"Pani Riddlová ?" popraskané pery sa stiahli do prekvapenej grimasy. Rozhodne neočakával, že opäť uvidí manželku Temného pána. Občas mal možnosť zazrieť ju na stanici, keď odprevádzala svoje deti. Vždy pôsobila chladne a vyrovnane, napriek pohŕdavým pohľadom ostatných čarodejníkov. Často sa stávala obeťou slovných aj fyzických útokov. Nikdy k nej neprechovávali dôveru. Všetko, čoho sa dotkol Voldemort, považovali za hrozbu. Temné znamenie na koži stelesňovalo ich najhoršie obavy.
Viacerí poprední predstavitelia čarodejníckeho spoločenstva si nevedeli vysvetliť, aký bol dôvod jej spojenia s tým nebezpečným mužom. Našli sa medzi nimi aj takzvaní odborníci, vyznávajúci teóriu, že pod maskou nevinnosti sa skrýva nebezpečná vrahyňa.
"Ako sa cítiš, Dean ?" v duši cítila zvláštne chvenie, keď mala možnosť pomáhať ľuďom. Radosť sa šírila celým telom. Veľmi rada sa venovala zraneným a chorým. Táto práca bola vždy plná emotívnych zážitkov. Talizman rád rozdával liečiteľskú energiu.
"Prečo by som vás mal poslúchať ? Ste predsa..." nespokojne si k sebe pritisol prikrývku. Zvedavo si obzeral ministra, ktorý prišiel spolu s nečakanou návštevníčkou. Neočakával, že sa dočká takejto "pocty."
"Osoba, ktorá ťa dokáže vyliečiť, ak budeš chcieť. To jediné potrebuješ vedieť. Ostatné záležitosti sú v tejto chvíli nepodstatné. Smrtihlava nezastavíme, ak sa budeme navzájom obviňovať. Pred ním sme všetci rovnako zraniteľný a slabý," pokojným hlasom odvetila Helen. Vedľa nej sa vznášala detská sedačka s malým Davidom. Nemohla ho ani na chvíľu spustiť z očí. Život drobného stvorenia visel na vlásku. Smrtihlav mohol kedykoľvek nečakane zaútočiť.
"Cítim sa slabý a mám sny, ktoré pripomínajú moje najhoršie spomienky. Väčšinou sa v nich zjavuje váš podarený syn. Zdôveril sa vám s tým, že ma v škole bez milosti trápil. Kliatby a neustále vyhrážky ma prinútili opustiť školu," potreboval zo seba dostať všetku nahromadenú zlosť.
Neuvedomil si, že pristúpila bližšie k nemu a nenápadne zhodila prikrývku na zem. Rukami opatrne prechádzala po napätom tele. Bez problémov rozopla nemocničné oblečenie. Odhalila bledé telo posiate zvláštnymi škvrnami.
"Mrzí ma to. Vieš, prečo sa k tebe tak správal ?" odvetila tlmeným hlasom. Nebol čas na výčitky. Potrebovala udržať kontakt s pacientom. Liečivý dotyk vysielal do mladého tela silné impulzy. Najprv sa snažil vykrútiť zo zovretia jej rúk, ale bolo to zbytočné. Príjemné chvenie zaplavilo každý nerv v tele. Nemal žiadnu šancu uniknúť.
"Žiarlil na môj vzťah s Harriet," s očividnou námahou vyjachtal Dean. Rozprávanie mu spôsobovalo problémy. Sústredil sa len na príjemné pocity, ktoré prechádzali celým telom. Vôbec sa nebránil. Náhle medzi nimi padli akékoľvek bariéry.
"Láska môže mať aj temnú príchuť. Možno to bol spôsob ako o ňu prejaviť záujem, bez rizika, že ho odmietne. Rob musí vláčiť na pleciach bremeno svojho pôvodu. Pozri sa na toto dieťa, nikomu neublížilo, ale napriek tomu jeho príchod na svet vyvolal v ľuďoch nenávisť," veľavýznamne sa zadívala na ministra. Mlčky sledoval jej liečebný postup a nijak ho nekomentoval. Ak by pri výsluchu používali takéto metódy, možno by nemuseli dávať podozrivým veritaserum.
