Uv: 10. kapitola Labyrint nesplnených prianí

Kompletne obetová kapča Za usilovne betovanie vyjadrujem vďaku Tonksovej

Zabuchla za sebou dvere vedúce do kúpeľne. Rukami si nespokojne prešla po napätej tvári. Zúfalo klesla na kolená. Cítila v sebe hrozivú ťažobu. Akúsi predzvesť nešťastia a bolesti. Už niekoľko dní ju trápili sny o nejakom mužovi so zahalenou tvárou. Opakovali sa pravidelne. Postupne rozoznávala čoraz viac mučivých detailov. Krik nejakej ďalšej ženy a prosby, ktoré v nej vzbudzovali hrôzu.

Možno preto si tak veľmi želala, aby Lucius rešpektoval jej rodinu. Považovala za dôležité nájsť v ňom oporu na celý život. Obávala sa, že sa zmení na svetlovlasého muža z jej snov. Neľútostného vraha, ochotného urobiť všetko pre zachovanie čistoty krvi. Verila tomu, že tie sny sú skutočné. Nejaké dieťa ju prostredníctvom listu varovalo, aby si dala pozor na tieto náznaky. Istota z nej pomaly vyprchávala. Nevedela, komu má vlastne dôverovať. Chladná dlážka priniesla úľavu rozbúreným emóciám. Prudko roztvorila okno a vyliezla von. Pomocou mágie to vôbec nebolo ťažké. Prútik si zastrčila do vrecka. Pomaly opúšťala bezpečie rodinného sídla. Chcela si usporiadať myšlienky a poriadne pouvažovať o svojom ďalšom živote.

"Nesprávaj sa ako rozmaznané malé dieťa," podráždene vyprskol Lucius. Prudko otvoril dvere. Na zemi našiel len kúsok jej oblečenia. Ostal zachytený na okennom ráme. Zdvihol ho a chvíľu podržal v roztrasených prstoch. Vrátil sa späť na posteľ. Potreboval si poriadne oddýchnuť. Nemal záujem o hru na naháňačku. Myslel si, že sa šla len trochu poprechádzať. Takisto nechcel vyvolávať paniku. Vedel, že Grangerovci by ho okamžite začali obviňovať. Po chvíli sa ponoril do nepokojného spánku. Objímal vankúš a potichu opakoval meno svojej manželky. Čakalo ho dlhé obdobie plné starostí. "Mŕtvy" muž bol predzvesťou nešťastia a veľkých zmien. Netušil, že strávi ešte mnoho bezsenných nocí. Zaklopanie na dvere ho opäť prinútilo otvoriť oči.

Nad sebou zazrel ustarosteného Larryho. Tentoraz sa neodvážil nijako pozmeniť svoju pravú podobu. Spolu s Thomasom márne hľadal Ginny. Chlapec bol úplne zúfalý. Ledva ho presvedčil, aby si šiel oddýchnuť. Mienil v hľadaní pokračovať aj naďalej.

"Nechcem s tebou hovoriť. Nevidíš, že som unavený ? Mal by si byť vonku," vedel, že Hermione nesmierne záleží, aby sa Ginny v poriadku vrátila domov, nemienil ju vyhodiť zo svojho domu. Mal isté záväzky voči Temnému pánovi. Napriek tomu, že ostal dieťaťom, chcel si s ním udržať dobré vzťahy. Vedel, že je to nesmierne dôležité. Považoval to za svoju povinnosť.

"Grangerovci už odišli. Postaral som sa, aby sa bezpečne dostali domov. Kam zmizla Hermiona ?" chcel im obom oznámiť dôležité informácie.

"Utiekla cez okno," namrzene poznamenal Lucius. Jasne mu naznačoval, že nemá náladu na zdĺhavé rozhovory.

"Musíš na ňu dávať lepší pozor! Bol som na návšteve u Joela Blacka. Určite si o ňom už počul. Cissy sa zaňho prednedávnom vydala a stará sa o jeho malého syna," na okamih zmĺkol, aby mu dal čas vstrebať túto novinku. O ich svadbe sa nepísalo ani v novinách. Nikto z nich si neželal, aby sa niekto miešal do ich súkromných záležitostí.

