Uväznená...: 8. kapitola Diabolská nevinnosť

23. duben 2007 | 19.08 |
blog › 
Uväznená...: 8. kapitola Diabolská nevinnosť

Beta - reader : Tonksová

Netrvalo dlho a Joel spokojne zaspal. Prikrývka sa skĺzla trochu nižšie. Odhalila tenkú jazvu, nachádzajúcu sa blízko srdca. Už dávno nepocítil blízkosť poddajného ženského tela. Vyvolalo to v ňom spokojnosť. Veľmi rýchlo však nadobudol stratenú rovnováhu. Bol zvyknutý držať na uzde potreby svojho tela.

Narcissa fascinovane sledovala stopu po zranení, ktoré ho zrejme takmer stálo život. Láskajúcou rukou prešla po napätej pokožke.

V spánku sa trochu pomrvil, akoby očakával útok. Rukou náhodou siahol na jej stehno.

"Budeš mi dôverovať," vkĺzla do náručia svojho manžela.

Bozkami vytvorila cestičku do jeho nepokojných snov. Prízraky minulosti nahradilo príjemné teplo, rozlievajúce sa po každej čiastočke jeho tela. Už nebol sám stratený v nočnej tme. Človek, ukrytý pod vrstvou nenávisti a bezmocnosti,sa prebral k životu.

"Cissy," znepokojene zašepkal Joel. Bol si vedomý toho, že mu dokáže veľmi rýchlo popliesť hlavu. Opätoval jej bozky spôsobom, ktorý ju úplne vyvádzal z miery. Vychutnávali si blízkosť avzájomné dotyky. Postupne sa zbavovali akýchkoľvek zábran. Nočná košeľa pomaly dopadla na zem spolu s Joelovými nohavicami.

"Potrebujem ťa," tie slová vychádzali z hĺbky jej srdca. Nebola schopná k nemu cítiť niečo viac. Neprišiel čas na prekonanie niektorých rozdielov. Bola vychovávaná vo svete, v ktorom nenávideli čarodejníkov s muklovským pôvodom.

Vtĺkali jej do hlavy, že sa nikdy nesmie zapliesť s mužom, ktorý neuznáva pravidlá čistej krvi. V minulosti by ten nápad okamžite zavrhla, teraz však nemala dôvod podriaďovať sa týmto konvenciám. Muž, ktorému dôverovala, si zvolil cestu po boku inej ženy. Nebol viac dôvod na žiadne obmedzovanie. Nočná košeľa sa náhle ocitla na zemi.

Spokojne zastonala, keď odhrnul prikrývku a začal sa venovať tajným zákutiam jej tela.

"Joel, ja..." hlas mala zastretý od túžby a očakávania. Pritisla ho bližšie k sebe akoby sa obávala, že ju pustí. Ich dych náhle splynul. Stali sa jednou bytosťou. Každý okamih vzájomného súladu im priniesol pocit naplnenia. Tlkot dvoch sŕdcznel ako dráždivá nočná hudba.

Prestali vnímať hluk prichádzajúci z ulice. Jemný vánok náhle ochladil rozbúrenú atmosféru. Navzájom objavovali všetky možnosti, ktoré im ponúkala chladná noc. Cissy úplne stratila pojem o čase. Jediné, čo ju zaujímalo, bol on. Pravidelný dotyk ich tiel v nich vzbudzoval hlad po ďalších nežnostiach. Celkom sa podriadili svojim inštinktom...

Ovládol ju pocit naplnenia. Spokojne privrela oči. Vychutnávala si záchvevy rozkoše.Zakázaný raj ju privítal na vo svojej najhlbšej podstate. Zotrvali prepletení v horúcom objatí. Vychutnávali si silu toho jedinečného okamihu.

"Už mi viac neujdeš," zašepkala zastretým hlasom. Zdvihla zo zeme zatúlanú prikrývku a pohodlne sa oprela o jeho hruď. Počúvala pravidelný tlkot ťažko skúšaného srdca. Dvere náhle osvetlilo varovné zelené svetlo. V dome zazneli znepokojené výkriky.

"Cissy, ostaň tu," požiadal ju. Bleskurýchlo si obliekol nohavice a schmatol prútik.

