NTIV: 13. kap Otcov denník 3. časť

"Vodu, vodu," zašepkal zoslabnutým hlasom. Ledva zo seba vládal dostať pár slov. Sledoval pohár s priezračnou tekutinou, ktorý mu pomaly priložila k perám.

"Napi sa, musíš zabrať dostatok síl," spokojne sledovala ako hltavo vypil celý obsah pohára. Mal problém niečo udržať v žalúdku. Oči mal zastreté bolesťou. Všetky možné farby mu tancovali pred očami. Napokon sa ustálili do podoby mladej ženy poznačenej neúprosnou hrou osudu.

"Prečo si ostala so mnou ? Nie je to tvoja povinnosť," nahlas zakašľal a neveriacky si premeral pevné povrazy, ktoré ho pútali k posteli. Cítil beznádej nevinných obetí, ktoré požieral zlovestný démon. Silno zaboril prsty do matraca. Nechcel kričať od bolesti. Nemienil prejaviť žiadnu slabosť ani v tých najhorších chvíľach.

"Postaral si sa o mňa, keď som to potrebovala. To isté s radosťou urobím pre teba," vrátila pohár späť na stolík.

Tmavé oči okamžite pochopili vážnosť situácie. Podľa toho akým spôsobom sa naňho dívala mu bolo jasné, že nemá veľkú šancu na prežitie.

"Čo sa stalo.... s tým dievčaťom ?" ďalší nepríjemný nával bolesti mu takmer zabránil dokončiť otázku. Podvedome cítil, že Smrtihlav je nesmierne rozzúrený. Nedostal potravu po akej túžil. Vnímal odozvy nálady tej diabolskej bytosti.

"Bola veľmi zoslabnutá, telo nezvládlo posadnutie, ktoré si vyžiadalo toľko energie. Je mŕtva," smutne odvetila Lee. Mimika tváre bola stále na niektorých miestach nenapraviteľne poškodená. Napriek všetkým snahám sa im nepodarilo obnoviť funkcie všetkých svalov. Nedokázala naplno prejaviť smútok ani radosť.

"Sľúb mi, že si vezmeš ten elixír a urobíš všetko, čo bude potrebné," nechcel, aby navždy ostala v takomto biednom stave.

Obával sa, že nedokáže prekonať isté prirodzené bariéry, ktoré využiť akúkoľvek možnosť na vyliečenie. Jedine puto medzi dvoma ľuďmi mohlo spôsobiť zlepšenie jej situácie.

"Nie, Severus. Nebudem nikoho nútiť, aby sa so mnou vyspal !" prudko vstala. Kniha, ktorú mala položenú na kolenách vykĺzla z jej náručia.

"Musíš to urobiť. Nebuď tvrdohlavá. Chceš sa predsa vrátiť do normálneho života. Nemôžeš sa navždy skrývať pred zrakmi všetkých," povrazy náhle pretrhla nejaká neviditeľná sila.

Si môj posol. Budeš musieť poslúchnuť. Nejaký hlas mu našepkával, aby vzal do ruky prútik. Každý pohyb mu spôsoboval neskutočné muky. Nedokázal zniesť blízkosť toho stvorenia. Vedel, že Smrtihlav z neho vyčerpáva silu. Podarilo sa mu narušiť ochranu hradných múrov, ktoré nedokázal pokoriť ani Temný pán.

"Obscuritas pectus," vyslovil zaklínadlo, ktoré nikdy predtým nepoznal. Prsty ho boleli od rozžeraveného prútika. Dokázal však Smrtihlavovi zabrániť, aby úplne ovládol všetky jeho zmysly. Zaklínadlo vrazilo do steny a zanechalo na nej škaredú sivastú stopu.

Nebudeš ma ovládať. Nedovolím ti to. Pozbieral sily, aby mohol namieriť prútik na seba.

Poslušnosť je nesmierne dôležitá. U Temného pána si sa nenaučil rešpektu ?