"To som naozaj netušil. Narcissa bola vždy odmeraná voči mužom s nečistým pôvodom," chladne skonštatoval Lucius. Neočakával, že sa tak skoro vydá. Nad výberom partnera zrejme veľmi dlho neuvažovala. Spomenul si na zmienku o "zázračnom dieťati" s vešteckými schopnosťami. Musím jej novú rodinu niekedy navštíviť. To by som naozaj chcel vidieť.

"Myslím si, že si z teba zobrala príklad. Horšie je, že som sa dozvedel celú pravdu o Dracovej údajnej vražde. On nezomrel, Lucius. Vieš si predstaviť, čo to pre teba znamená ?"

Lucius sa prudko posadil. Vrhol znepokojený pohľad na svojho brata. Veľmi dobre si spomínal na posledné stretnutie s Dracom. Krik, hádka a mučenie sprevádzalo tú trpkú chvíľu. Tvárou mu prebehol akýsi neprirodzený kŕč.

"Chcem si to osobne overiť. Zajtra navštívime toho slávneho Blacka," vyštekol podráždene.

Nespokojne hľadel na ženu, ktorá sa oňho opierala. Blanité krídla postupne zmizli, ostala len krehká ľudská postava. Nechápal, prečo ho zastavila v rozhodujúcej chvíli. Chcel sa tým milencom pomstiť z osobných dôvodov. Po prvý raz dal voľný priechod zvieracím inštinktom. Zastavila ho nevšedná sila, ktorú chcel čo najskôr preskúmať. V noci videl pravú podobu dievčaťa. Videl bytosť, ukrytú hlboko v jej vnútri. Zmocnil sa ho neodbytný pocit, že sa už dávno poznajú, akoby našiel chýbajúcu časť svojej duše.

"Nemali ste sa do toho pliesť. Mohol som vám nechtiac ublížiť," nespokojne ju postavil na nohy. Spánok v objatí bol veľmi príjemný, nemohli si však dovoliť takto stráviť celý deň.

"Nesmiete rozhodovať o životoch ostatých ľudí. Viem, že to nie je správne,"keď sa mu pozrela do očí prekvapene strnula. Ústa ostali otvorené a oči rozšírené od zdesenia. Hľadela do tváre muža, ktorý jej pripomenul desivú minulosť. Veľmi sa podobal na človeka, ktorého nedokázala vymazať zo svojej mysle, napriek času, vzdialenosti a smrti. Rýchlo vstala, aby sa oslobodila od toho mučivého zjavenia.

Vyzerá ako Tom, ale to nie je možné... Veď už dávno...

Naprieknesmiernej podobnosti boli medzi nimi aj určité rozdiely. Tento muž nepôsobil vôbec namyslene a sebavedome. Podľa všetkého to bol samotár, ktorý sa nerád zdržiaval v ľudskej spoločnosti. Podvedome ustupoval pred jej hodnotiacim pohľadom. Táto zvláštna plachosť prezrádzala, že to nemal v živote vôbec ľahké. Nedôveroval neznámym ľuďom. Pustil sa s ňou do rozhovoru kvôli zisteniu, že nie je ľudskou bytosťou.

"To nemôžete pochopiť. Nemáte poňatia o trápeniach vlkolaka. Raz v noci, keď som sa vracal z práce, na mňa zaútočilo niečo veľké. Uhryznutie bolo veľmi nepríjemné a bolestivé. Počas splnu som zistil, že sa so mnou niečo stalo. Všetci sa mi obrátili chrbtom, lebo mali strach. Odvtedy žijem v horskej chate," siahol do batoha, ktorý si vopred pripravil. Mal v ňom ukryté náhradné oblečenie. Nemohol sa domov vrátiť oblečený v potrhaných šatách.Bez okolkov zo seba zobliekol pár kusov oblečenia. Na tele mal pár škrabancov a bok pokrývala hlina. Napriek tomu v nej vzbudzoval zvedavosť.

"Vy máte niečo spoločné s Riddlovcami. Ste ich príbuzný?" znepokojene vyjachtala Ginny. Nedokázala od neho odtrhnúť zrak. Cítila nesmiernu radosť, ale zároveň aj neutíchajúci žiaľ. Tá tvár mala v sebe toľko nevypovedaných otázok. On vyzerá ako... nie... tomu nemôžem uveriť...