"Áno, máte pravdu..." nespokojne zamrnčal, keď z rúk prestala prúdiť liečivá energia. Začínalo sa mu to páčiť.
"Na dnes to bude stačiť. Liečitelia ti večer donesú elixír, ktorý musíš pravidelne piť. Ak sa vyhneš výbuchom hnevu, budeš sa cítiť oveľa lepšie," povzbudivo poznamenala Helen.
"Prečo nie ste s manželom?" zvedavosť ho prinútila pokračovať v rozhovore. Nebol si istý, akoby sa tváril Temný pán, keby videl, že pomáha nepriateľom.
"Rozdelili sme sa a pochybujem, že medzi nami ešte niekedy dôjde k zmiereniu," rozpačito poznamenala mladá žena.
Minister prekvapene cúvol. Nemal žiadne informácie o ich údajnom rozchode. Temný pán až priveľmi dychtivo žiadal späť svoju manželku. Považoval to za lož, ktorou si chcela získať pacienta. Naznačil jej, že je čas odísť.
"Nemôžeme strácať čas. Pokiaľ takýmto spôsobom zlomíte, aj Lupinovú budem uvažovať o ďalšej spolupráci," galantne otvoril dvere, aby mohla Helen vyjsť von, detská sedačka sa vznášala pri nej. Trochu zmiernil zaklínadlá, ktoré ju zväzovali. Upravil ich tak, aby nemohla opustiť budovu nemocnice. Nechcel, aby bola zbytočne obmedzená počas obyčajnej chôdze.
"Ten prípad je veľmi zložitý. Potrebujem všetky záznamy. Nemôžem zbytočne ohrozovať život nevinných ľudí. Radšej by ste mali hľadať Tarletusa, určite sa tu niekde skrýva," nespokojne poznamenala Helen. Nemienila sa nechať dotlačiť k nejakým neuváženým činom. Vedela, že si chce nájsť dôvod na zatknutie.
"Toho upíra už všetci hľadajú. Môžem vás ubezpečiť, že sa nám nebude pliesť do cesty. Ste si istá, že to bol on? Slnečné svetlo mu mohlo uškodiť. Ako sa sem podľa vás dostal?"
"Existujú viaceré spôsoby, ale ani jeden z nich by sa vám nepáčil," nespokojne pokrútila hlavou. Musela sa spamätať zo svojich vlastných bolestí. Nebola zvyknutá rozdávať bolestivé údery rovno do srdca. Liečenie pacientov trochu zmiernilo nepríjemné dozvuky manželovej zrady.
"Finn vám poskytne potrebné záznamy. Predpokladám, že chcete byť prítomná na vyjednávaní ?"
"Nie, to ma vôbec nezaujíma. Radšej dám pozor na pacientov," rýchlo zamierila do miestnosti určenej pre personál.
Príval chladnej vody zmáčal dlhé šaty. Zúrivo zavrčala a poriadne silno stisla ruku nečakaného narušiteľa. V izbe vládla tma, preto nemala možnosť sa poriadne poobzerať. Rukami nechtiac prešla po tele nejakého muža. Vnímala akúsi zvláštnu ostrosť toho dotyku. Nechty mala akési čudné. Oveľa ťažšie než zvyčajne. Po chvíli si jej oči zvykli na tmu. Rozoznala obrysy roztrhaného habitu a tela, na ktorom sa nachádzali nepekné škrabance.
"Ak si myslíš, že si ma touto svojou premenou získaš, tak si na veľkom omyle. My dvaja už nebudeme veľmi dlho spolu. To ti môžem zaručiť," zahundral nespokojne. Chcel si pokojne pospať a skôr než sa nazdal dostal poriadne silný úder do tváre. Lee sa v spánku otáčala na všetky strany a vrčala ako nejaká zdivená mačka. Poriadne ho doškriabala, keď sa pokúsil vstať a odísť do inej izby. Očividne sa jej to nepáčilo. Pomocou elixíru, ktorí pripravil spolu s Titusom sa mu podarilo zmierniť príznaky. Pazúry na rukách neochotne zmizli až po tomto nepríjemnom útoku.