Prudko zavrtel hlavou. Nechcel ho počúvať. Vedel, že je to až príliš nebezpečné. Opäť namieril prútik na Lee. Ešte nikdy nepociťoval takú hroznú bezmocnosť. Prestal vnímať okolitý svet. Zoslabnuté telo postupne podliehalo nátlaku.

"Expeliarmus," zaznel znepokojený hlas pri dverách. Severus prudko dopadol späť na posteľ a poriadne si udrel hlavu. Prútik mu vykĺzol z ruky.

"Si v poriadku, mami ? " opýtal sa Titus. Pochopil, že práve zabránil Smrtihlavovi ublížiť ďalšej nevinnej bytosti. Mel ho pevne držala za ruku. Habit mala na niektorých miestach roztrhnutý a špinavý. Za nimi vošli do miestnosti aj ostatní členovia ich malého spolku.

Harriet kŕčovito zvierala v rukách prútik, vlasy mala poriadne rozstrapatené a na habite sa črtali stopy nejakej červenej tekutiny. Bott, Rob a Lucy rýchlo pomocou kúzel uzamkli dvere. Takisto mali roztrhané oblečenie a pôsobili trochu dezorientovane.

"Áno, synček," stručne odvetila Lee.

David spal v postieľke a cmúľal si prst. Starosti rodičov boli preňho takmer nepodstatné. Objímal svojho verného strážcu Negasa ako nejakú plyšovú hračku.

"Helen, neopováž sa zaspať. Musíš sa so mnou zhovárať," sklonil sa k nej a nežne ju pobozkal na pery. Vychutnával si blízkosť zbožňovanej bytosti.

"Nie, dosť !" vyprskla znechutene.

"Neodmietaj ma. Niečo také ti nikdy nedovolím," pritisol sa k nej celým telom. Rukou nahmatal nejaký klzký predmet. Spod kresla vytiahol tenkú knižku. Pomaly prevrátil pár strán. Zožltnuté listy boli takmer rozpadnuté. Pochopil, že ho pokope drží len nejaké rafinované kúzlo.

Kronika Cheroku

12. zápis

Tma a ticho. Nekonečný žiaľ zaplavuje moje srdce. Tupá bolesť ma udržiava na lôžku. Je to moja vina. Ja som spôsobil ich smrť. Nemal som do domu nosiť veci, ktoré ohrozujú ľudské životy.

Megan, Dinira, odpustíte mi niekedy ? Ľúbim vás, aj keď som sa to neodvážil vysloviť.

Vaša matka je veľmi chorá. Nedokáže sa spamätať z takej náhlej smrti. Megan sme pochovali, ale Dinirino telo sa zatiaľ nenašlo.

Stále plače a vôbec nekomunikuje s okolím. Viem, že Smrtihlav prišiel zničiť talizman. Chcel som ho len na chvíľu odložiť pre istého dobrého priateľa. Netušil som, že tak rýchlo odhalí moju skrýšu.

Ten lotor Gaunt ! Opäť sa snaží hrať na najmocnejšieho čarodejníka. Veľmi dobre viem, že talizman nesmie byť zničený, niečo také by navždy ohrozilo náš svet. Sila toho šperku si dokáže podmaniť aj tých najmocnejšíchdémonov. Podľa odkazu výrobcov sa však musí spojiť s nejakým temným symbolom, aby tým zdôraznil krehké spojenie medzi dobrom a zlom. Nikdy nekončiaci zápas plný strát...

Zvyšok odkazu bol absolútne nečitateľný. Voldemort pevne zovrel v rukách zaprášenú zelenú knižku.

"Jediný temný symbol, ktorý poznám je tvoje znamenie. Nie som si však istá, čo tým chcel otec povedať ?" Helen znepokojene stisla operadlo kresla. Hlava jej opäť malátne klesla. Neľutovala, že prednedávnom požiadala manžela, aby obnovil dom jej rodičov. Želala si, aby v ňom všetko bolo také ako predtým.

"Myslím si, že ti to čoskoro vysvetlí. Tento denník je horcrux," chladne poznamenal Voldemort.