"Nie, nikoho s takým menom nepoznám. Som Roger Fenwick," prekvapene sebou trhol, keď pocítil na tele dotyk jemných rúk. Nesmelé pohladenie ho úplne ochromilo. Neočakával, že sa k nemu bude chovať tak dôverne.

"Ginny Weasleyová," váhavo prijala podávanú ruku. Nechcela ho uraziť, potrebovala sa len ubezpečiť, že to nie je halucinácia. Túžila vysloviť úplne iné meno, ale nemala na to dostatok odvahy.

"Sme ďaleko od Londýna ? " snažila sa rýchlo zmeniť tému.

Mučivé zadrnčanie zvončeka za rozliehalo po celom dome. Bosé nohy nespokojne cupkali po dlážke. Takmer sa potkli na klzkom koberci. Musel sa zachytiť zábradlia.

"Dávaj pozor, Nathaniel," kuchynské dvere sa prudko otvorili. Svetlovlasá žena si rýchlo zložila zásteru. Práve sa pokúšala pomocou kúzel pripraviť obed. Joel s nimi ostal doma, aby mali možnosť trochu sa spamätať. Usilovne pomáhal svojej manželke.

"Neboj sa mami, nič sa mi nestalo," ospravedlňujúco vyjachtal Nathaniel. Opatrne podišiel k dverám. Nervózne položil ruku na kľučku. Ostal stáť ako obarený. Mal možnosť hľadieť do chladných očí Luciusa Malfoya. Urýchlene ustúpil z dosahu toho muža. Zvedavo si obzeral chlapca, ktorý prišiel s ním. Dieťa zla. Je to zvláštne, že žije práve v dome tých ľudí ?

"Poď so mnou, ukážem ti moju novú hojdačku," upriamil pozornosť na malého Thomasa. Chcel sa bližšie zoznámiť s dieťaťom, ktoré mu určite bude rozumieť. Obaja zamierili do záhrady.

"Prišiel som sa pozhovárať s tvojím manželom," stručne vyhlásil Lucius. Na tvár si nasadil akúsi imaginárnu masku, ktorá mu dodávala výzor chladného aristokrata. Chcel, aby z neho mala strach. Obával sa, že pred ním niečo tají.

"Poď ďalej,"vyzvala ho stručne. Zaviedla ho do priestrannej obývačky. Na zemi boli ešte stále stopy po večernom zápase. Zahliadol pár krvavých škvŕn.

"Black tuším nie je žiadny svätec. Došlo tu snáď k nejakej vražde?" veľmi rád ju provokoval.

"Nemiešaj sa do mojich záležitostí, lebo skončíš veľmi zle. Ty aj tá mladá potvora. Prečo si sem priviedol toho chlapca? Je to tvoj nový dedič? " nelichotivé narážky na ľudí s muklovským pôvodom už nemohla používať. Nepovažovala to za dobrý začiatok jej vzťahu s manželom.

"Mala by si prechovávať väčšiu úctu k Temnému pánovi. Pri plnení svojho poslania bude potrebovať verných služobníkov," vrhol znechutený pohľad na obyčajné kožené kreslo, zjavne neznámeho pôvodu.

"Ty podliak! Nemal si ho sem priviesť, čo ak ublíži Nathanielovi? Je to moje dieťa a som zaňho zodpovedná!" rýchlo podišla k oknu a odhrnula záclonu. Nesmierne sa bála, že príde o svoje jediné šťastie.

"Ten fagan je pre teba dôležitejší ako náš vlastný syn? Prekvapuješ ma, Cissy," bolestivo zovrel jej ruky.

"Pusti ma!" vyštekla podráždene. Nemala dostatok sily, aby ho mohla odstrčiť. Zúrivo ho prepaľovala pohľadom.

"Malfoy, pokiaľ chcete byť aj naďalej hosťom v mojom dome, dajte ruky preč od mojej ženy," nekompromisne vyhlásil Joel. Keď začul zvýšené hlasy, okamžite opustil kuchyňu.

"Nemusíte sa rozčuľovať, Black. Nič hrozné sa predsa nestalo," pomaly povolil zovretie. Narcissa okamžite vybehla von za chlapcami. Nechcela ich nechávať samých.

