Uv. v temnotách: 7. kap. Sila tvojich myšlienok

Beta- reader: Tonksova

Zamierila do dlhej tmavej chodby. Slabé osvetlenie poskytovalo pár magických fakieľ. Napriek tomu z tých miestností sálala energia, schopná zničiť aj tú najmocnejšiu bytosť.

Voldemort už niekoľko dní usilovne pracoval na zdokonalení zaklínadiel. Chcel vylúčiť akékoľvek možné riziko, ktoré by zabránilo získaniu ľudskej podoby. Nervózne si pritisla ruku k tvári. Ostal na nej červenkastý otlačok prsta.

Zhlboka sa nadýchla, keď vstupovala do miestnosti, ktorú Voldemort vybral na vykonanie obradu. Potrebovala získať stratenú sebadôveru. Nemohla si dovoliť urobiť žiadnu chybu. Tie neľútostné oči boli schopné umučiť ju na smrť, keby zlyhala.

V strede malej izby pripomínajúcej hrobku sa leskol červený podstavec, na ktorom stála nádoba podobná mysľomise. Tri živé do seba vpletené hady lenivo vyplazovali jazyky. Z ich tlám pomaly kvapkal jed, ktorý sa miešal s vodou v nádobe.

Šupinaté telá lenivo odpočívali pritisnuté k jej okraju. Hermiona vedela, že sú jedovaté. Jediné uhryznutie by mohlo spôsobiť okamžitú smrť. Voldemort však vedel skrotiť aj takéto nebezpečné stvorenia. Divý sykot sprevádzal jej nesmelé kroky.

V nádobe sa namiesto strieborných myšlienok preháňali akési zahmlené odrazy svetla. Hermiona zazrela zložité znaky, ktoré vytvárali magický obraz sústredený okolo podstavca. Voldemort vyrábal tento ornament niekoľko hodín. Ginny musela celý čas kľačať na kolenách a pomocou štetca natretého akousi zvláštnou hmotou prekresľovať obrázok zo starodávnej knihy. Celý čas ležal na podlahe a ovládal jej pohyby.

Túto časť chránili štyri silné stĺpy, v ktorých sa preháňali všelijaké zložité zaklínadlá. Občas zaznievali nepríjemné výkriky rôznych hlasov. Zhlboka sa nadýchla a pokúsila sa priblížiť k nádobe. Zastavil ju však dotyk nejakej ruky.

"Nebráň sa, Hermiona," zašepkal nejaký hlas. Niekto ju spokojne pritisol do tmavého kúta. Manželove ruky sa pomaly ovinuli okolo jej tela. Na perách zacítila bozk plný vášne. Nedokázala odoprieť svojmu telu to potešenie. Skúsený dotyk ju pomaly zbavoval strachu a nervozity. Potrebovala ho cítiť blízko seba.

Pohodlne sa schúlila do jeho náručia.

Počúvala tlkot srdca, ktorý v nej vzbudzoval nádej. Bola prekvapená priaznivými reakciami svojho tela. Bez najmenšieho zaváhania mu dovolila, aby ju hladkal. Už niekoľko týždňov boli od seba odlúčení kvôli príkazu Temného pána. Nechcel, aby Hermiona mala pri sebe blízkeho človeka, ktorý by v nej vyvolal pocit bezpečia. Vedel, že Lucius s ňou istým spôsobom sympatizuje.

"Na zábavu bude čas neskôr," trpko poznamenal mrazivý hlas. Obaja sa obrátili k mladej žene, odetej do dlhých čiernych šiat. Na krku sa jej leskol magický náhrdelník s výrazným červeným kameňom. Dlhé vlasy mala voľne rozpustené na pleciach. Už to nebola nevinná Ginny. Pôsobila dojmom chladnej krásy, ktorá bola až príliš dlho ukrývaná.

"Môj syn potrebuje vašu pomoc. Musíme to urobiť okamžite," spokojne pohladila zmietajúce sa telíčko. Na rukách niesla Voldemorta, akoby to bol jej najväčší poklad. Držala ho pri sebe a nesnažila sa viac odporovať. Slabulinké klbko sa pomaly pohrávalo s jej vlasmi.

