Darklady | Kruh duch. 2. kapitola Osudová voľba

"Ako si to urobil ?" opýtal sa bledý chlapec v červenom habite. Okolo pása mal pripnutý akýsi pohybujúci sa kus látky pripomínajúci opasok. Na červenom povrchu sa črtali nejaké pohybujúce sa znamenia. Zdvihol zo zeme svoju čiapku a pomaly ju oprášil. Vôbec nebol nahnevaný. Ten tenký kúsok dreva v Dracovej ruke v ňom vzbudil zvedavosť.

"Nemáte žiadne právo posmievať sa mi," Draco trochu ustúpil, keď si všimol, že ho obklopilo viacero chlapcov. Nepáčili sa mu upreté pohľady hypnotizujúcich očí.

"Bez tejto veci si bezmocný, preto ťa nemôžeme nazývať čarodejníkom. Nevieš totiž svoju moc ovládať prostredníctvom svojho tela. Ukážem ti aká sila sa v skutočnosti skrýva vo vnútri," bledý chlapec sa pohŕdavo uškrnul.

"Nie, prestaňte," Draco cítil ako mu ruka s prútikom náhle klesla. Niečo zaútočilo na jeho myšlienky. Napriek tomu, že študoval oklumenciu nedokázal sa ubrániť presile. Tí ľudia vedeli preniknúť aj cez pomerne silnú obranu, ktorú si vytvoril. Nerozumel tomu. Hlava ho príšerne rozbolela. Zdalo sa mu, akoby ho niekto silno udieral. Cudzie sily vstupovali do súkromných spomienok. Malé plačúce dieťa ležiace v kolíske... Domáci škriatok nesúci oblečenie...Weasleyová a Potter bozkávajúci sa po metlobalovom zápase...

Podarilo sa mu uchopiť prútik, ale nedokázal ho použiť.

Pocítil ako ho niečo silno stislo. Nejaká sila ho vtiahla dovnútra akéhosi modrastého priechodu.

"Prepáč, že som ťa nechala samého, ale nemohla som ísť za tebou. Dostal si sa do časti školy, ktorá nám nepatrí," prihovorila sa mu Eileen, keď sa opäť ocitli na pevnej zemi. Privítala ich priestranná kuchyňa pripomínajúca dielňu nejakej obzvlášť neporiadnej čarodejnice. Na stenách viseli pavučiny. Draco zaregistroval pár potkanov, ktorý pobiehali po kuchynskej linke. Pomerne chatrné zariadenie pokrývala silná vstva prachu. Záclony na oknách sa chveli ako mŕtve páperie. Starý popraskaný stôl pôsobil dosť krehko a neudržiavane. Rozožratý nábytok vzbudzoval pochmúrnu atmosféru. Draco sa zameral na jedinú známu tvár. Meila si práve naberala jedlo veľkou lyžicou. Nenápadne naňho žmurkla a ukázala na voľné miesto vedľa seba.

"No tak nemusíš sa hanbiť. Daj si aspoň raňajky," ozval sa hlas jedného z pätnástich ľudí, ktorý sedeli za stolom. Všetci boli oblečený do rovnakých neforemných habitov. Všimol si, že chlapci sedia na pravej strane stola a dievčatá na ľavej. Okolo tela im viali rovnaké čierne opasky.

Tmavovlasý chlapec s robustnou postavou sa prestal prehrabávať v šaláte, ktorý mal na tanieri. Dracovi bolo jasné, že ho zrejme donútili držať diétu.

"Nebuď taký vystrašený, nikto z nás nehryzie," ponúkol ho chlebíkom, na ktorom sedel nechutne pôsobiaci chrobák s dlhými čiernymi krídlami. Nahnevane zabzučal a nožičkami putoval po každej čiastočne chleba.

"Nie, ďakujem nie som hladný," Draco prudko zavrtel hlavou. Nedokázal pochopiť, ako môžu niečo také zjesť.

"Georg prestaň sa správať ako malé dieťa," do kuchyne vstúpila staršia žena. Vráskavú tvár obopínali dlhé zelené vlasy zapletené do zložitého uzla. Na krku sa jej leskol mušľový náhrdelník. V rukách zvierala palicu pripomínajúcu žezlo a malé kožené vrecúško. Nevýrazný čierny plášť zahaľoval jej telo. Bosé nohy s blanami medzi prstami nahlas cupkali po dlážke. Modré oči uprela na svojich žiakov.

"Prepáčte, pani riaditeľka," vyjachtal Georg. Miestnosť sa náhle začala meniť.

Celá kuchyňa priam žiarila čistou a nábytok sa leskol. Všetky jedlá príjemné rozvoniavali a nikde neostala ani stopa po pochmúrnej pôsobiacom zariadení.