O tri mesiace neskôr...

Mrazivý vietor neľútostne zotrel slzy z bledých líc. Kabát primknutý bližšie k telu nedokázal zakryť prehnane vychudnutú postavu mladej ženy. Pomaly prechádzala po slabo osvetlenej ulici. V rukách pevne držala tašku plnú kníh. Hnedé vlasy mala zapletené do hrubého uzla. Mala dobré výsledky a tie najlepšie známky. Žiadny z týchto úspechov, však nemohol zabrániť pocitom bezmocnosti a zúfalstva, ktoré sa jej zmocnili.

Snívala o blízkosti svojho manžela. O bozkoch a dotykoch, prebúdzajúcich fantáziu aj v racionálnej mysli. Ráno prišiel do domu jej rodičov. Po ich odchode do práce mali celý dom pre seba. Strávili spolu nezabudnuteľné chvíle.

Lucius, prečo už nechceš žiť so mnou? Potichu vyslovila meno, na ktoré nedokázala zabudnúť. Bez akýchkoľvek vysvetlení ju poslal domov k rodičom. Trval na tom, aby sa zdržiavala doma. Nemal vôbec snahu objasniť jej svoje dôvody. Nechcel zrušiť ich manželstvo, ale naďalej sa správal veľmi tajnostkársky. Pil viac než bolo potrebné a nedokázal obsedieť na jednom mieste.

Sústredila všetky svoje sily na splnenie toho dávneho sna. Napriek tomu, že bola blízko svojho cieľa, nedokázala pocítiť radosť. Nevládala bojovať proti citom, ktoré ju prenasledovali. Mala pocit, akoby jej predchádzajúce učenlivé ja navždy zmizlo z povrchu zemského. Ostalo uväznené v nedosiahnuteľných zákutiach duše.

Pomaly kráčala po neudržiavanom chodníku. Nevšímala si šuchot kríkov ani kroky, ktoré sa čoraz väčšmi približovali. Nepočula zrýchlený dych blížiaceho sa útočníka.

"Myslíš si, že máš právo byť členom našej rodiny?" pocítila pevné zovretie rúk nejakého muža. Keď sa mu pokúsila utiecť, silno ju udrel po tvári. V ústach zacítila sladkú chuť krvi. Pokus o vybratie prútika úplne zlyhal. Takmer jej zlomil ruku, keď sa pokúšala vytiahnuť ho z vnútorného vrecka.

"Draco, pusti ma!" vyhŕkla zdesene. Nedokázala pochopiť, ako je možné, že žije. Oficiálne bol vyhlásený za mŕtveho a podľa dôveryhodných svedkov bolo jeho telo úplne zlikvidované.

"To by sa ti páčilo. Mám ťa nechať naďalej využívať môjho otca?" pevne stisol útly krk a druhou rukou sa snažil zabrániť jej, aby sa mu vyšmykla. Prežil len vďaka všehodžúsu, pomocou ktorého si vymenil podobu s iným smrťožrútom. Temný pán bol taký nahnevaný, že vôbec neskúmal myšlienky toho muža. Netušil, že zabil len nastrčenú figúrku, ktorá vôbec nemala možnosť brániť sa.

Dlho žil ukrytý v rôznych podobách. Zabúdal na svoju pravú identitu. Otcova svadba ho nakoniec vrátila do reality. Pokiaľ by naďalej ostával v anonymite, celý majetok by sa mohol dostať do nepravých rúk. Na svoje konanie mal aj oveľa závažnejšie dôvody, ktoré nikomu nemienil prezradiť.

"Nie, to nie je pravda! Nemám záujem o majetok!" zúfalo vyhŕkla Hermiona. Pokúšala sa ho donútiť, aby ju pustil. Zdesene sebou trhla, keď pocítila na perách nenásytný bozk.

"Prestaň, Draco!" panovačne prikázal ženský hlas. Hrot prútika ho výhražne pošteklil po pleci. Spoznal hlas, s ktorým sa stretával počas celého svojho detstva. Odtrhol sa od pier svojej obete a znechutene pozrel na svetlovlasú ženu, ktorá k nemu nečakane pristúpila.

"Mami, ako si vedela, že..." prekvapene poznamenal Draco. Ustupoval pred svetlom vychádzajúcim z prútika.

