Nevinná : 2. Návšteva 1/2

Dažďové kvapky sa pomaly plazili po okennom ráme. Obloha bola priam nasýtená temnotou a skrytým hnevom, akoby aj živly túžili zraziť hrebienok sídlu plnému bolesti. Vietor zúrivo ohýbal vrcholce stromov. Hrubý konár stáročného stromu prudko vrážal do okna. Postava schúlená na slamenom lôžku si zúfalo zapchávala uši. Poplátaná prikrývka neposkytovala príliš veľkú ochranu. Napriek tomu, že v sídle bolo veľké množstvo voľných izieb, musela sa uspokojiť len s obyčajnou malou komôrkou, ktorá bola predtým skladom na potraviny. Celý deň sa snažila byť silná a pomôcť domácim škriatkom nejako zamaskovať nepodarené jedlo.

Počas noci ju však prenasledovali neodbytné spomienky na jedinú osobu, ktorú v dome považovala za priateľku. Pani Malfoyová sa k nej vždy správala slušne. Od istého času k nej dokonca prejavovala sympatie. Nikdy jej však neprezradila, že sa schádza z iným mužom. Tajomný milenec však bol zrejme tiež mŕtvy. On by ho neušetril.

Som šťastná, Molly. Konečne budem matkou. Cítiš ako sa hýbe ? počula šťastný smiech budúcej matky, ktorej nebolo súdené priviesť na svet svoje vlastné dieťa. Spomínala na silné odozvy mladého života. To všetko bolo však náhle preč. Vietor sfúkol drobnú sviečku, stojacu na vratkom podstavci. Smiech vystriedal zdesený výkrik. Uvedomovala si krehkosť a pominuteľnosť ľudského života. Stačilo len jedno zaklínadlo. Pár slov vyslovených s nenávisťou v srdci.

"Prečo, Draco ?" potichu zašepkali rozochvené pery. Ako môžeš pokojne spať s takým bremenom na pleciach ? Zúrivo pokrútila hlavou. Po páde jej na tele ostalo pár modrín. Nerobila si z toho ťažkú hlavu. Bola zvyknutá na podobné záležitosti. Priazeň pánov vždy závisela od ich momentálnej nálady.

"Molly, pomôž mi," do jej komôrky vtrhla mladá žena odetá v otrhaných šatách. Nemohla poriadne kráčať. Pohyb nôh zrejme obmedzovalo nejaké zaklínadlo. Oči mala podliate krvou. Kostnaté ruky zvierali drobnú taštičku.

"Ľahni si, Elizabeth," pevne ju uchopila za ruky a položila na chatrné lôžko. Nebolo ťažké manipulovať s tým slabučkým telom. Vedela, že jej nedávajú poriadne jesť.

"Prišli sem smrťožrúti ?" chvíľu sa odhodlávala, kým vyslovila tú otázku. Každá ich návšteva bola pre ňu peklo. Nikdy si nemohla byť istá, čo s ňou urobia.

"Áno, sú tu takmer všetci vrátane Veď-vieš-koho. Pán Goyle, prišiel navštíviť svojho priateľa. On ma zabije. Chce ma vymeniť za niekoho iného. Bojím sa," zašepkala zdesene. Ten muž nebol síce veľmi múdry, ale vyznačoval sa neobyčajnou surovosťou. K svojim sluhom sa prával ako k nepotrebným veciam. Molly veľmi dobre vedela, čo zažíva v dome toho odporného chlapa. Kedysi pekné dievča plné života sa jej strácalo pred očami.

"Mám tu pre teba trochu jedla. Určite ti budú chutiť koláčiky, ktoré som napiekla," Molly nemala dostatok síl zhovárať sa o smrti. Urobila by všetko preto, aby jej kamarátka nemusela ďalej trpieť. Nemala však možnosť zastaviť neľútostných vyznávačov čistej krvi. Siahla na kúsky koláča, ktoré jej ostali od výdatnej večere. Malfoy našťastie neobmedzoval prísun jedla.