"Nemusíte mať žiadne obavy, pokojne sa najedzte. Naši chlapci majú trochu zvláštny zmysel pre humor. Som Xarapa Winterdová, riaditeľka tejto školy. Viem odkiaľ ste sem prišli a pokúsim sa vám pomôcť, ale najpr dokončíme rituál osudovej voľby."

Draco prikývol a sadol oproti Meile, Eileen takisto obsadila svoje miesto.

"Pokojne jedz, je to výborné," potichu poznamenala Meila. Pomocou krátkeho gesta mu naložila na tanier jedlo. Draco sa napokon odvážil trochu ochutnať. Chutilo to celkom normálne ako nejaký koláč obklopený pomerne korenistou zeleninou. Príjemné chute sa zmiešali v jeho ústach.

"Ničomu nerozumiem, aký rituál ?"

"Žiakov posledného ročníka čaká duel, ktorý oficiálne ukončí ich výuku. Dnes dôjde k vyžrebovaniu vyzývateľov," v krátkosti mu objasnila Eileen.

Nervózne lúskla prstami. Džbán s červenou tekutinou pomaly docupkal k jej a predklonil sa. Do pohára vtiekol nejaký nápoj. Na tvári sa jej črtala nervozita. Všetci náhle prestali jesť, keď riaditeľka rozviazala vrecúško. Vyleteli z neho žiariace symboly. Holubica s ostrým zobákom, s ktorého vyrastali tri ľudské hlavy, trojhlavý drak pokrytý temnými úponkami....Draco napočítal pätnásť žiariacich znakov.

"Celých deväť rokov ste sa učili používať svoju moc, vytvárať obrazy pripomínajúce skutočnosť a tým popliesť hlavu aj tým najhorším nepriateľov. Budete musieť vládcom, ktorý majú veľkú moc... Zvyčajne to nebýva až také drastické. Pokiaľ budete cítiť, že už nevládzete kľaknite si na kolená a skloňte hlavu. Nikto vám to nebude vyčítať. Mrzí ma, že vám musím oznámiť zlú správu. Tento rok vládcovia z Kruhu duchov vybrali spomedzi seba toho najnebezpečnejšieho..."

Zelenkastá lebka s červenými žiariacimi očami preletela okolo neho. Z jej útrob sa vyvliekol nebezpečne pôsobiaci had. Celý symbol náhle očervenel. Draco neveriacky hľadel na temné znamenie. Začul protestné hundranie všetkých žiakov. Znaky sa vrátili späť do vrecúška.

"Hádam tým nechcete naznačiť, že tento rok bude vyzývateľom aj Pán temnôt ?" zdesene vyjachtala Eileen. Pohár v jej ruke praskol, červená tekutina stiekla po bledých prstoch.

"Obávam sa, že nemáme na výber," smutne skonštatovala riaditeľka. Postupne vyzývala žiakov, aby si prišli vyžrebovať svojho súpera.

"Eileen, teraz si na rade ty," povedala riaditeľka.

Pomaly pristúpila k nej a strčila do vrecúška roztrasenú ruku. V miestnosti nastalo hrobové ticho. Pána temnôt si stále nikto nevytiahol. Polovica prítomných mala to šťastie, vytiahnuť si znaky, ktoré nepredstavovali až také veľké nebezpečenstvo. Eileen pomaly vybrala ruku z vrecúška a ukázala všetkým malý predmet, ktorý zvierala v dlani. Mierne sa zapotácala, keď uvidela zelenkastú lebku. Riaditeľka ju musela zachytiť, aby nespadla. Draco sa nečudoval, že to na ňu zapôsobilo takýmto spôsobom. Tušil akou mocou disponuje človek, ktorý používa rovnaké znamenie ako Knieža temnôt.

"To bude v poriadku, moja milá..." riaditeľka ju dokonca upokojujúco objala. Eileen sa zúfalo vymanila z jej náručia a rýchlo vybehla von z miestnosti.

"Harry," znepokojene zašepkala Ginny. Niekto opatrne odhrnul prikrývku. Šikovné prsty pomaly rozotreli masť na začervenané miesta. Najprv to považoval za nepríjemnú povinnosť. Keď sa však dotkol jemnej pokožky po tele sa mu rozliali príjemné pocity.

"Obávam sa, že tentoraz ťa budem musieť sklamať," pri uchu jej zaznel známy hlas. Svetlovlasý chlapec opatrne položil tubu s masťou na stolík.

"Malfoy ?" zrenice sa jej od prekvapenia poriadne rozšírili. Neočakávala, že sa jej bude dotýkať hľadaný smrťožrút. Zdesene k sebe pritisla tenkú prikrývku.

"Prečo sme tu spolu ? Hádam len nie som v sídle Veď- Vieš- Koho ?" poobzerala sa okolo seba, akoby očakávala, že uvidí smťožrútov odetých v čiernych habitoch.

"V tom prípade by si už dávno nebola medzi živými, Weasleyová," Draco jej dopodrobna vysvetlil v akom svete sa nechtiac ocitli.