Matka a syn. Dve strany jednej mince spojené akýmsi neviditeľným putom. Stále však nedokázala pochopiť, ako je to možné.

Vymanila sa z náručia svojho manžela a pomaly vykročila smerom k podstavcu. Jej srdce splašene bilo, kým sa snažila nájsť stratenú sebadôveru. Do chvejúcich sa rúk vzala nepríjemne vyzerajúce telíčko. Ginny pomaly ustúpila do bezpečnej vzdialenosti.

Temný pán sa nespokojne zavrtel a zúrivo zaboril nechty do jej chrbta. Bolelo to, ale to ju vôbec netrápilo. Začínala si zvykať na podobné nepríjemnosti. Planúce oči zažiarili jasnejšie, keď podišla k podstavcu.

Zahľadela sa na svetlá plávajúce v mise. Prútik sčeril nepokojnú hladinu. Hermiona na chvíľu zavrela oči, aby dokázala upokojiť rozbúrené emócie. Necítila sa dobre v takej tesnej blízkosti dvoch jedovatých hadov. Voldemortov tlak na jej chrbát náhle zosilnel. Vytrhol z jej habitu malý kúsok a pomaly ho vhodil do misky.

"Tvoja manželka sa učí veľmi rýchlo, Lucius. Dokonca si myslím, že nie je vhodné vás dvoch ďalej držať v izolácii. Môžeš si ju vziať domov, pokiaľ uspeje," potichu prehovoril Temný pán. Hlas sa mu triasol od nedočkavosti. Chcel opäť pod nohami pocítiť pevnú zem.

Nemienil byť závislý od žiadnej živej ani mŕtvej bytosti. Prudké mávnutie prútikom sformovalo vo vzduchu zvláštny sivastý oblak prachu. Hermiona začala rýchlo odriekať zaklínadlo, ktoré tej bytosti umožňovalo vstúpiť do jej vnútorného sveta. Veľmi sa bála, nemala však žiadnu inú možnosť.

Temný pán vedel ako predlžovať agóniu. Mohol ju mučiť a týrať aj niekoľko týždňov, kým by jej smrť priniesla úľavu. Niečo také nebola ochotná znášať. Chcela mať právo na pokojný život. Pocítila nepríjemné zovretie akéhosi studeného prúdu, ktorý postupne ovládol celé jej telo.

"Tom Riddle, prečo chceš počuť práve môj hlas ? Myslíš si, že ti dokážem vrátiť to, čo si kedysi dávno stratil ?" prerývaný ženský hlas prehovoril prostredníctvom Hermioniných pier. Nebolo vôbec príjemné znášať blízkosť cudzej inteligencie. Prútik v jej rukách začínal byť až príliš horúci, ledva ho dokázala udržať. Na prstoch vnímala nepríjemné vibrácie trpiaceho dreva.

"Neopovažuj sa ma tak nazývať, hlupaňa ! Chcem, aby si spojila časti mojej duše opäť do jedného celku a ty to urobíš," znechutene zavrčal Temný pán. V očiach sa mu odzrkadľoval výraz plný odporu.

"Dobrú noc, mami," spokojne zašepkal Nathaniel. Pobozkal na líce ženu, ktorá postupne nadobúdala dôležité miesto v jeho živote. Veľmi rýchlo si zvykol na jej prítomnosť. Sirotinec preňho predstavoval len nepríjemnú spomienku. Nebolo mu smutno za tým monotónnym kolobehom plným príkazov. Vízie boli oveľa znesiteľnejšie, keď sa oňho niekto staral a bol ochotný pomôcť mu.

Narcissa pomocou prútika zhasla svetlo a pomaly vyšla von na chodbu. Dlhé vlasy mala voľne rozpustené na chrbte. Obliekla si obyčajnú tmavú nočnú košeľu. Prvá noc v dome svojho manžela v nej nevzbudzovala príjemné predstavy. Nebolo pre ňu ťažké podpísať zdanlivo bezvýznamný papier. Vtedy jej však nedošlo, aké následky bude mať toto rozhodnutie. Pomaly zamierila k slabo osvetlenej spálni, ktorú jej Joel ukázal počas prehliadky ich nového spoločného domova.