"Musela som za tebou prísť,"okamžite zareagovala varovanie svojho adoptívneho syna.

Je stále medzi živými. Mami, dávaj si pozor. Ak do toho zasiahneš, môžu sa stať strašné veci. Nemala si to počuť.

Nathaniel mal ďalšiu desivú víziu.Už nepochybovala o slovách malého veštca. Vedela, že musí veriť jeho úsudku, ak nechce, aby došlo k tragédii. Keď jej popísal miesto, kde malo dôjsť k zločinu, okamžite opustila bezpečie svojho domu.

"Pomôž mi zbaviť sa tejto odpornej humusáčky," znechutene poznamenal Draco.

"Nie, to by nemalo žiadny zmysel. Poslúchni ma," zúfalo zovrela synovu ruku. Pokúsila sa ho odtiahnuť od vydesenej mladej ženy.

"Nezastavíš ma. Nikto nedokáže zmeniť moje rozhodnutie. Uvidíme sa doma," z prútika vyšlo omračujúce zaklínadlo.

Narcissa prudko dopadla na chladnú dlažbu. Opäť pred sebou videla mŕtve telo svojho syna. Vedela, že ho stráca vo chvíli, keď ho našla. Dušu jej zaplavila prudká bolesť. Tak veľmi ho chcela zachrániť, namiesto toho celú záležitosť ešte viac skomplikovala.

"Zomrieš!" stihla vysloviť tie kruté slová, ktoré sa jej drali na jazyk. Oči sa zavreli. Ostali ponorené do nedobrovoľného spánku. Nechty pevne zaryla do chladnej zeme. Nehybné telo ležalo na chodníku bez najmenšieho zachvenia. Chladný vzduch so sebou prinášal výkrik presýtený bolesťou. Zlovestné ticho bolo predzvesťou neočakávaných komplikácií. Roztrhnuté šaty dopadli na zem. Nočný chlad pohladil napätú pokožku. Vietor hladil odhalené ženské telo.

"Vždy si sa mi páčila. Bola si taká nedostupná a pevne rozhodnutá ma ignorovať. Nikdy nedovolím, aby mal môj otec iné dieťa okrem mňa. Možno preto som mu poslal jed, ktorý ho navždy zbavil tejto schopnosti. Netušil som, že kvôli tebe zavrhne matku," nespokojne prisal pery na jej krk. Chvíľu dráždil belostnú pokožku. Nevšímal si zdesený krik a prosby, ktoré boli predzvesťou nepríjemných zážitkov.

"Neverím ti. Chcem byť s ním za každú cenu. Nemáš v sebe ani štipku hanby. Tu leží tvoja vlastná matka," prudko sebou hádzala a pokúšala sa ho udrieť.

"Nie, ja už nič necítim. Je rovnaká ako môj otec. Dobrovoľne si zvolila život po boku bývalého aurora," prisunul sa bližšie k nej. Na nepríjemné kopnutie reagoval mučiacim zaklínadlom. Najmenej desať minút ju nechal trpieť. Ostala ležať na zemi úplne vysilená. Telo mala mokré od potu a poriadne špinavé od nejakej farby rozliatej na zemi.

"Prosím ťa," pokúsila sa upokojiť nepríjemné búšenie srdca. Nemilosrdné ruky ju zúrivo pritisli k chladnej zemi. Pocítila ďalší vášnivý bozk. Vyvolal v nej prudkú vlnu odporu. Po prvý raz vo svojom živote túžila po smrti nejakého človeka. Chcela, aby niekto prišiel a zastavil ho. Dokonca by uvítala aj prítomnosť dementorov. Keď sa ich telá stretli, želala si zomrieť. Už nikdy neuvidieť svetlo ďalšieho dňa. Milosrdné bezvedomie ju oslobodilo od krutej hry osudu.

"Cissy, si v poriadku?" Joel pevne zovrel v náručí svoju manželku.

"Mami, prepáč. Nemal som ti to prezradiť," potichu zašepkal Nathaniel. Nemienil nechať svojho otca samého. Mrzelo ho, že nedokázal potlačiť tú nepríjemnú víziu.

