Zúfalo plávala k brehu. Celé svoje vedomie sústredila na dosiahnutie pevnej pôdy pod nohami. Nasiaknutý habit jej spôsoboval veľké problémy. Cítila ako sa látka lepí na pokožku. Vnímala smiech a rôznu zmes hlasov nejakých mladých chlapcov. Zabávali sa na utrpení nevinnej osoby.
Cítila ako jej hlava klesá pod vodu. Nemohla dýchať. Mozog vysielal bolestné impulzy do celého tela. Kúzlo ovládlo jej telo. Musela zotrvať pod vodnou hladinou. Zúfalo sebou šklbala ako pokazená bábika. Neodbytný príliv spomienok prebehol jej mysľou ako neúprosná lavína.
Matkine telo ležiace na zemi... Otcov výkrik plný bolesti... Osamelé večery bez lásky... Odchod na Rokfort.... Posmešky... Harry Potter a jeho priatelia... Smrťožrúti na ministerstve... Slzy ľudí, ktorých mala najradšej.... Temnota prinášajúca smrť....
Ich tváre sa neúprosne vystriedali v akomsi rýchlom slede. Všetci ľudia, ktorí pre ňu boli dôležití už dávno nepatrili do čarodejníckeho sveta. Ich životy si vyžiadala dlhá vojna s Temným pánom. Nikto z nich už nemohol o sebe vyhlásiť, že má v sebe aspoň trochu ľudskosti. Nepodarilo sa im odstrániť temnotu zo svojich životov.
Pre víťazstvo museli priniesť nevyhnutné obete. Každá bytosť bola poznačená krvou a beznádejou. Niektoré rodiny ostali navždy rozdelené. Nejaká neviditeľná sila jej konečne umožnila vyplávať nad hladinu. Vysilene vdýchla do pľúc vzduch. Prudko sa rozkašľala. Telo sa chvelo v nepríjemnom očakávaní. Pud sebazáchovyhnal krehkú postavu k brehu. Rukami sa zabárala do trávnatého porastu, ktorý lemoval breh ako nepríjemne klzký koberec. Nad sebou zazrela siluetu akejsi postavy. Mladý muž pomaly pristúpil bližšie. Tvár mal úplne neznámu. Na niektorých miestach poznačenú. Napriek tomu si bola istá, že sa už predtým stretli. Tie oči už určite odniekiaľ poznala. Dotyk drsnej dlane ju úplne prebral k životu. Váhavo prijala ponúkanú ruku. Cítila na sebe pohľad chladných očí. V rukách pevne stískal jej prútik. Bol celý lepkavý od blata.
"Ste v poriadku ? Ľudia, ktorí navštevujú toto miesto nie sú veľmi priateľskí. Dávajte si lepší pozor," nemotorne od nej ustúpil, akoby sa bál, že začne kričať, keď si ho lepšie prehliadne.
"Áno, ďakujem vám. Som Luna Lovegoodová," reďkovkové náušnice sa pochybovačne rozhojdali. Stále bola otrasená z nepríjemného zážitku. Prekvapilo ju, že chlapci, ktorí ju trápili tak rýchlo ustúpili. Práve kvôli tomu chcela poznať totožnosť svojho záchrancu.
"Moje meno nesmiem nikomu prezradiť. Mohli by ma nájsť a to by vôbec nemuselo byť príjemné. Odprevadím vás na bezpečnejšie miesto," vrátil jej prútik, aby si mohla osušiť šaty. Nechcel sa už viac vracať do čarodejníckeho sveta. Pre tých ľudí bol už navždy mŕtvy a pochovaný. Nemienil rozvíriť hladinu starých spomienok. Nerobilo mu problém zahnať výtržníkov na ústup a donútiť ich ujsť. Kedysi by sa k nim možno pridal. Počas svojho života napáchal veľa zlých skutkov. Vždy bol tvrdý a nemilosrdný. Každému dával najavo svoju nadradenosť.
"Nemám sa kam vrátiť. Musela som utiecť z Londýna. Veď-Viete-Kto likviduje všetkých čarodejníkov, ktorý sa stýkali s Harrym Potterom," smutne poznamenala Luna. Nemala žiadny dôvod to tajiť. Všetci vedeli, že keď vyhrá dôjde k takýmto nepríjemným zmenám. Jej domov už aj tak neexistoval. Otca odvliekli smrťožrúti, lebo odmietal prezradiť, kde sa nachádza. Dom našla úplne zdevastovaný. Temné znamenie viselo nad ním ako neutíchajúca hrozba.
"Áno, počul som o tom, že sa nezastaví pred ničím. Niektorí z jeho prívržencov sú tiež zaskočení tvrdými zákonmi. Viacerí z nich majú nečistí pôvod. Márne sa to snažia ututlať," nespokojne sa poobzeral okolo seba. Bez váhania vytiahol svoj prútik. V bočnej uličke zaregistroval nejaký nezvyklý pohyb. Prútikom posvietil na znetvorenú tvár nejakého bezdomovca. Muž si prudko zaclonil oči a vypustil zo seba nelichotivú nadávku.
"Zmizni s tým, pokiaľ nechceš poriadnu schytať !" zavrčal podráždene. Práve vyťahoval z odpadkového koša kúsky nejakého zelenkastého mäsa.
"Teba sa báť nemusím. Radšej dávaj pozor na svojich synov. Radím im, aby zabudli na dnešný večer, pokiaľ nechcú mať problémy so mnou," nespokojne premieľal prútik v rukách.
"Vy poznáte tých chlapcov ?" znepokojene si premerala svojho ochrancu. Začínala mať vážne podozrenie, že sa dostala do nesprávnych rúk.
"Mrzí ma to," nedovolil jej utiecť. Z prútika vyšlo silné omračujúce zaklínadlo.
"Sú to moji nepriatelia. Nechcel som, aby ťa dostali. Vieš, že pre teba urobím všetko," sklonil sa k nej a spokojne ju pobozkal. Napriek všetkému neľutoval, že si vzal ženu s poškodeným mozgom. Boj s Temným pánom ju pripravil o schopnosť normálne prežívať. Našiel ju na bojisku takmer mŕtvu. Od ich svadby prešlo pár mesiacov. Občasné výpadky pamäte Lune spôsobovali veľké problémy. Často utekala z domu a zabúdala kým vlastne je. Pevne ju zovrel do náručia. Chvíľu ju nesmelo hladil, akoby mal strach, že mu opäť utečie. Liečitelia mu vraveli, že nemôže nič urobiť. Ak by na ňu veľmi rýchlo vychrlil veľa informácií, mohla by sa úplne zblázniť. Nechcel ohrozovať jej zdravie. Spokojne pobozkal nežné pery. Chvíľu si vychutnával ten nádherný pocit. Potom opatrne vyslovil ďalšie zaklínadlo. Dúfal, že ho po prebudení opäť neudrie, ako počas minulých útekov.
"Marcus, prepáč mi to," svetlovlasá žena sa nespokojne pomrvila v jeho náručí. Konečne spoznala svojho manžela. Striebristý mesiac vykukol spoza oblakov a ukázal svetu svoju vľúdnu okrúhlu tvár. Hľadel na deti toho zvláštneho sveta, ktoré možno nikdy nebude môcť pochopiť. Náhle sa rozplynuli ako letný vánok prinášajúci úľavu.