"Dúfam, že nie si prekvapená, Cissy ?" premeral si ju hodnotiacim pohľadom. Narcissa takmer stuhla od hrôzy, keď ho zbadala sedieť na posteli. Bezstarostne si zaväzoval poranenú ruku. Netrápilo ho, že nemá na sebe žiadny vrchný odev.

"Čo tu robíš ?" zdesene zavrčala Narcissa. Dohodli sa predsa, že ich vzťah ostane zatiaľ na úrovni vzájomného spoznávania života toho druhého.

"Nemysli si, že ma niekto bude vyhadzovať z mojej vlastnej spálne. Nemusíš sa obávať nejakých útokov z mojej strany. Nebudem ťa nútiť, aby si robila niečo, čo je proti tvojej vôli. Pokojne sa vyspi, ja ti neublížim," podráždene odsekol Joel.

Pokojne odhrnul prikrývku a ľahol si do postele. Nemienil sa s ňou dohadovať. Bol príliš hrdý, aby spal niekde v hosťovskej izbe. Niečo také nepovažoval za správne.

"Nie, ja len..." vyjachtala Narcissa. Ten muž v nej podvedome vzbudzoval obavy. Bol príliš nespútaný a nezávislý. Takisto však vedela, že nemá čistú krv. Fotky muklovských rodičov, ktoré jej ukázal, takmer spôsobili, že odstúpila od svojho úmyslu. Nemienila však Nathaniela nechať samého. Nedokázala by zniesť ďalšiu stratu.

Opatrne podišla k posteli a pomaly vkĺzla pod prikrývku. Blízkosť iného tela ju rozohriala. Prebudila v nej príjemnú bezstarostnosť. Uvoľnila sa, keď pochopila, že nemusí mať strach.

Privrela viečka a schúlila sa do pohodlnej polohy. Pocítila jemné pohladenie na stehne. Skúsené prsty pomaly obrátil jej tvár k sebe. Protestne zasyčala, keď pocítila blízkosť láskavých pier. Práve sa chystala mu oplatiť jeho pozornosť. Mienila mu dokázať, že aj ona v ňom dokáže prebudiť vášeň. Nemala však príležitosť sa ho dotknúť. On jej to však nedovolil. Pomaly zložil jej ruku na vankúš.

"Malý bozk ti musí stačiť. Dobrú noc, drahá," odsekol posmešne. Obrátil sa jej chrbtom a chystal sa poriadne si pospať. Zrejme ho pobavilo ako rýchlo nad ňou získal prevahu. Nemienil však dopustiť, aby mu príliš prirástla k srdcu. Niečo také bolo preňho neprípustné. Nechcel viac prežívať lásku. Niečo také si už dávno zakázal.

"Nebudeš sa ku mne správať ako k handre ! To ti nikdy nedovolím !" rozčúlene vyprskla Narcissa.

"To ne...." poriadne ho zabolelo nepríjemné kopnutie, ktoré mu uštedrila jeho "bezbranná" manželka.

Zúrivo ju schmatol za ruky a pridržal ich ďalej od tela. Nechcel, aby ho poškriabala. Tušil, že by jej to nerobilo žiadny problém.

"Neradím ti provokovať ma. Mohlo by to znamenať porušenie našej dohody," drsne ju varoval Joel. Pošúchal si boľavé miesto. Nepríjemné pichnutie ho na chvíľu ochromilo. Prisal pery na jej krk a chvíľu si vychutnával ten pocit, dotýkať sa ženy, ktorá dlho hrala hlavnú úlohu v predstavách mladého muža.

Pomaly povolil zovretie, akoby náhle stratil záujem pokračovať v tejto nebezpečnej hre. Nebol si istý, či ju chce pustiť do svojho súkromného života. Bolo mu jasné, že ešte neprišiel ten správny čas na prelomenie tejto neviditeľnej bariéry. Obaja sa potrebovali vyrovnať s udalosťami, ktoré sa odohrali v minulosti.