"Nebuď taký nedotklivý, Severus. Prepáč mi, nechcela som ti spôsobiť bolesť," pomaly prekonala vzdialenosť, ktorá ich oddeľovala. Oči nenásytnej šelmy prezrádzali dychtivosť.
"Nie, neopováž sa," zhrozene vyhŕkol, keď ho k sebe bližšie pritisla. Nemal vôbec náladu na podobné záležitosti. Nebadane siahol po prútiku. Táto hra sa mu prestávala páčiť.
"Máš zo mňa strach?" posmešne vyhlásila Lee. Vedela, že neznáša, keď s ním niekto jedná takýmto spôsobom. Na chvíľu medzi nimi zavládlo mučivé ticho.
"Ty vo mne vzbudzuješ len ľútosť. Klesla si tak hlboko, že sa neváhaš zaujímať dokonca aj o mňa," opovržlivo vyprskol Snape.
"Nie, Severus, ty si to vôbec nepochopil," opatrne sa k nemu naklonila a jemne ho pobozkala na pery.
Chcela, aby bol spokojný. Aspoň raz v živote mohol prejaviť ľudské pocity bez akýchkoľvek zábran. Na chvíľu mohol popustiť uzdu všetkým pocitom, keby to chcel. Myseľ napriek tomu odmietala dôverovať a poddať sa telesným impulzom. Jedine slabosť spôsobená zraneniami a bolesťou mu zabránila vysloviť ďalšie nepríjemné skutočnosti, ktoré ju mohli odradiť. Bozkávali sa už dlhšiu dobu, dokonca sa pristihol, že jej bozky začína oplácať z oveľa väčším nadšením. Pomaly podliehal pocitu bezpečia. Náklonnosť blízkej osoby nebola až taká nepríjemná. Nebola preňho úplne cudzia a nikdy k nej neprechovával nenávisť. Nenápadne odhodil prikrývku a odsunul vankúše. Z tajnej schránky pod posteľou vybral elixír, ktorý prednedávnom pripravil Titus s pomocou Helen. Mal za určitých okolností úplne vyliečiť jej tvár. Odzátkoval flakón a veľavýznamne sa zadíval na svoju budúcu obeť. Lee pomaly vypila priezračnú tekutinu. Nechala flakón položený na zemi a opäť začala skúmať telo toho neprístupného muža.
"Vynahradím ti každý škrabanec," nenechala ho ani na chvíľu vydýchnuť.
"Budeš to ľutovať, Eliotová," prechádzal rukou po bledom tele.
"Neville, kam si zmizol?" pokúsila sa vstať. Pred pár hodinami sa spolu pokojne zhovárali. Dostali správu, že ich starší syn už nie je nezvestný. Ich radosť netrvala príliš dlho. Náhle celý svet stmavol a všetky lampy sa zaradom začali rozbíjať. Niečo do nej silno vrazilo, okamžite upadla do bezvedomia. Všade okolo nej bol rozvírený prach. Minister im dovolil ostať v dome, v ktorom predtým bývala Helen. Vôbec s tým nebola spokojná. Chcela, aby sa presťahovali a práve kvôli tomuto rozhodnutiu bol ich život ohrození.
Rukami narazila do akéhosi kamenného bloku. Zakrýval miesto, kam spadla pred zrakmi ostatných. Cez drobnú puklinu dnu prúdil slabý závan vzduchu.
"Lumos," vyhŕkla rozrušene. Z končeka prútika začalo prúdiť svetlo. Stála na úzkom kamennom výbežku. Poranenými prstami sa pridržiavala hrubého koreňa nejakej rastliny.
"Pustite ma odtiaľto!" vykríkla zhrozene. Musela neustále udržiavať rovnováhu, aby nespadla do temnej hĺbky.