"Všetko bude v poriadku, môj malý. Nemusíš sa báť," spokojne sa uvelebila v Joelovom náručí. Ruky pevne ovinula okolo jeho krku. Nežne ho pobozkala na pery. Prijala upokojujúce pohladenie. Zaplavil ju pocit šťastia. Jej telo priaznivo reagovalo na každý dotyk. Túlila sa k nemu.

"Našla si svojho syna?" nespokojne sa spýtal Nathaniel. Cítil zvláštny zápach, ktorý vôbec nepôsobil prirodzene.

"Áno, mal si pravdu. Draco naozaj žije. Snažila som sa ho zastaviť, ale on ma neposlúchol. Ublížil Hermione.... Musíme ísť do rodinného sídla," poobzeral sa okolo seba, akoby niečo hľadala. Nemienila mu dovoliť, aby pokračoval v násilnostiach. Inštinktívne vycítila, že pokiaľ sa proti nemu nepostaví, dôjde k hroznému nešťastiu.

"Poď bližšie, Nathaniel a chyť ma za ruku," požiadal ho Joel. Malý chlapec neochotne poslúchol. Neznášal premiestňovanie. Snažil sa ignorovať nepríjemné stiahnutie celého tela.

Zjavili sa pri bráne honosného sídla Malfoyovcov.

Celý pozemok bol zabezpečený proti nepovoleným návštevám. Práve preto ich prekvapilo, že brána sa poľahky otvorila bez najmenšieho odporu.

"Lumos," prútikom posvietil na úzky chodník. Na zemi zazrel stopy po ťahaní nejakého ťažkého predmetu. Podľa obrysov to pokojne mohlo byť ľudské telo. Takmer sa potkol o topánku, na ktorej sa zachytilo pár hnedých vlasov, na zemi ležalaajobrúčka, ktorá zrejme patrila Hermione.

"Nedovolím, aby ste riskovali. Vôbec sa mi nepáči, že brána nám povolila vstup,"položil svoju manželku na zem a vtisol jej do ruky prútik.

"Draco sa určite o niečo pokúsi. Musím byť pri ňom," bezmocne hlesla Narcissa. Neváhala obetovať hoci aj svoj život kvôli šťastiu svojho syna.

"Nie, to neprichádza do úvahy. Ostaneš tu a postaráš sa o Nathaniela," nechcel ani pomyslieť na komplikácie, ktoré by mohli spôsobiť. Vôbec nemal dobrý pocit, z tmavých okien a mučivého ticha.

"Pri všetkých prútikoch, čo sa tu stalo?" žena s dlhými ryšavými vlasmi sa rýchlo podišla k nim. Za ruku držala svojho priateľa. Chcela ho konečne zoznámiť zo svojím synom. Vedela, že Lucius by nemal námietky, keby u nich prespal. Už jej to párkrát dovolil. Vychádzali spolu veľmi dobre. Premeny na vlkolaka nepovažovala za hrozný nedostatok. Ona tiež občas podliehala bytosti uväznenej v jej vnútri.

"Neviem, nie som si istá. Radšej ostaňte tu. Draco si prišiel vybaviť účty s Luciusom," ledva vládala obsedieť na mieste. Hrozný strach zvieral jej vnútro ako oceľová obruč. Nechcela, aby niekto z nich zomrel. Nemohla nenávidieť ani jedného z nich.

"Môžete ísť pokojne dnu. Našiel som zraneného Luciusa Malfoya, keby sme neprišli určite by vykrvácal," po pár minútach sa konečne objavil Joel. Bol bledší ako zvyčajne a poriadne zadychčaný. Ruky mal pokryté čerstvou krvou. Znepokojene podoprel zoslabnutú Narcissu. Všetci sa náhlili dovnútra. Vo dverách zazreli Thomasa. Pôsobil úplne pokojne. Poničené zariadenie v dome a krv na dlážke preňho nepredstavovalo vážny problém.

Lucius sedel na dlážke. V rukách pevne zvieral pokrčený kúsok papiera. Na hrudníku sa leskol narýchlo urobený obväz.

"Zabijem ho... zabijem..." neustále opakoval tú istú vetu. Všetci pochopili, že zrejme dostal nervový šok.

