neforemné šaty bez výrazného výstrihu. Krk jej zdobil náhrdelník pozliepaný z nejakých červenkastých kameňov. Kučeravé vlasy ladené do zvláštneho oditieňa jej voľne splývali na chrbte. Dlhá sukňa z tenkého materiálu sa pomaly šúchala po zemi. Sklonila sa k dvom postavám, ktoré ležali v blate. Neveriacky si obzerala mladé dievča s ohnivými vlasmi odeté do čierneho habitu. V rukách zvierala akýsi kúsok dreva, z ktorého vycházdali červenkasté iskry. Zamerala svoju pozornosť na mladého chlapca so svetlými vlasmi. Telo mal neprirodzene poskrúcané a na tvári sa mu odzrkadľoval bolestný výra. Jednou rukou objímal dievča okolo pása a druhú mal voľne položené vedľa seba. Meila šokovane ustúpila, keď zaregistrovala nepatrný úsmev na chlapcovej tvári.

"Určite nie. Ten svetlovlasý sa hýbe," spoza jej chrbta zaznel chladný hlas. Jej spoločníčka zložila na zem ťažký kôš s bylinkami. Bola to pomerne nízka mladá žena odetá v rovnako neforemnom vrecovitom odeve. Sukňu mala na jednom mieste trochu roztrhnutú. Práve spod nej vykukla bledá noha zamazaná od akejsi fialovej hmoty. Tmavé vlasy jej voľne povievali okolo bledej tváre. Nízko posadené oči si nedôverčivo premerali oboch cudzincov.

"Zobuď sa, no tak," pomaly mu zdvihla hlavu a silno ním potriasla. Chlapec otvoril oči. Zmätene sa poobzeral okolo seba. Všade okolo neho sa rozprestieral hustý les plný vysokých stromov.

"Kto ste ? Kde to som ?" znepokojene hlesol Draco. Odtiahol ruku od dievčaťa, ktoré ležalo pri ňom. Nedokázal pochopiť, prečo objímal Weasleyovú. Niečo také mu pripadalo absolútne nepredstaviteľné.

"Si na západnej hranici krajiny Aqeasiron. Nemal by si sa pýtať na moje meno. Tu nie je zvykom klásť takéto otázky," odvetila Eileen. Pomaly k nemu natiahla ruku a pomohla mu vstať.

"Tvoja priateľka je zranená, bude lepšie, keď vás odvediem do školy," zahľadela sa na telo mladého dievčaťa. V očiach sa jej objavili sivasté plamienky. Ginny sa obrátila na chrbát a vzniesla sa do vzduchu.

"Som Draco Malfoy. Weasleyová nie je moja kamarátka, " pohŕdavo poznamenal Draco. Nemienil pomáhať dievčaťu, ktoré sa snažilo ochrániť Pottera.

Považoval za nerozumné zapojiť sa do potýčky medzi smrťožrútmi a Fénixovým rádom. On by sa radšej podobným nepríjemnostiam zďaleka vyhol. Znepokojene si rukou prešiel po drobnej rane na hlave. Musel sa poriadne udrieť, ale nespomínal si, kedy sa to presne odohralo.

Vôbec tomu nerozumiem. Pred chvíľou sme predsa boli v Šikmej uličke.Čo to má znamenať ?

"Ste čarodejnica ?" opýtal sa dychtivo.

"Som vládkyňa ilúzií, ale dá sa to pokojne zazvať aj tým slovom, ktoré si použil ty. Čo ťa privádza na pozemky Akadémie najvyšších ilúzií ?" Eileen vzala do ruky Ginnin prútik, akoby to bola nejaká hračka. Očividne netušila akú má funkciu. Rukou ohmatala ešte stále pulzujúci kus magického dreva.Meila stála pri nej a takisto obdivovala tú zvláštnu vec.

"Ehm... ja neviem. Mohli by ste mi poradiť, ako sa mám dostať späť do Londýna ?" vyjachtal Draco.

"Bude lepšie, ak sa opýtaš našej riaditeľky, možno ti dokáže poradiť. Poď s nami, Draco," povedala pokojne. Musel ju nasledovať, nemal inú možnosť.

Pred nimi sa náhle vynorila obyčajná sivá budova. Navonok pôsobila ako obyčajný vidiecky dom so šikmou strechou.

Vo vnútri však skrývala mnohé tajomstvá. Po múroch sa naťahovali popínavé rastliny a tým zakrývali výhľad na vyššie poschodia. Všimol si pomerne krehko pôsobiace dvere vytvorené z akejsi perleťovosivej hmoty.

Eileen a Meila bez problémov prešli cez sivastú oponu, ktorá pokrývala dvere. Bezvládne telo vletelo dovnútra spolu s nimi.

Draco však ostal zarazene stáť. Niečo ho odmietalo vpustiť dovnútra. Obklopila ho tma. Zazrele dve červené oči, ktoré sa mu prihovárali v zvláštnom jazyku. Ohlušujúci krik ho prinútil priložiť si ruky k ušiam. Počul chladný smiech. Jeho vlastný hlas nariekal od bolesti. On však vôbec nič necítil. Dotyk nejakej ruky ho náhle vyviedol z temnoty. Silné zovretie ho pomaly vtiahlo späť do reálneho sveta. Zhlboka sa nadýchol, keď opäť pocítil pod nohami pevnú zem.

"Musíš veriť svoju srdcu, maličký," zašepkal nejaký zachrípnutý hlas. Dracove srdce sa takmer zastavilo, keď nad sebou zbadal šupinatú hlavu akéhosi zvláštneho tvora. Bol odetý do hrubej vlnenej kazajky a na krku sa mu skvel poľovnícky roh. Obludná tvár sa roztiahla do pôsobivého úškrnu. Draco zo seba nevydal ani hláska. Radšej preorientoval svoj pohľad na miestnosť.

Obrovská hala, v ktorej sa nachádzal vyzerala ako nejaká starodávna rytierska sieň. Na stenách vyseli meče, sekery a všelijaké iné zbrane. Okrúhly stôl, za ktorým sedel nejaký hrbený mladý muž sa priam prehýbal pod kopou listín a pergamenov. Obrazy vysiace na stenách medzi sebou nekomunikovali. Občas zaregistroval pomalý pohyb očí, postáv uväznených vo svojich rámoch.

"Som Falcon, tunajší školník, dúfam, že sa ma ma nezľakol chlapče. Muklovia sa tu veľmi často neukazujú. Bude lepšie ak sa poponáhľaš. Eileen je už určite na treťom poschodí. Vždy používa tie nemožné skratky," nasmeroval ho k veľkému schodisku so zábradlím, ktoré nápadne pripomínalo živé vlniace sa hady.

"Ja nie som...." zavrčal Draco. Niečo také považoval za absolútne neprípustné. Nemal však cas púšťať sa s ním do dlhšej debaty. Len čo vykročil na schody, nejaká sila ho zdvihla a presunula na ďalšie poschodie. Zazrel žiakov odetých do rôznofarebných šiat. Všetci si ho obzerali, šepkali si medzi sebou a ukazovali naňho prstom. Z každej strany zaznievalo slovo mukel. Draco nervózne stisol v ruke prútik. Chystal sa im dokázať, že mu mágia nerobí žiaden problém.

"Accio, čiapka," pomocou prútika stiahol z hlavy baretku chalanovi, ktorý stál pri dverách do nejakej učebne.