"Nekrič, maličká. Tvoj manžel prešiel zvláštnou zmenou, ktorá ťa určite nepoteší. Stal sa z neho upír a ty poslúžiš ako vhodná obeť. Takisto je možné, že použijem tvojho syna. Ten malý chudáčik ostane bez rodičov," plačlivo vyhŕkla Nigror. Zážitok s Temným pánom jej dodal sebadôveru. Už sa necítila natoľko závislá od Smrtihlava. Vedela, že si dokáže poradiť s akýmkoľvek nepriateľom. Najviac ju rozčuľovali zamilované páriky, ktoré pri sebe oddane stáli. Závidela im ich bezstarostnosť a túžbu niečo dokázať.
"Neville mi nikdy neublíži," prudko odvrkla Luna. Skoč. Musíš to urobiť. Luna ignorovala slová, ktoré jej našepkával detský hlas.
"Áno, viem. Myslíš si, že teraz ti patrí celý svet a nikto ťa nemôže ohroziť. Ten, ktorého miluješ je nenahraditeľný. Dôveruješ každému slovu a pohladeniu," nevedomky sa vžívala do svojich starých spomienok. Rukou siahla na miesto, kde mal zniesť tlkot srdca.
Luna opatrne podišla k okraju priepasti. Ten hlas znel tak sladko a spokojne. Mala dojem, akoby ho už niekde počula. Zastrčila si prútik do habitu. Pár ráz sa zhlboka nadýchla a skočila do tmavej hĺbky. Voľný pád nebol vôbec nepríjemný. Pred sebou zazrela akýsi žiariaci symbol. Vnorila sa do útrob tej záhadnej veci.
"Bola slabá, ako tí ostatní. Zaslúžila si smrť," chladne skonštatovala Nigror, keď zazrela kúsok habitu zachytený na konári. Sebavedome zamierila do podzemnej cely. Bol v nej priviazaný nahý muž. Len tenká plachta zakrývala tie najdelikátnejšie časti. Pokožka mala chladnú mramorovú farbu. Na krku sa črtali dve otvorené ranky a ruky boli ešte stále poznačené ranami po nedobrovoľnom zápase. Tvár muža sa trochu zmenila. Bola oveľa príťažlivejšia. Sálal z nej chlad a pohŕdanie. Z otvorených úst vyčnieval pár špicatých zubov. Potichu zašepkala krátke zaklínadlo. Okolo končatín sa mu omotali hrubé reťaze. Muž otvoril oči. Prudko sebou hádzal a nahlas vyslovoval nejaké nezrozumiteľné nezmysli.
"S tebou mám ešte veľké plány, Neville," dychtivo si obzerala svoju novú hračku.
"Nebudem vás poslúchať. Kde je Luna? Kam ste ju odviedli?" trápil ho príšerný hlad po krvi a zabíjaní. Nikdy predtým v sebe nepocítil také silné emócie. Podarilo sa mu prekonať zovretie reťazí. Pevne schmatol Nigror za krk a pritlačil ju k mrežiam.
"Je mŕtva. Rozhodla sa dobrovoľne ukončiť svoj život," spokojne vyhlásila Nigor
"Nie, ty si odporná klamárka," mal nesmiernu chuť udrieť to kruté stvorenie.
"Teraz patríš k nám. Potrebuješ sa nasýtiť. Za tvoj útok na mňa zaplatí tvoj syn. Nechám ho to osamote s rozdráždeným upírom. Uvidíme, ako dlho ti potrvá, vzdorovať takémuto lákadlu," vykríkol, keď sa ho dotkla striebristá žiara vychádzajúca z náhrdelníka, ktorý mala na krku. Rýchlo vyšla z cely a zbavila ho akýchkoľvek pút. Už mu nič nebránilo v pohybe. Dovnútra sotila nevinné dieťa. Roy vôbec nespoznal svojho otca. Ten človek prešiel takou dôkladnou zmenou, že ani blízky priatelia by zrejme nemali ani tušenie, že je to on.