"Pôjdem s tebou," odvetila nekompromisne. Rýchlo na seba natiahla nočnú košeľu. Nemienila ho nechať samého v takej nebezpečnej situácii. Zdvihla zo zeme svoj prútik a opatrne šla za ním. Joel nemal čas ju odhovárať. Vedel, že každápremárnená chvíľa môže stáť Nathaniela život. Nemienil dopustiť, aby ich opäť niekto rozdelil.

Na schodoch zazrel mŕtve telo. Z rozbitej hlavy nejakého muža pravidelne kvapkala krv. Bol oblečený v obyčajnom otrhanom kabáte. Na prvý pohľad vyzeral ako zanedbaný tulák. Ruky mal zviazané za chrbtom.

"Mami, mám strach. Niekto vošiel do mojej izby, chceli ma odtiaľto vziať,"Nathaniel pevne objal Narcissu okolo pása. Celý sa triasol.

"Neboj sa maličký, všetko bude v poriadku," Cissy ho rozrušene pohladila po vlasoch. Pevne zvierala v rukách prútik.

"Billie, viem, že si tu. Vylez!" znechutene zvolal Joel. Nemienil strácať čas hrou na skrývačku. Poznal len jedného človeka, ktorý obete dokaličí muklovským spôsobom a až potom použije neodpustiteľnú kliatbu. Nemalo to žiadnu logiku. Bol to spôsob, akým ten človek prejavoval svoju nadvládu.

"Neočakával som, že ma tak skoro odhalíš, Black," spod schodov vyliezla zahalená postava. Dlhý tmavý habit neodhaľoval postavu útočníka. Škaredá červená maska sa stiahla do posmešného úškľabku.

"Čo ťa privádza do môjho domu? Neželám si, aby si tu po sebe zanechával stopy," musel byť veľmi obozretný. Ten muž patril k ľuďom, ktorý sa nedajú len tak ľahko zastrašiť.

"Chcú, aby si sa vrátil. Stále si jedným z najlepších. Neprišiel som sem ohrozovať tvoju rodinu. Skôr by som ťa rád upozornil, že niektorí ľudia majú až príliš veľký záujem o tvojho syna," bez okolkov odvetil Billie. Veľavýznamne ukázal rukou na zohavenú postavu.

"Zbytočne strácaš čas. Láskavo odprac tú mŕtvolu z môjho domu! " zúrivo mieril prútikom na nezvaného hosťa. Nathaniel zarazene pustil svoju mamu. V očiach sa mu zjavil zvláštny jas.

"Ten, ktorý prichádza, nepozná odpovede. Netuší nič o tieňoch temnej minulosti. Je stratený vo víre času...Volá sa... " hlas malého chlapca zrazu znel až prehnane dospelo. Zosunul sa na zem, akoby ho niekto udrel. Táto vízia vôbec nebola príjemná. Videl dieťa, ktoré mohlo svetu priniesť veľa bolesti.

"Vypadni Billie !" skríkol Joel. Červený záblesk zasiahol maskovaného muža.

Mrazivý vietor sa pohrával so svetlými vlasmi patriacimi staršiemu mužovi. Stál na balkóne a pomaly vdychoval ostrý nočný vzduch. Drobné domčeky, patriace obyčajným ľuďom,zahaľoval závoj utkaný z hmly. Obklopovalo ich dôstojné ticho.

Ligotavé hviezdy zvýrazňovali magickú atmosféru.

Ruky hrdého čarodejníka sa pohodlne opreli o oceľové zábradlie. Kvalitná látka trochu zašušťala, keď vzal do ruky jeden zo zabudnutých črepníkov. Krehká rastlina v jeho vnútri už dávno zoschla. Spomenul si na jemnú vôňu tých zvláštnych kvetov, ktoré mama tak veľmi zbožňovala. Zložil mŕtvu kvetinu späť na zem.

V záhrade nechala postaviť menší dom s úzkym balkónom zabezpečeným proti vniknutiu neželaných hostí. Vedel, že sa tam skrývala pred manželom. Trávila tam veľa času. Hlavne v lete sedela v kresle a nútila Luciusa počúvať siahodlhé kázne o dôležitosti čistej krvi.

