darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II: 4. kapitola Smrťožrútka
25. říjen 2006 | 15.11 |
Bella nemala práve najlepšiu náladu. Temný pán sa k nej správal ako k handre. Keď s ním chcela hovoriť odkázal jej, že nemá čas na hlúposti. Poslal ju do kuchyne variť obed…
Zúfalo kopla do prázdneho hrnca, ktorý sa náhodou zosypal z police a spadol jej na nohu.
Helen sedela na stoličke, hlavu mala opretú o stôl. Stále bola v bezvedomí. Bella použila pár zaklínadiel, aby ju dala do poriadku. Namiesto muklovských handier jej vyčarovala klasický čierny habit.
„DO ČERTA SO VŠETKÝM….“
„Ahoj, Bella.“ Pozdravil jej Červochvost. Stihol zachytiť ďalší hrniec, ktorý smeroval na jeho hlavu.
„NEKECAJ A POMÔŽ MI..“
„Temný pán ti dal podarenú úlohu….“ zachechtal sa, ale pomôcť jej nemienil.
„Nemôžem…mam sa len pozrieť na Helen.“
„Helen ?“ Bella si predstavovala, akoby ho mohla napichnúť na ražeň a otáčať… Vôbec nechápala koho tým myslí.
„Helen Catchová, náš nový prírastok.“ ukázal striebornou rukou na stále spiace dievča.
„Ešte dýcha, ale ty nebudeš pokiaľ mi nepomôžeš.“
„Naozaj to nejde. Máme veľkú poradu kvôli Potterovi.“
„Môžeš mi vysvetliť, prečo o tom neviem ?“ zavrčala Bella.
„Tvoja účasť nie je nutná. Aj tak tu musíš ostať a strážiť našu malú.“
Bella prútikom zapálila oheň. Donútila prísady, aby sa sami pridávali do hrnca.
„Peter je na schôdzi a ja mám variť. Asi dostanem infarkt.“ Rozmýšľala čo mohlo Temného pána natoľko popudiť proti nej. Predtým jej dôveroval.
„A teraz musím robiť slúžku a pestúnku…čo som domáci škriatok…“
„ČO ? Sal kde si ?“
„Už si hore ? No konečne ? Mohla by si mi trochu pomôcť aspoň ty…“
Helen prešla cez celú miestnosť. Hlava sa jej krútila. Žalúdok výrazne protestoval proti nedostatku jedla a vody. Ako si stihla všimnúť, bola to kuchyňa ako každá iná. Až na pár drobných detailov. Všetko malo jednoliatu čiernu farbu… ešte aj taniere a poháre.
Helen sa dotkla podliatiny, ktorú mala Bella na tvári.
„Prestaň…nerob…“
Bella zamierila k popukanému zrkadlu. Od istého času nemal Temný pán tieto vecičky vôbec rád. Pri každej príležitosti ich rozbíjal.
„Ako si to dokázala…“ Jej tvár už nebola taká doudieraná ako predtým. Ranky a podliatiny zmizli.
„Mám liečiteľské schopnosti…“
„To je skvelé, Rod ani nezistí, že sa mi niečo prihodilo.“
Jedlo začínalo parádne rozvoniavať.
„Ako sa voláš ?“
„Ty ma nepoznáš ? Som Bellatrix Lestrangeová.“
„No áno…už viem.“
Červochvost namrzene strčil hlavu do dverí. Helen práve dojedala polievku. Bella posedávala pri nej a usmievala sa ako slniečko na hnoji.
„Chce ťa vidieť,“ povedal stručne.
„Koho ?“
„No predsa ju. Nášho nováčika.“ Z tváre jej unikla všetka farba. Bella si nahlas vydýchla.
Červochvost ju zaviedol až k čiernym dverám. Inú farbu tuším nepoznajú.
„Choď dnu,“ vyzval ju. Keď sa nehýbala otvoril dvere a slabo ju postrčil.
Pracovňa Temného pána bola úplne rovnaká ako predtým. Nevidela tam žiadnu podstatnú zmenu. Okrem veľkého hada, ktorý sa jej začal ovíjať okolo nôh. Nežne pohladila šupinatú kožu. Hady mala rada. Už kvôli tomu, že pár týždňov strávila v haďom tele a celkom sa jej to páčilo. Nemusela dodržať pravidlo, že stratená duša, môže ostať v cudzom tele len 24 hodín. Všetok nábytok, knihy dokonca aj koberec mali čiernu farbu…
V kresle pri kozube, v ktorom veselo pukotal oheň sedela záhadná postava. Hľadela na plápolajúce plamene a vôbec si ju nevšímala.