"Mami!" zajačal tenkým hláskom. Rýchlo si zložil z hlavy pletenú čiapku. Biele tričko a bledomodré džínsy sa mu lepili na telo. Nedávno len o vlások unikol smrteľnému útoku. Mal šťastie, že v tom čase nebol doma.
Neville rukami pevne zovrel mreže. Dotyk so striebrom mu na chvíľu spôsobil mučivú bolesť. Na prstoch sa objavili drobné popáleniny.
"Neplač, maličký. Odídeme odtiaľto a nájdeme tvoju mamu," pokúšal sa zmierniť tón svojho hlasu. Nevládal znášať vyčítavý pohľad detských očí. Rukou rozčúlene prešiel po odhalenom tele. Nespoznával svoju vlastnú pokožku. Pripadal si úplne zmenený.
"Ty nie si môj ocko," plačlivo vyhŕkol malý chlapček. Vystrašene ustúpil od mreží. Sadol si na zem a schúlil sa do klbka. Hrozne sa bál, tých nepríjemne pôsobiacich tesákov a chladu, ktorý sálal z tela toho muža.
"Ver mi, Roy. Nič sa ti nestane. Budem ťa chrániť, aj keby som mal umrieť od hladu. Zavediem ťa k tvojmu bratovi. Postará sa o teba, kým budem hľadať Lunu. Nikto ma nezastaví," bol ochotný urobiť čokoľvek, aby opäť mohol vidieť svoju manželku. Bola jedinou svetlou stránkou jeho terajšieho stavu. Vedel, že sa veľa vecí zmení. Možno už nebude môcť vykonávať svoju prácu.
"Tá potvora ma pustí von a ty mi pomôžeš," pomaly podišiel k malému a vzal ho na ruky. Pocítil silnú ťažobu. Nebolo to ľahké držať v rukách také rozkošné dieťa. Roy nespokojne položil ruky okolo krku svojho ochrancu. Tým mu zabránil sústreďovať sa na nezmyselnú zmes pocitov.
"Teraz budeš musieť poriadne kričať. Chcem, aby sa na nás prišli pozrieť," pošepkal mu rozrušene.
"Všetko je pripravené, pán minister," rozrušene odvetil Finn. Neustále hľadel na hodinky a nervózne brnkal prstom po obraze prísneho muža s kozou briadkou. Vyjednávanie s Temným pánom presunuli do oddelenia s obmedzeným prístupom. Minister sa domnieval, že bude vhodné, ak Temný pán strávi pár hodín v tej najhoršej izbe, ktorú mali určenú v prípade emocionálnych šokov pacientov. Bola to akási "samotka", v ktorej sa mali spamätať zo svojich ťažkých stavov.
"Nemôžem predstierať, že mi to spôsobuje radosť. Vôbec netuším, čo môžeme očakávať od toho netvora. Privlastnil si telo Vyvoleného a nikto si nič nevšimol," znechutene odvrkol minister. Ľutoval, že skôr neodhalil jeho pravú identitu. Neveril tomu, že duša môže žiť aj v inom tele. Nebol ochotný prijať túto alternatívu. Chcel si naďalej myslieť, že to bol len Potterov pokus o získanie moci.
"Zachovajte pokoj, nebude proti nám nič podnikať. Máme predsa v rukách jeho rodinu," potichu zamrmlal riaditeľ nemocnice.
"Myslíte si, že ho tým zastrašíte? Nebuďte smiešny," pohŕdavo odvrkol minister.
"Ušetrite ma svojich filozofických úvah, Scrimgeour," za chrbtom im zaznel chladný hlas. Obaja sa okamžite obrátili. Nečakali, že Temný pán bude až taký presný. Temný čarodejník bol odetý v dlhom čiernom habite a na tvári mal obyčajnú masku. Sprevádzali ho dvaja zahalený smrťožrúti. Pomaly zamierili k svojim hostiteľom. Na tvárach dvoch významných mužov sa odzrkadľovala úľava.
