NTIV 15. kapitola Dievčatko 1. časť

Navonok skromný domček schovaný na pustom mieste, nevzbudzoval pozornosť. Kedysi bol sídlom dobrého čarodejníka, ktorý hromadil rôzne magické predmety. Chcel ľudí ochrániť pred účinkami kliatob a zabrániť tomu, aby ich zlo dostalo do rúk. Táto stavba však bola aj svedkom smrti a trápenia. Dve mladé životy sa navždy zmenili po príchode čarodejníka menom Gaunt.

Veľké množstvo sĺz a plaču preliala matka detí, ktoré už nikdy viac nesmela vidieť. Dinira ostala uväznená v Noci temných a nemala možnosť dať svojej matke najavo, že je stále s ňou.

Nikto netušil, že z neho raz bude jediné miesto, kam sa neodváži ani diabolský Smrtihlav. Démon, ktorý nikdy nenájde pokoj a nie je možné ho úplne zničiť. Okná zahalené potrhanými záclonami, vzbudzovali dojem ošarpanosti a zašlej slávy. Po stenách sa lenivo plazil brečtan. Listy vytvárali akúsi obranu pred vonkajším svetom. Pár vysokých stromov zakrývalo výhľad na záhradu, ktorá už dávno potrebovala blízkosť šikovných rúk. Burina tráva a rôzne typy všelijakých neznámych rastlín. Divoký porast pokrýval aj úzky chodník vedúci k vchodu. Hrubé dvere s mosadzným klopadlom v tvare hada mali odradiť akýchkoľvek nevítaných návštevníkov.

Steny ladené do zeleno-bielej farby zdobilo pár pohyblivých portrétov. Na chodbách sa ozýval tichý šepot.

"Niekto prenikol do domu,"obraz starého muža s dlhou bielou bradou sa dôverne naklonil k škaredej žene, ktorá mala tvár pokrytú bradavicami a na rukách držala bacuľaté dieťa.

"Idem sa tam pozrieť, snáď nie je náš pán v ohrození? Musím varovať ostatných," žena z obrazu náhle zmizla. Dieťa začalo prenikavo vrieskať a pevne zovrelo bradu toho vážneho pána.

Niektoré obrazy patrili Voldemortovi. Používal ich na sledovanie smrťožrútov. Poskytovali informácie lepšie než obyčajní vyzvedači.

"Deje sa niečo?" Harriet sedela na schodoch, ktoré umožňovali vstup na poschodie. Boli poriadne široké a zabezpečené proti pošmyknutiu. V dome sa nachádzali aj malé deti, preto museli myslieť na takúto ochranu. Zachytila zamračený pohľad obrazu Salazara Slizolina.

"Záležitosti mocných sa ťa netýkajú," odsekol pyšne.

"Niekto tajne vošiel do domu, bude lepšie, keď ostaneš so mnou, maličká. Dám na teba pozor," skočil mu do reči bradatý muž. Vypäl hruď a vytiahol drobulinký prútik.

Harriet meravo prikývla. Ledva vnímala, čo sa okolo nej deje. Potrebovala sa spamätať z dlhého rozhovoru s matkou. Ginny jej situáciu rozhodne neuľahčovala. Donútili ma, aby som sa vydala za toho odporného smrťožrúta... Nechcela som to urobiť... Nesúhlasím, aby si bola v blízkosti Riddla. Budeš sa od neho držať čo najďalej. Snáď je ti jasné o čo mu ide. Chce sa s tebou len vyspať.

Matkine slová ju hlboko zasiahli. Takisto ako Robovo správanie k Mef. Nebolo to vôbec príjemné vidieť, ako ubližuje nejakému dievčaťu. Vyvolalo to zmätok v jej mysli.

Rob, aký vlastne si? Niekedy si myslím, že ťa vôbec nepoznám. Rýchlo vo vrecku nahmatala prútik. Z izieb na poschodí vybehli smrťožrúti. Viacerí z nich pôsobili dosť vystrašene. Všetci sa náhlili po chodbe rovno k izbe Temného pána. To rozhodne neznamenalo nič dobré. Voldemort mal rád svoje súkromie a málokedy im dovolil, aby ho otravovali. Bolo jej jasné, že zrejme došlo k nejakému útoku.