„Voldemort.“ JEHO meno vyslovila bez zachvenia. Postava sa aj s kreslom prudko obrátila. Nagini potichučky zasyčala a odplazila sa do kúta. Teraz jasne videla tvár, ktorú z celej duše nenávidela a rovnako možno aj viac milovala. Spomenula si na démonov v obrázkových knižkách, ktoré jej ukazoval otec. Veľmi jej ich pripomínal. Červené oči mal chladne prižmúrené, tenké pery zamreli v čudnom úškrne na míle vzdialenom od úprimného úsmevu. Dlhé biele ruky zakvačil do operadiel, aby sa mu netriasli. Tento muž bol taký odlišný od toho, ktorý ju kedysi bozkával…Zdalo sa, že je to úplne iná osoba.
Tak strašne túžila vynadať mu, kričať na ňho… Vyhlásiť, že je k nemu necíti nič okrem odporu a nenávisti…
„Nabudúce, keď ťa budem potrebovať prídeš ku mne okamžite. Je ti to jasné ?“ „Ehm…ja..“
„Tak a teraz prejdeme k dôležitejším veciam…“
Som zvedavá čo považuje za dôležité…Ten je, ale strohý…predtým bol oveľa milší…
„V prvom rade ma budeš vo všetkom poslúchať…pred ostatnými smrťožrútmi ma nesmieš volať Voldemort, ale Temný pán….V žiadnom prípade sa nepokúšaj o útek. To by ťa museli zabiť za zradu. Nie, že ťa napadne spriahnuť sa s niekým z Fénixovho rádu a nakoniec to najdôležitejšie, nikdy v živote mi nebuď neverná a nepokúšaj sa nadväzovať milostné vzťahy s nikým iným, okrem mňa..“
Pravidlá, pravidlá, všade samé pravidlá…Ako vieš, že s tebou chcem udržiavať nejaký milostný vzťah ? Už si skončil ? A ty mi budeš verný ?? Ha, to som zvedavá.
„Preto musel zomrieť Milan. Kvôli jednému hlúpemu bozku ?“
„Neznesiem, aby sa ťa dotýkal niekto iný a už vôbec nie humusák. Keby to vedeli smrťožrúti…“
„Vieš vôbec, že si odo mňa najmenej o 30 rokov starší. Ja mám teraz dvadsať…No vlastne pravdupovediac teoreticky som staršia ja, lebo mám 218 rokov, ak rátam aj tie roky keď som bola mimo ľudského tela.“
„Mne to neprekáža. Viem, že po mne stále túžiš.“
„Keď si spomeniem ma Milanovu chladnú mŕtvolu všetky túžby ma opúšťajú. Povedz mi len jeden dôvod, prečo by si „mladá“ kočka mala začať práve s takým necitlivým človekom…Aj ľadová kocka by sa rozpustila skôr ako ty.“
„Vráť sa ku mne Dinira. Chcem byť s tebou…“
„Nie, ja to nechcem.“
„Prečo ?“
„Zabil si môjho frajera, to ti nestačí ! Vlastne som to urobila ja, ale ty si mi pri tom tlačil na mozog…Povedal mi, že ma miluje a to ty nikdy nedokážeš…“
„Zabúdaš na drobný detail. Keď ti ten hlupák povedal, že ťa miluje, tvoja odpoveď hovorila za všetko. Dobre, čau. To neznelo, ako horúce vyznanie lásky. Teba sa vôbec nepáčil…bolo to na tebe vidieť. Myslíš si, že láska je dôležitá ? Ani to nie je pravda. Moja matka bola bláznivo zamilovaná do hlupáka, ktorý ju opustil, len čo sa mu naskytla prvá príležitosť. Taká je tá tvoja láska… Máš ešte nejaké iné námietky ? “
„My dvaja sa k sebe nehodíme. Mohla by som ti pokaziť rodokmeň. Nespĺňam ani tú tvoju teóriu o čistej krvi. U nás to nikto nedodržiaval. Polovica rodiny inklinovala k muklom…Ak si dobre spomínaš na to čo som ti povedala, keď som ešte bola stratená duša, musíš vedieť aj to, že ja som sa tiež narodila ako mukelka…Získala som čarovnú moc talizmanu, ale aj niektoré z jeho vlastností. Ja ľudí liečim, nezabíjam ich…neznášam násilie.