Roztrasená ruka pevne zovrela v rukách krehké pečivo. Bleskovo do seba nasúkala štyri veľké kúsky. Celý čas sa obzerala okolo seba, akoby mala strach, že jej to niekto uchmatne.

"Sú naozaj výborné, ďakujem ti," Elizabeth si rýchlo zotrela z tváre plnku. Sladká chuť v nej rozprúdila chuť do života. Blažený výraz z jej tváre však veľmi rýchlo vystriedalo zdesenie. Pevne pritisla ruky k telu.

Dvere na chatrnej komôrke pomaly zavŕzgali. Objavila sa v nich mohutná postava.

Gregory Goyle urobil pár krokov smerom k nim. Molly ostala pokojne stáť na svojom mieste. Vedel, že jej nesmie ublížiť. Poškodenie cudzieho majetku by preňho mohlo mať nepríjemné dôsledky.

"Skrývaš sa tu pred svojimi povinnosťami ? " obočie sa stiahlo do prísnej čiary. Pery dychtivo nasali vzduch. Jasne dával najavo, že je pánom situácie.

"Nie, to by som si nikdy nedovolila," vystrašene hlesla Elizabeth. Otrocký náhrdelník sa varovne zaleskol.

"Vstávaj, hlupaňa. Temný pán si žiada nejakú vhodnú obeť Ty tiež pôjdeš s nami, Molly. Predsa ju nemieniš nechať samú ? " bez najmenšieho zaváhania im naznačil, aby vyšli von.

"Nie, prosím vás," mladá žena si kľakla na kolená a zúfalo zopäla ruky.

Molly automaticky zamierila k dverám. Nemalo zmysel prosiť ani sa domáhať zľutovania.

"Neprovokuj ma !" posmešne vyhŕkol Goyle a schmatol vychudnutú ženu za vlasy. Poriadne dlho mu trvalo, kým Elizabeth dotiahol k nohám svojho pána. Bránila sa statočne aj keď nemala dostatok síl. Hadie oči vrhli ľahostajný pohľad na roztrasenú ženu. Znechutene si prezerali dievča, ktoré kľačalo pri nej. V jej očiach nebol strach ani vzdor len akási ľahostajnosť a chlad prameniaci z nedostatku citov. Molly sa vedela ovládať. Nikdy nedala najavo žiadne pocity, pokiaľ boli na blízku nepriatelia.

"Mal by som ťa potrestať, Goyle. Príliš rýchlo likviduješ svojich otrokov. Táto to už dlho nevydrží. Máš šťastie, že Dracova hračka vyzerá ešte pomerne zachovalo," vedel, že to nie je zriedkavý jav. Mnohí smrťožrúti takto ničili životy obyčajných ľudí.

"Máte pravdu, pane," Goyle poriadne zbledol a ustúpil čo najďalej od kresla, v ktorom sedel Temný pán.

Draco nervózne siahol po prútiku. Nechápal, prečo mu jeho priateľ spôsobuje také veľké nepríjemnosti. Potreboval Molly kvôli vedeniu domácnosti. Nemal záujem, aby do jeho súkromného života opäť zasiahol cudzí človek. Prečo ju sem priviedol ? Nemá právo siahať na môj majetok. Musel však mlčať a zachovať si kamenný výraz tváre. Nebolo múdre prilievať olej do ohňa.

"Najprv však zistíme, čo vydrží Goylova kostra," nespokojne mávol prútikom. Elizabeth si zdesene pritisla ruky k telu, keď chatrné oblečenie zmizlo. Pre smrťožrútov bolo zaujímavejšie pozorovať ako obeť trpí, keď nie je ničím chránená.

"Crucio!" pohŕdavo zasyčal Voldemort. Kliatba, ktorá vyšla z jeho prútika zasiahla zoslabnutú ženu.