Na hlavu jej priložil studený obklad. Nevšímal si bolestivé škrabance, ktoré lemovali takmer celú hruď. Oveľa viac ho trápila poškodená miecha. Nemienil sa zmieriť s tým, že už nikdy neurobí ani krok. Mágia nepoznala žiadny bezpečný spôsob, ktorý by jej dokázal pomôcť. Pokúsil sa ju objať, ona ho však bezohľadne odtisla. Nechcela, aby sa k nej približoval. Pred sebou mala muža, ktorý na prvý pohľad pôsobil zanedbane. Vlasy mal zlepené a neupravené, dlhšia brada zakrývala takmer celú tvár. Otrhaný čarodejnícky plášť visel na vychudnutom tele. Ledva spoznávala známe črty, ktoré jej napovedali, že má pred sebou svojho manžela.
"Kde si bol počas tých dlhých rokov ? " chcela o ňom vedieť všetko. Potrebovala poznať chýbajúce kúsky skladačky.
"Nie som dostatočne pripravený objasniť ti všetky okolnosti. Potrebujem čas, aby som sa zmieril s tým, že si ma vyškrtla zo svojho života,"vymanil sa z jej zovretia a sadol si obyčajnú drevenú stoličku. Celé sídlo smrťožrútov bolo presunuté do Cheroku. Bolo to jediné miesto, na ktoré démoni nemohli vstúpiť.
"Nie, mýliš sa. Ty si predsa odišiel. Myslela som, že si zomrel!" nemala vo zvyku nechať na povrch vyplávať všetky svoje pocity.
"Všetci môžeme kedykoľvek opustiť tento svet, Bella. Možno si to neuvedomuješ, ale za týmito múrmi nám hrozí smrteľné nebezpečenstvo. S démonom sa nedohodneš. Nebude pred nami ustupovať. Našou jedinou šancou je ostať v blízkosti nášho Pána a Helen. Doniesol som im druhú knihu s názvom Noc temných. Nikto predtým netušil, že existuje ešte jeden zväzok,"práve kvôli tej knihe sa mu podarilo nafingovať svoju smrť. Mala v sebe silu, ktorá síce nezodpovedala moci Talizmanu, ale bola kľúčom k dávno zabudnutým zaklínadlám.
Muž s ryšavými vlasmi nerozhodne postával pri dverách. Nikdy nepociťoval lásku k svojej "manželke.
" Bol len hračkou, ktorá sa jej náhodou priplietla do cesty. Napriek tomu ho však netešilo, že sa nachádza v takomto stave. Ľahostajne sledoval ako Rodolphus sklonil k nej a opatrne pobozkal jej pery. Naznačoval mu tým, aby čo najskôr zmizol.
"Môžeš byť pokojný, Lestrange. Rozhodne nebudem brániť tomu, aby ste spolu žili. Vo mne nemusíš vidieť prekážku," vrhol posledný pohľad na spiacu ženu. Potom pomaly vyšiel von z miestnosti. Vedel, že potrebujú súkromie. Chystal sa opustiť bezpečie nového sídla smrťožrútov. Neprekážalo mu, že Voldemort ho potrestá. Prekvapilo ho, keď mu niekto rýchlo vletel do náručia. Cítil pevné objatie mladého dievčaťa.
"Ocko, hľadala som ťa," Mel ledva dokázala slovami vyjadriť svoju radosť. Konečne mala možnosť ho po dlhom čase vidieť. Vtisol jej nežný bozk na čelo a poriadne si ju poobzeral. Stále nedokázal uveriť, že to malé dievčatko, ktorému kedysi čítal rozprávky venovalo svoju priazeň práve Snapovmu synovi. Ten mladý chalan mu bol už od začiatku nesympatický. Nedokázal pochopiť, prečo sa rozhodla chodiť s chlapcom, ktorý má pred sebou budúcnosť plnú vrážd a násilia.
"Si v poriadku, dcérka. Ublížil ti niekto z nich?" jeho hlas zrazu prekypoval láskavosťou.
"Všetci sa ku mne správajú slušne. Som predsa hosťom Temného pána," potichu odvetila Mel.
"Pokojne, maličký," Lucy sa márne pokúšala prezliecť svojho malého bračeka. David nebol zvyknutý na jej starostlivosť. Zamračene si premeriaval tmavovlasé dievča. Zúfalo šermoval ručičkami a nožičkami, akoby ju chcel kopnúť. Zelené očká sa zaliali potláčanými slzami.
"Správa sa presne ako otec, keď je rozčúlený," veselo poznamenal Rob. Pomohol jej navliecť muzelenú súpravičku s hadími ornamentmi. Popritom sa snažil upútať pozornosť hrkálkou. Tú hračku všetky Voldemortove deti zbožňovali. Kedysi sa od nej taktiež nedokázal odtrhnúť.
"Hneď je mi jasné, že patrí k nám," okamžite začala rozprávať po parselsky. Napokon k nej váhavo vystrel ruky a schúlil sa v láskavom náručí. Vnímal tlkot srdca dievčaťa, ktoré mu tvrdilo, že je jeho sestrou. Druhou rukou prehrabol vlasy staršiemu bratovi. Cez stenu náhle prešiel akýsi muž. Vnímal silu vychádzajúcu z tej bytosti.
"Som Gregor Cherok váš starý otec."
RE: NTIV: 14 kapitola Horcrux 4. časť | lucy* | 11. 05. 2007 - 18:01 |