„Môžeme byť priatelia alebo nepriatelia.“
Čo tak platonickí priatelia. To by som brala.
Rozmýšľala som o tom, že utečie, ale Nagini jej pohotovo zahatala cestu k dverám.
„CRUCIO,“ chladne vyhŕkol Voldemort.
„POVEDAL SOM TI, ŽE NESMIEŠ ODO MŇA UTEKAŤ !“
Bolo to oveľa horšie, ako vtedy keď si požičala telo Lily Evansovej. Vtedy to boli tak trochu aj jej útrapy, ale teraz… Jej telo sa zvíjalo v strašných mukách. ON tam len ticho stál a díval sa ako trpí.
Keď zrušil zaklínadlo, nevládala sa postaviť zo zeme.
„Som k tebe zhovievavý, maličká…iná by už dávno…“
„Bola mŕtva ? To si chcel povedať. Mne to nevadí, pokojne ma zabi…“
V tej chvíli jej to naozaj bolo jedno. Nebála sa. Vedela, že smrťou nič nekončí.
Voldemort ju opatrne vzal do náručia.
„Čoskoro zmeníš svoj postoj voči mne….nie som ti odporný… Čo sa týka tvojich výhrad a toho, že si mukelka musím to trochu poopraviť. Tvoj otec bol čarodejník takže si musela mať v sebe niečo čarovné. Okrem toho s teba cítim veľké množstvo mágie…“
A ja cítim, že si jedol niečo fakt hnusné. „Budeme spolu ako kedysi…“ Zasypal ju náruživými bozkami, s ktorých sa jej poriadne zakrútila hlava. Jej pery ostali varovne zovreté. Naznačovala mu, že nemá záujem pokračovať.
„Ak ťa zas odmietnem, budeš ma mučiť ?“
„Pripomeniem ti, aké je dobré mať ma na svojej strane. Ja si už nájdem spôsob ako ťa presvedčiť.“
Zúfalo kopla do prázdneho hrnca, ktorý sa náhodou zosypal z police a spadol jej na nohu.
Helen sedela na stoličke, hlavu mala opretú o stôl. Stále bola v bezvedomí. Bella použila pár zaklínadiel, aby ju dala do poriadku. Namiesto muklovských handier jej vyčarovala klasický čierny habit.
„DO ČERTA SO VŠETKÝM….“
„Ahoj, Bella.“ Pozdravil jej Červochvost. Stihol zachytiť ďalší hrniec, ktorý smeroval na jeho hlavu.
„NEKECAJ A POMÔŽ MI..“
„Temný pán ti dal podarenú úlohu….“ zachechtal sa, ale pomôcť jej nemienil.
„Nemôžem…mam sa len pozrieť na Helen.“
„Helen ?“ Bella si predstavovala, akoby ho mohla napichnúť na ražeň a otáčať… Vôbec nechápala koho tým myslí.
„Helen Catchová, náš nový prírastok.“ ukázal striebornou rukou na stále spiace dievča.
„Ešte dýcha, ale ty nebudeš pokiaľ mi nepomôžeš.“
„Naozaj to nejde. Máme veľkú poradu kvôli Potterovi.“
„Môžeš mi vysvetliť, prečo o tom neviem ?“ zavrčala Bella.
„Tvoja účasť nie je nutná. Aj tak tu musíš ostať a strážiť našu malú.“
Bella prútikom zapálila oheň. Donútila prísady, aby sa sami pridávali do hrnca.
„Peter je na schôdzi a ja mám variť. Asi dostanem infarkt.“ Rozmýšľala čo mohlo Temného pána natoľko popudiť proti nej. Predtým jej dôveroval.