"Môžeš si vziať len ženu so slušným pôvodom, ktorá bude s rešpektom nosiť naše priezvisko," neustále mu to vtĺkala do hlavy. Tie tradície výrazne ovplyvnili život celej rodiny. Nikto sa tomu neodvážil vzoprieť. Bol to nepísaný zákon. Každé porušenie malo ďalekosiahle následky. On však nedokázal viac vzdorovať neúprosným túžbam, ktoré búrali akékoľvek vymyslené bariéry.

Na pleci pocítil dotyk nejakej ruky. Bol priveľmi ponorený do spomienok, nezaregistroval príchod svojej manželky.

"Nemusíš si robiť starosti, zvládneme to. Nemôžeme predsa vyhodiť na ulicumalé dieťa," pritisla sabližšie k nemu. Celý deň prespala, aby dokázala nabrať sily po namáhavom obrade. Temný pán opäť nadobudol svoje telo. Nie však v takej podobe ako očakával. Malý tmavovlasý chlapec s bledou pokožkou všetkým takmer vyrazil dych. Nespomínal si na svoj predchádzajúci život.

"Má predsa matku, nech sa oňho postará," namietol Lucius. Nevedel ako má vysvetliť ministerstvu existenciu takéhoto dieťaťa. Pravidelné kontroly stále navštevovali rodinné sídlo.

"Nemôžeš žiadať od Ginny, aby prevzala takú veľkú zodpovednosť," vtisla Luciusovi drobný bozk na krk.

"Zvládne to,"nedočkavosa prisalk žiadostivým perám. Nežne prešiel rukou po tele ženy, ktorá ho privádzala do šialenstva. Hermiona mala aj po obrade dostatok prebytočnej energie. Dokázala ho poriadne vyčerpať.

Hrdé sídlo Malfoyovcov neochotne privítalo dve drobné postavy odeté v muklovských šatách. Ann Grangerová ledva presvedčila svojho manžela, aby ju odprevadil.

Po Georgovom návrate z nemocnice ju v noci začali trápiť zlé sny. Stále pociťovala akúsi zvláštnu úzkosť, akoby ju dcéra nesmierne potrebovala. Kvôli tomu bola ochotná vstúpiť aj na miesto, kam sa už dávno nevkročila noha obyčajného človeka. Brána so zložitými ornamentmi ich však odmietala vpustiť.

"Ann, bude lepšie, keď odídeme," George sa pokúšal odhovoriť svoju manželku. Vôbec ho nelákalo stretnutie s Malfoyom.

"Myslím si, že Hermiona nás už nepotrebuje. Má predsa svojho manžel" znechutene položil ruku na dokonale tvarovaný plot. Priečky mu pripomínali vlniace sa hady.

"George, to snáď nie je možné.! Ako môžeš byť taký zbabelý? " oborila sa naňho. Nemienila cúvnuť. Chcela svoju dcéru vidieť, aj keby to znamenalo, že bude musieť vojsť dovnútra zadným vchodom. Silno zalomcovala krehko pôsobiacou bránou. Nebol tam žiadny zvonček ani žiadny iný prostriedok na komunikáciu s obyvateľmi tohto sídla.

"Tu nemôžete ostať," zo záhrady sa náhle vynorila Algy. V pravej ruke držala veľké záhradnícke nožnice a kanvicu na polievanie. Tie veci boli odľahčené kúzlom, preto jej nerobilo problém ich udržať. Lucius opäť vyhodil záhradníka.

Údajne to bolo kvôli príliš vyzývavým pohľadom, ktoré upieral na jeho manželku. Druhú ruku jej pevne zvieral malý tmavovlasý chlapec. Pekná tvár vzbudzovala u ľudí dôveru a sympatie. Chladné oči však v sebe skrývali mnohé hrozivé tajomstvá. Algy sa ho podvedome bála, aj keď nebola presvedčená o tom, že by jej dokázal nejakým spôsobom ublížiť. Pán Malfoy jej prikázal, aby sa k nemu správala ako k členovi rodiny.

"Potrebujete niečo ?" opýtala sa znepokojene.

