Lia sa nedobrovoľne stáva milenkou Hlavného senátora. Do ich vzťahu zasiahne krvavé povstanie, ktoré zo sebou prináša množstvo zbytočných obetí. Toto je posledný diel a nebude mať žiadne ďalšie pokračovanie. Všetky ďalšie časti budú pridávané do tohoto článku.
I.
Plač. Drobné telíčko poškvrnené krvou. Opatrne som zdvihla zrak k tomu zázraku ľudského zrodenia. Prvý nádych dieťaťa vstupujúceho do sveta predsudkov bol predzvesťou veľkých zmien. Sledovala som ako liečiteľka umyla a zabalila toho drobného človiečika. Mladá žena s dlhými svetlými vlasmi zapletenými do zložitého účesu sa na mňa povzbudivo usmiala. Štíhlu postavu zakrýval čierny habit. Na nohách však mala magické okovy, ktoré jej bránili odísť z pevnosti. Takisto bola len súčasťou tunajšieho inventáru.
"Je zdravý a silný. Môžete byť úplne spokojná, pani moja," na takéto oslovenie som si nedokázala zvyknúť. Moje meno sa nikdy nespájalo s žiadnym titulom.
"Som Lia Potterová, obyčajná väzenkyňa. Medzi nami nie je žiadny rozdiel," všetci ma považovali za milenku Hlavného senátora. Niektoré ženy mi dokonca závideli. Mysleli si, že je to privilégium, ktoré mi neprináleží. Snažili sa ma zabiť rôznymi spôsobmi. V jedle sa už niekoľkokrát vyskytol jed. Domáci škriatkovia museli ochutnať všetko, čo bolo určené pre mňa. Vždy som prežívala nesmierny strach, že zomrú pred mojimi očami. Niečo také strašné som už viac nechcela zažiť.
"Vezmite si ho," liečiteľka zámerne ignorovala moje slová. Vložila mi do náručia to drobné stvorenie. Spokojne natiahol maličkú rúčku. Nežné prsty neschopné ničiť a zabíjať sa jemne dotkli môjho líca. Hlboké oči plné očakávania si premeriavali moju tvár. Nahlas zazíval a pevne sa ku mne pritúlil. V srdci sa mi rozhorel dosiaľ nepoznaný oheň. Chcela som ho chrániť a láskať. Dať mu pocítiť, že ho ľúbim napriek všetkému.
"Ako sa bude volať ?" liečiteľka opatrne odstúpila a začali zbierať svoje veci. Na stolíku nechala pár elixírov proti bolesti.
"Harry, to je meno, ktoré mu prináleží," vtisla som nesmelý bozk na zachmúrené čelo. Nepodobal sa na mňa. Oči, ústa a dokonca aj výraz tváre mi pripomínal moje prekliatie v podobe Hlavného senátora. Poznala som celé jeho telo napriek tomu, že som po tom vôbec netúžila. Bol mojím tieňom, ktorý ma nútil preniknúť do obávaného sveta spojených tiel.
"Oddýchnite si. V žiadnom prípade nevstávajte, ak budete niečo potrebovať zavolajte ma," informovala ma stručne. Nechcela som malého položiť do postieľky. Pevne mi zovrel prst, akoby sa bál, že ho od seba odoženiem.
Mučivé ticho ma prinútili na malú chvíľu zavrieť oči. Únava sa zmiešala zo strachom.
Začula som ozvenu náhliacich sa krokov. Výkrik ženy, ktorá sa o mňa starala sa ozýval v mojej mysli ako tichá vyhrážka. Vedela som, že ju budú mučiť. Senátori si vždy našli čas na podobnú zábavu. Celé telo sa bolestne naplo, keď som sa opatrne pokúsila vstať. Maličký slabulinko zamrnčal a spokojne si vopchal prst do úst. Odhodlane som siahla po prútiku. Hlavný senátor mi ho dovolil používať, ale musela som mu odprisahať, že sa nepokúsim ujsť.
"Gabriel, nechaj ju !" vybrechla som na svetlovlasého muža, ktorý sa skláňal nad trpiacim telom. Bol to jeden z nižších senátorov. Nemal až natoľko významné postavenie, aby mi mohol odoprieť poslušnosť. Rezignovane si schoval prútik do vrecka.