„A teraz musím robiť slúžku a pestúnku…čo som domáci škriatok…“
„ČO ? Sal kde si ?“
„Už si hore ? No konečne ? Mohla by si mi trochu pomôcť aspoň ty…“
Helen prešla cez celú miestnosť. Hlava sa jej krútila. Žalúdok výrazne protestoval proti nedostatku jedla a vody. Ako si stihla všimnúť, bola to kuchyňa ako každá iná. Až na pár drobných detailov. Všetko malo jednoliatu čiernu farbu… ešte aj taniere a poháre.
Helen sa dotkla podliatiny, ktorú mala Bella na tvári.
„Prestaň…nerob…“
Bella zamierila k popukanému zrkadlu. Od istého času nemal Temný pán tieto vecičky vôbec rád. Pri každej príležitosti ich rozbíjal.
„Ako si to dokázala…“ Jej tvár už nebola taká doudieraná ako predtým. Ranky a podliatiny zmizli.
„Mám liečiteľské schopnosti…“
„To je skvelé, Rod ani nezistí, že sa mi niečo prihodilo.“
Jedlo začínalo parádne rozvoniavať.
„Ako sa voláš ?“
„Ty ma nepoznáš ? Som Bellatrix Lestrangeová.“
„No áno…už viem.“
Červochvost namrzene strčil hlavu do dverí. Helen práve dojedala polievku. Bella posedávala pri nej a usmievala sa ako slniečko na hnoji.
„Chce ťa vidieť,“ povedal stručne.
„Koho ?“
„No predsa ju. Nášho nováčika.“ Z tváre jej unikla všetka farba. Bella si nahlas vydýchla.
Červochvost ju zaviedol až k čiernym dverám. Inú farbu tuším nepoznajú.
„Choď dnu,“ vyzval ju. Keď sa nehýbala otvoril dvere a slabo ju postrčil.
Pracovňa Temného pána bola úplne rovnaká ako predtým. Nevidela tam žiadnu podstatnú zmenu. Okrem veľkého hada, ktorý sa jej začal ovíjať okolo nôh. Nežne pohladila šupinatú kožu. Hady mala rada. Už kvôli tomu, že pár týždňov strávila v haďom tele a celkom sa jej to páčilo. Nemusela dodržať pravidlo, že stratená duša, môže ostať v cudzom tele len 24 hodín. Všetok nábytok, knihy dokonca aj koberec mali čiernu farbu…
V kresle pri kozube, v ktorom veselo pukotal oheň sedela záhadná postava. Hľadela na plápolajúce plamene a vôbec si ju nevšímala.
„Voldemort.“ JEHO meno vyslovila bez zachvenia. Postava sa aj s kreslom prudko obrátila. Nagini potichučky zasyčala a odplazila sa do kúta. Teraz jasne videla tvár, ktorú z celej duše nenávidela a rovnako možno aj viac milovala. Spomenula si na démonov v obrázkových knižkách, ktoré jej ukazoval otec. Veľmi jej ich pripomínal. Červené oči mal chladne prižmúrené, tenké pery zamreli v čudnom úškrne na míle vzdialenom od úprimného úsmevu. Dlhé biele ruky zakvačil do operadiel, aby sa mu netriasli. Tento muž bol taký odlišný od toho, ktorý ju kedysi bozkával…Zdalo sa, že je to úplne iná osoba.
Tak strašne túžila vynadať mu, kričať na ňho… Vyhlásiť, že je k nemu necíti nič okrem odporu a nenávisti…
„Nabudúce, keď ťa budem potrebovať prídeš ku mne okamžite. Je ti to jasné ?“ „Ehm…ja..“
„Tak a teraz prejdeme k dôležitejším veciam…“
Som zvedavá čo považuje za dôležité…Ten je, ale strohý…predtým bol oveľa milší…
„V prvom rade ma budeš vo všetkom poslúchať…pred ostatnými smrťožrútmi ma nesmieš volať Voldemort, ale Temný pán….V žiadnom prípade sa nepokúšaj o útek. To by ťa museli zabiť za zradu. Nie, že ťa napadne spriahnuť sa s niekým z Fénixovho rádu a nakoniec to najdôležitejšie, nikdy v živote mi nebuď neverná a nepokúšaj sa nadväzovať milostné vzťahy s nikým iným, okrem mňa..“
Pravidlá, pravidlá, všade samé pravidlá…Ako vieš, že s tebou chcem udržiavať nejaký milostný vzťah ? Už si skončil ? A ty mi budeš verný ?? Ha, to som zvedavá.