"Chcem hovoriť s Hermionou Gran...vlastne Malfoyovou," rýchlo sa opravila Ann. To priezvisko si stále nespájala s menom svojej dcéry. Stále nechcela uveriť tomu, že to urobila dobrovoľne.

Prečo by si mladé dievča začínalo práve s mužom, ktorý by mohol byť jej otcom ? Malfoya považovala za príťažlivého muža, niečo také však vôbec nezodpovedalo Hermioninmu zvyčajnému správaniu. Čím si dokázal získať jej srdce ? Prečo sa postavila proti dobre mieneným radám svojich rodičov?Neverila tomu, že to spôsobila láska. Určite musela mať oveľa závažnejšie dôvody.

"Obávam sa, že to nebude možné. Pán nie je doma a bez jeho vedomia nesmiem dnu vpustiťosoby muklovského pôvodu. Nemôžem porušiť priamy rozkaz," nervózne odvetila Algy.

"Ann ja som ti vravel, že..." George jej chlácholivo položil ruku na plece. Obával sa dosť silného výbuchu hnevu.

"To mi neprekáža. Zavolajte ju sem," prikázala jej Ann. Na tvári nasadila výraz rozzúreného buldoga.

"Pán Thomas, počkajte tu s nimi, hneď sa vrátim," Algy pomaly pustila ruku a premiestnila sa.

"Tiež patríš k Malfoyovcom? " opýtal sa George. Snažil sa zabrániť tomu, aby mu manželka rozdrvila ruku.

"Nie, moja mama je Hermioninou priateľkou,"pokojne odvetil Thomas. Pohŕdavo si premeral staršieho muža. Zahľadel sa na šnúrky na jeho čiernych topánkach. Nebadane sa rozviazali a opäť zauzlili takým spôsobom, aby sa poriadne potkol.

"Mami, otec, stalo sa niečo?" zadychčane sa spýtala Hermiona. Kvôli rodičom musela rýchlo vyliezť z vane. Takmer rozmočila knihu, ktorú našla v rodinnej knižnici. Chcela zistiť, či budú dôsledky obradu aran theire trvalé. Brána sa pomaly otvorila, akoby ju riadila nejaká neviditeľná ruka. George zaboril nos do trávy.

"Nie, dcérka," práve sa totiž chystal poriadne vyobjímať Hermionu. Nevšimol si však, že jeho topánky niekto upravil magickým spôsobom.

"George, už zas zo seba robíš blázna?"podráždene vyštekla Ann. Spolu s Hermionou mu pomohli vstať.

"Nehnevaj sa, nemohol som urobiť ani krok, tie topánky tuším..." keď si ich však poriadne prezrel, nezbadal nijakú podstatnú zmenu.

"To nevadí, ocko," vrhla veľavýznamný pohľad na malého chlapca, ktorý sa tváril ako stelesnená nevinnosť.

"Už dávno som vás chcela navštíviť, alenebola som doma," radšej nechcela myslieť na nepríjemné chvíle, ktoré musela prežiť.

"Pokojne poďte ďalej, naobedujeme sa spolu," pozvala ich Hermiona. Nemienila svojich rodičov nechať pred dverami. Zaviedla ich do priestrannej sály, v ktorej sa práve zhromaždili všetci dočasní obyvatelia rodinného sídla.

"Nemáte právo mi niečo vyčítať. Vy netušíte, kto som!" pohŕdavo vyprskla Ginny. Práve viedla pomerne nepríjemný rozhovor so Severusom Snapom. Lyžička sa vznášala pred horúcim nápojom. Chvíľu to vyzeralo tak, akoby ho chcela od zlosti udrieť.

"Veľmi dobre vás poznám, nemyslite si, že mám takú krátku pamäť," chladne poznamenal Snape.

"Mlč, Severus. Daj pokoj mojej matke," podráždene vyprskol Thomas. Sadol si na voľnú stoličku. Červený záblesk v jeho očiach okamžite umlčal všetkých prítomných.

Zpět na hlavní stranu blogu

Hodnocení

1 · 2 · 3 · 4 · 5
známka: 1.33 (3x)
známkování jako ve škole: 1 = nejlepší, 5 = nejhorší

Komentáře

RE: Uväznená...: 8. kapitola Diabolská nevinnosť pimpinela 23. 03. 2010 - 14:35