"Osobne si vezmem na starosť tento prípad. Nájdem Draca Malfoya. Určite sa schoval na nejaké miesto, ktoré dobre pozná. Mám svoje metódy na zisťovanie pravdy," odhodlane poznamenal Joel. Nemienil využiť legálnu cestu. Poznal mnohých ľudí z temnej strany, ktorý boli ešte stále aktívni. Chcel využiť svoje kontakty na vedenie vlastného vyšetrovania. Vzal Luciusovi lístok. Prečítal nahlas pár viet, ktoré sa ledva dali rozlúštiť. Písmo bolo hrozne roztrasené.

Drahý otec,

Už nikdy neuvidíš svoju manželku. Ostane so mnou za každú cenu. Budeme spolu žiť ako milenci. Hermiona s tým vôbec nesúhlasí, ale ja ju skrotím. Zvykne si na mňa.

Draco Malfoy

O niekoľko týždňov neskôr...

"Musíte niečo zjesť. Tá polievka je naozaj výborná. Ubližujete svojmu dieťaťu," Algy neúprosne položila podnos na kolená mladej ženy. Vychudnuté telo plné škrabancov a modrín sa neochotne pohlo.

Joel splnil svoj sľub. Podarilo sa mu objaviť skrýšu Draca Malfoya. Postaral sa o okamžité zatknutie toho tvrdohlavého mladíka. Niektoré stopy na duši nedali len tak ľahko odstrániť. Hermiona upadla do hlbokej depresie, keď liečitelia zistili, že bude mať dieťa. Nikomu nedovolila, aby sa k nej priblížil. Dokonca ani Lucius nemohol prísť bližšie k posteli. Bola alergická na prítomnosť mužov. Neprijala ani pomoc od svojich rodičov.

"Ja nechcem to dieťa, zmiznite, nechajte ma na pokoji!" zúrivo zhodila na zem celý podnos s jedlom. Poddávala sa temnote, ktorá väznila jej myšlienky v bludnom kruhu. Algy sa neodvážila s ňou vyjednávať. Musela okamžite poslúchnuť rozkaz člena rodiny.

"Buď rozumná. Jedlo ti dodá silu," Lucius ostal trpezlivo stáť pri okne. Nechcel, aby kvôli nemu trpela.

"Nevieš nič o bolesti, ktorá ma zožiera. Nemáš právo mi niečo prikazovať," nespokojne vyjachtala Hermiona. Bála sa akéhokoľvek blízkeho kontaktu.

"Vždy ťa budem podporovať a chrániť. To dieťa môže byť aj moje, ale aj keby táto možnosť nebola reálna, postarám sa o vás oboch. Neubližuj si. Draco ťa oklamal, som úplne v poriadku... Chcel ťa len zmiasť. Nie je to tvoja vina," prekonal vzdialenosť, ktorá ich oddeľovala.

Celý čas jej hľadel do očí, aby od nej žiadal dovolenie. Keď začala protestovať bez problémov si sadol do kresla a čítal knihu, ktorú doniesol zo svojej knižnice. Každý deň si boli bližší. Postupne si získaval dôveru svojej manželky. Držal ju za ruku, aby zahnal zlé sny. Keď sa po dlhom čase usmiala a pocítil chuť jej pier, vedel, že postupne vyhráva ťažký boj zo strachom a nedôverou.

Po štyroch rokoch...

"Neľúbi ma," svetlovlasý chlapec si nespokojne pošúchal boľavé koleno. Chcel odtrhnúť ten najkrajší kvet pre svoju matku. Pošmykol sa na mokrej tráve a poriadne sa udrel.

Lucius si nespokojne premeral krívajúceho chlapca. Pomaly vzal do náručia dieťa, ktoré mu nechtiac pripomenulo bolestivú minulosť. Drobné telíčko sa k nemu z dôverou pritislo.

"Niektoré rany sa nikdy úplne nezahoja. Potrebuje čas, aby sa vyrovnala s tieňmi minulosti. To neznamená, že pre ňu nie si dôležitý, Nicolas. Si predsa náš syn," spokojne mu zašepkal do ucha tú príjemnú pravdu. Hermiona sa oveľa ľahšie vyrovnávala zo nepríjemnými udalosťami, keď sa potvrdilo, že Lucius je otcom dieťaťa. Pre oboch začal nový život, plný nezabudnuteľných okamihov.

Koniec