„Preto musel zomrieť Milan. Kvôli jednému hlúpemu bozku ?“
„Neznesiem, aby sa ťa dotýkal niekto iný a už vôbec nie humusák. Keby to vedeli smrťožrúti…“
„Vieš vôbec, že si odo mňa najmenej o 30 rokov starší. Ja mám teraz dvadsať…No vlastne pravdupovediac teoreticky som staršia ja, lebo mám 218 rokov, ak rátam aj tie roky keď som bola mimo ľudského tela.“
„Mne to neprekáža. Viem, že po mne stále túžiš.“
„Keď si spomeniem ma Milanovu chladnú mŕtvolu všetky túžby ma opúšťajú. Povedz mi len jeden dôvod, prečo by si „mladá“ kočka mala začať práve s takým necitlivým človekom…Aj ľadová kocka by sa rozpustila skôr ako ty.“
„Vráť sa ku mne Dinira. Chcem byť s tebou…“
„Nie, ja to nechcem.“
„Prečo ?“
„Zabil si môjho frajera, to ti nestačí ! Vlastne som to urobila ja, ale ty si mi pri tom tlačil na mozog…Povedal mi, že ma miluje a to ty nikdy nedokážeš…“
„Zabúdaš na drobný detail. Keď ti ten hlupák povedal, že ťa miluje, tvoja odpoveď hovorila za všetko. Dobre, čau. To neznelo, ako horúce vyznanie lásky. Teba sa vôbec nepáčil…bolo to na tebe vidieť. Myslíš si, že láska je dôležitá ? Ani to nie je pravda. Moja matka bola bláznivo zamilovaná do hlupáka, ktorý ju opustil, len čo sa mu naskytla prvá príležitosť. Taká je tá tvoja láska… Máš ešte nejaké iné námietky ? “
„My dvaja sa k sebe nehodíme. Mohla by som ti pokaziť rodokmeň. Nespĺňam ani tú tvoju teóriu o čistej krvi. U nás to nikto nedodržiaval. Polovica rodiny inklinovala k muklom…Ak si dobre spomínaš na to čo som ti povedala, keď som ešte bola stratená duša, musíš vedieť aj to, že ja som sa tiež narodila ako mukelka…Získala som čarovnú moc talizmanu, ale aj niektoré z jeho vlastností. Ja ľudí liečim, nezabíjam ich…neznášam násilie.
„Môžeme byť priatelia alebo nepriatelia.“
Čo tak platonickí priatelia. To by som brala.
Rozmýšľala som o tom, že utečie, ale Nagini jej pohotovo zahatala cestu k dverám.
„CRUCIO,“ chladne vyhŕkol Voldemort.
„POVEDAL SOM TI, ŽE NESMIEŠ ODO MŇA UTEKAŤ !“
Bolo to oveľa horšie, ako vtedy keď si požičala telo Lily Evansovej. Vtedy to boli tak trochu aj jej útrapy, ale teraz… Jej telo sa zvíjalo v strašných mukách. ON tam len ticho stál a díval sa ako trpí.
Keď zrušil zaklínadlo, nevládala sa postaviť zo zeme.
„Som k tebe zhovievavý, maličká…iná by už dávno…“
„Bola mŕtva ? To si chcel povedať. Mne to nevadí, pokojne ma zabi…“
V tej chvíli jej to naozaj bolo jedno. Nebála sa. Vedela, že smrťou nič nekončí.
Voldemort ju opatrne vzal do náručia.
„Čoskoro zmeníš svoj postoj voči mne….nie som ti odporný… Čo sa týka tvojich výhrad a toho, že si mukelka musím to trochu poopraviť. Tvoj otec bol čarodejník takže si musela mať v sebe niečo čarovné. Okrem toho s teba cítim veľké množstvo mágie…“
A ja cítim, že si jedol niečo fakt hnusné. „Budeme spolu ako kedysi…“ Zasypal ju náruživými bozkami, s ktorých sa jej poriadne zakrútila hlava. Jej pery ostali varovne zovreté. Naznačovala mu, že nemá záujem pokračovať.
„Ak ťa zas odmietnem, budeš ma mučiť ?“
„Pripomeniem ti, aké je dobré mať ma na svojej strane. Ja si už nájdem spôsob ako ťa presvedčiť.“