NemesicII 1/2

"Nechajte nás odísť. Ja poznám svojho otca. Nikdy by niečo také neurobil," zoslabnutým hlasom zašepkal Alexander. Nedovolil im, aby sa pozreli na ranu. Začal sa mykať, keď sa o to pokúsili.

"Buď rozumný, chlapče. Nechceme, aby si vykrvácal," prihovoril sa mu chrapľavý hlas ďalšieho únoscu. Spod masky vykúkali pramienky ryšavých vlasov, ktoré sa pravidelne miešali so šedivým páperím. Podľa stavby tela mi bolo jasné, že ide o staršieho muža s miernou nadváhou. Mienil som si poriadne zafixovať aspoň základný opis páchateľov. Rozhodne nepôsobil ako človek pripravený na nejakú mimoriadnu fyzickú aktivitu. V rukách držal balíček prvej pomoci.

"Pustite nás, Alex musí ísť do nemocnice !" znepokojene zvolala Lucia. Kľakla si k svojmu kamarátovi a pevne ho chytila za ruku. Cez nohavice začínala presakovať krv. Zdesene sledovala ako jeden z únoscov zviazal Iris a ústa jej zapchal nejakou handrou. Ostala ležať na pripútaná k nejakej železnej debne.

"Obávam sa, že to nepôjde, maličká. Bude lepšie, ak sa upokojíš," varovne na ňu namieril zbraň, aby jej naznačil, že nejde o žiadny žart. Donútil ju pustiť pánovu ruku. Poriadne silno zviazal Luciine ruky aj nohy. Ostala ležať v dosť nepríjemnej pozícií.

"Pohni si s tým ošetrením, musíme odtiaľto zmiznúť. Záchranný modul by mohol niekto vypátrať. Nestojím o problémy so šéfom. Tie dievčiská tu vôbec nemali byť. Je to len tvoja vina, že všetko nevychádza podľa plánu,"vyprskol znechutene.

"Nesnaž sa všetko zvaliť na mňa. Pošli chlapcov, aby preskúmali dom a urobili potrebné opatrenia. Neexistuje žiadna prekážka, ktorá by nás dokázala zadržať. Okamžite môžeme vyraziť na miesto určenia. Ja sa o deti postarám, ty radšej zabezpeč hladký priebeh akcie. Nezabúdaj, že ak niečo pobabreš, šéf ti to nikdy neodpustí. Ja som jeho príbuzný. Na mne si akurát tak vyleje zlosť, ale nechci vedieť, čo sa stane s tebou, keď budeš aj naďalej taký drzý ! " rýchlo ukončil debatu starší muž. Opatrne pánovi vyhrnul nohavice a dal do poriadku zranenú nohu. V jeho rukách sa zaleskla injekčná striekačka.

"Bude lepšie, keď si pospíš.

Nemusíš sa báť nikto ti viac neublíži," Alex sa pokúsi ho kopnúť, ale nemalo to žiadny význam. Tenká ihla pomaly prenikla cez napätú pokožku. Srdcový tep sa ustálil a viečka rýchlo klesli. Videl som ako ho starostlivo pozakrýval a pomaly vyšiel von. Po chvíli auto zamierilo na starú lesnú cestu. Mal som v sebe zabudovanú podrobnú mapu mesta, preto som mohol celkom jasne sledovať našu trasu. Smerovali sme na opustenú lesnú cestu, ktorá sa mi na obrazovke strácala.

"Kto sú tí ľudia ? Neverím, že otec by nás chcel uniesť," znechutene zamumlala Iris. Cez handru sa jej ťažko rozprávalo. Ledva zo seba dokázala dostať pár slov. Vypľula na zem kúsok tej nepríjemnej látky.

"Netuším, nikdy predtým som o nich nepočula," drsne poznamenala Lucia. Všimla si, že niektorý únoscovia mali na krku akési drobné tetovania, ktoré jej tvarom pripomínali motýle. Nechápala, prečo si zvolili ozdobu práve na takom citlivom mieste. Pomaly sa plazila smerom k Alexovi. Chcela radšej ostať blízko neho, aby zistila, či je naozaj v poriadku.

"Ten motýľ je charakteristickým znakom určitej skupiny, ktorá sa v minulosti zaoberala čiernou mágiou. Taktiež by ste mali vedieť, že Tobias túto akciu nezorganizoval. Už niekoľko mesiacov sa len opíja, " keďže som to tetovanie poznal, nemienil som mlčať. Obe dievčatá šokovane vytreštili oči. Netušili, že dokážem slobodne myslieť. Takisto ich prekvapilo, že som použil takéto slovné spojenie. Na mágiu v našom svete už ľudia neverili celé veky. Poznali triky a ilúzie, ale žiadne iné ozajstné kúzla. Takisto som tomu neveril, ale poznal som teoretické znalosti, ktoré sa nachádzali na sieti.

"Kto si ?" šokovane skríkla Lucia.

"Som Nemesic, počítačový program, ktorý vyrobil Alexander. Zachovajte pokoj, všetko sa určite časom vysvetlí," snažil som sa dosiahnuť, aby môj hlas znel upokojujúco. Pre ľudí bolo vždy dôležité, aby im niekto dodal odvahu.

Rýchlosť nákladného auta sa poriadne zvýšila. Tmavé debny naskladané v kúte sa mierne zachveli. Tú cestu zrejme už veľmi dlho nikto nepoužil. To nebolo dobré znamenie.

"Tebe sa to ľahko povie," pohŕdavo odfrkla Iris. Chrbát ju začínal poriadne bolieť. Tvrdá debna nebola práve najvhodnejšia na ležanie. Zmĺkla, keď autoprudko zastalo.

"Máte ho ?" opýtal sa znepokojený hlas. Záblesk svetla prenikol dovnútra.

"Áno, pane, ale vyskytli sa isté komplikácie. Museli sme so sebou zobrať aj dve dievčatá, ktoré..." vystrašené vysvetľovanie prerušil bolestný výkrik. Jeden z únoscov ostal bezvládne ležať na zemi.

"To ma nezaujíma. Zabite ich. Chcem, len svojho syna !" prikázal im zastretý hlas.