"Harriet, nemala by si tu byť sama. Prečo nie si s priateľmi?" po schodoch zišiel mladý muž. Spoznávala isté črty tej neľútostnej tváre. Napriek tomu, že ho videla len na fotografiách medzi hľadanými smrťožrútmi vryl sa jej do pamäti ako bolestivá stopa. Otec. Muž, ktorý sa podieľal na vražde starých rodičov a ublížil mame.

"Odíďte, nechcem vás vidieť," varovne naňho namierila prútik. Nemienila dovoliť, aby sa k nej priblížil.

"Časom si na mňa zvykneš. Budeš ma musieť rešpektovať ako manžela tvojej matky a takisto aj svojho otca,"autoritatívne odvetil Malcolm. Nemienil sa nechať zastrašiť. Vedel, že sa nezachoval správne. Nemohol však prísť do ich domu. Oveľa radšej ju nechal veriť predstave, že je dcérou Harryho Pottera. Upokojovalo ho keď vedel, že je šťastná vo svojom vlastnom svete.

"Nie, nikdy. Nenávidím vás," odvrkla podráždene. Z dverí, ktoré sa nachádzali tesne pri schodoch, vyšľahol prúd neznámej energie. Malcolm rýchlo schmatol svoju dcéru. Ledva ju stihol stiahnuť do bezpečia. Pevne ju zovrel do náručia. Pre istotu pred nimi vyčaroval magickú zábranu. Na schody dopadlo ťažké telo akejsi pokrútenej bytosti. Schody praskli a medzi poschodiami ostala veľká trhlina. Šíril sa z nej neznesiteľný smrad. Harriet mala čo robiť, aby jej žalúdok nevypovedal službu. Nemohla sa ani pozrieť na tú bytosť.

"Ste v poriadku?" Temný pán znepokojene hľadel na rozbité schodisko. Habit mal na niektorých miestach potrhaný. Na pleci mu cez čiernu látku presakovala červená škvrna. Smrťožrúti nevyzerali o nič lepšie. Niektorí mali trochu spálené vlasy. Na ich telách sa črtali odreniny, akoby práve absolvovali namáhavý boj. Helen nesmelo stála pri svojom manželovi. Vyzerala nesústredene, akoby sa len pred malou chvíľou prebrala. Na tvári mala pár neškodne pôsobiacich škrabancov.

"Áno, môj pane," potichu odvetil Malcolm. Stále pevne držal svoju dcéru. Srdce mu tĺklo trochu rýchlejšie ako zvyčajne. Harriet bola očividne v šoku, preto nemala žiadne námietky.

"Čo to bolo?" zhnusene poznamenala Hermiona. Malý svetlovlasý chlapček si znepokojene cmúľal prst. Dereq sa nespokojne vrtel v jej náručí. Bacuľaté rúčky pevne zvierali hračkárskeho čarodejníka.

Rob a Lucy spolu s Davidom takisto vyšli von na chodbu. Titus, Mel a Bott už stáli medzi smrťožrútmi. Malcolm pomocou kúzla dopravil Harriet na druhé poschodie a opatrne ju pustil. Rob ju nežne pobozkal a dovolil jej, aby sa oňho oprela.

"Smrtihlav nám sem poslal najnižšiu bytosť. Je tak rozumovo nevyspelá, že ju nedokážu zastaviť ani kúzla. Vie však nadobudnúť ľudskú podobu," hlesla Helen.

"Odpracte tú zdochlinu a opravte schody," prikázal im Voldemort. Rád by na nich dohliadol. Bodavá bolesť na pleci ho však úplne ochromila. Šírila sa do celého tela.

"Deti, poďte so mnou do laboratória. Hermiona, takisto budem potrebovať, aby si šla s nami," povedala Helen. Bolo jej jasné, že Temný pán nemôže dlho ostať v takomto stave. Sama nevládala zvládnuť toľko činností naraz. Nemala dostatok síl, aby celú ranu vyliečila prostredníctvom svojej moci.

Zaviedla ich do bočnej chodby plnej rôznych starých kobercov a skriniek, ktoré sa nečinne povaľovali na zemi. Titus, Rob a Bott museli podoprieť Voldemorta. Nevládal totiž urobiť ani krok.

Stará čarodejnícka dielňa v nej nevzbudzovala príjemné spomienky. Na tom mieste kedysi stratila sestru a dokonca aj rodičov. Neochotne zažala svetlo.