"Netešte sa, páni. Nemyslite si, že som sem prišiel len s týmito dvoma služobníkmi. Som si istý, že sa pohrávate s možnosťou ma zatknúť, ale to by vás mohlo vyjsť veľmi draho. Moji smrťožrúti sú roztrúsení po celej nemocnici," prečítal si na ministrovej tvári dychtivú túžbu po hrdinstve.
"Prišiel som po svoju manželku a syna. Tentoraz vám už nedovolím vymýšľať falošné obvinenia," nechcel byť odtrhnutý od svojej rodiny. Hrozne zúril, že jeho deti museli stráviť prázdniny v sirotinci. Odlúčenie od svojej partnerky považoval za hroznú skúsenosť. Bol nútený dohliadať na nich len z diaľky.
"Ona vás nechce vidieť, Potter," podpichol ho Scrimgeour. Na krku pocítil dotyk prútika.
"Som Lord Voldemort," pevnejšie pritlačil špičku prútika k odhalenému krku. S nesmiernou radosťou by ministrovi udelil cennú lekciu.
"Nie je potrebné, aby sme si medzi sebou vybavovali účty. Tam vonku je Smrtihlav a čaká na každý chybný krok," rýchlo odvetil Finn. Zlepšenie dcérinho zdravotného stavu ho potešilo. Nechcel prísť o jedinú možnosť zachrániť nevinné obete. Množstvo ľudí bolo závislých od ministrovej dobrej vôle.
"Poďte prosím do miestnosti. Nechcem, aby ste vystrašili pacientov," otvoril dvere vedúce do provizórnej kancelárie.
Temný pán si neochotne sadol na tvrdú stoličku s mriežkovaným operadlom. Miestnosť bola dokonale uprataná. Na stenách viseli obrazy idylických krajiniek. Slúžili na upokojenie nezvládnuteľných pacientov. Obyčajný drevený stôl a stoličky rozostavené do kruhu vzbudzovali príjemný dojem.
"Vaša manželka je tu v bezpečí. Nikto sa k nej nebude správať ako k väzňovi. Môžem vás ubezpečiť, že sme ochotní spolupracovať," Finn už začínal strácať trpezlivosť. Scrimgeourove výbuchy hnevu skoro zmarili ich nádeje. Preto sa rozhodol konať na svoju vlastnú päsť.
"Pán minister, ak dovolíte budem viesť tento rozhovor. Najlepšie sa vyznám v problémoch, ktoré nás postihli a dokážem si zachovať chladnú hlavu. Ste ovplyvnený únosom vašich príbuzných, preto by to pre vás nebolo vhodné," pokúsil sa pôsobiť vyrovnane a slušne, akoby ho náhodou nenahneval. Scrimgeour neochotne prikývol.
"Chcem ísť s tebou, Rob. Mňa sa len tak ľahko nezbavíš. Titus berie zo sebou mel do mesta Staifaix," Harriet nespokojne pristúpila k svojmu priateľovi. Bezmocne sledovala ako si balí veci. Mal za úlohu nájsť srdce, ktoré patrilo Nigror. Starý otec im oznámil, že musia pomôcť matke. Bol to jediný spôsob ako zachovať rovnováhu síl. Musel to urobiť niekto z rodiny. Lucy sa rozhodla, že pomôže Cherokovi nájsť jeho druhý horcrux, skôr než sa o to pokúsi Smrtihlav. Bott samozrejme oznámil, že pôjde s ňou a bude ju strážiť na každom kroku. Titus dostal za úlohu dostať sa do tajuplného mesta a získať nejaký vzácny magický artefakt. Mel ho nemienila nechať samého.
"Pochop, Harriet, že to bude veľmi nebezpečné. Nechcem, aby ti niekto ublížil," na chvíľu prerušil zhŕňanie potrebných vecí.
"Postarám sa o seba. Nie som už malé decko. Budeš musieť súhlasiť, Riddle. Nedám ti žiadnu inú možnosť," spokojne si privlastnila jeho pery. Chvíľu ho bezstarostne hladkala.
"No tak dobre, ale..." rezignovane odvetil Rob.