.
II.
O niekoľko mesiacov ...
"Prestaň sa triasť, Lia. Viem, že sa ti to páčilo, nesnaž sa to popierať. Mala by si konečne prestať vzdorovať," autoritatívne odvetil Hlavný senátor. Spokojne ma pritiahol k sebe. Rukou dráždivo putoval po mojom tele. Nevšímal si zhnusený výraz mojej tváre ani pokusy odstrčiť ho. Nikdy som sa nedokázala zmieriť s tým, že s ním musím spávať. Nemala som inú možnosť.
Využil moju lásku k nášmu synovi vo svoj prospech. Vyhrážal sa mi, že pokiaľ sa k nemu budem aj naďalej správať odmietavo, odsúdi ma na dementorov bozk a už nikdy neuvidím malého Harryho. Nemohla som proti tomu viac bojovať.
"Nie, hnusíš sa mi. Nikdy si nebudem vážiť muža, ktorý pácha také hrozné zverstvá," odsekla som pohŕdavo. Mohla som si dovoliť sa k nemu tak správať. Keď mal dobrú náladu považoval to len za spestrenie príjemného večera. Niekedy si som však musela užiť cruciatus skombinovaný s imperiusom. Nútil ma, aby som mu za takú cennú lekciu náležite poďakovala.
"Naozaj ti pripadám až taký odporný ? Nedokážeš oceniť moju snahu zblížiť sa s tebou ? " obrátil moju tvár k sebe. Keď som mu to vravela, nemala som na mysli fyzický vzhľad. V tomto ohľade bol úplne v poriadku. Stále bol pre mňa cudzincom, ktorého som nedokázala dôkladne spoznať. Každý jeho dotyk mi spôsoboval utrpenie. Nevedel prejaviť žiadny ľudský cit. Správal sa ku mne ako k majetku, ktorý môže kedykoľvek použiť.
Malátne som sa pozrela na moje oblečenie, ktoré ležalo pohodené pri posteli. Bol to obyčajný čierny habit rovnaký ako tie, ktoré som nosila vo väzení. Neprijímala som od svojho väzniteľa žiadne pozornosti. Niečo také mi pripadalo hrozne ponižujúce.
Silno mi pritisol ruky k posteli. Zdesene som privrela oči, keď sa naše pery spojili. Počula som nesmelé zaklopanie. Tlak na moje ruky náhle povolil. Rýchlo som sa zabalila do prikrývky a vbehla som do kúpeľne. Hlavný senátor vstal z postele s veľkou nevôľou sa obliekol a nasadil si kapucňu. Chladný nočný vzduch ma pomaly prebral z omámenia.
"Čo chceš ?" nervózne vyprskol Hlavný senátor.
"Priviedli sme otca jedného z vodcov povstania proti vám," dvaja senátori mu hodili k nohám pokrútenú ľudskú postavu. Starý muž hrdlo zdvihol hlavu. Vypľul na dlážku zmes krvi a hlienu.
"Chcem počuť mená všetkých tvojich kumpánov. Viem, že aj v tejto pevnosti sa nachádza dostatočný počet zradcov," hlavný senátor pevne zovrel mužovu hlavu. Donútil ho, aby sa mu díval hlboko do očí. Hypnotizoval sivé zreničky, ktoré sa márne pokúšali odolávať. Starcovi sa podarilo odraziť myšlienkový útok.
"Nič vám nepoviem. Nezradím svojich priateľov," v očiach sa mu zračilo pevné odhodlanie. Napriek tomu som cítila, že ho nejakým spôsobom zlomí. Môj milenec si vždy našiel cestu k informáciám. Okamžite poslal preč oboch senátorov a začal savenovať dôkladnejšiemu vypočúvaniu.
"Zajtra bude ďalší súboj v aréne. Chceš, aby sa ho zúčastnila tvoja malá vnučka. Obrovské pavúky by jej telo roztrhali na márne kúsky. Stačí len vydať jednoduchý rozkaz a ty budeš sedieť v prvom rade," neľútostne vyhlásil Hlavný senátor.
"Lia Potterová bola takisto zainteresovaná do ďalšieho pokusu o prevrat. Aké je to mať doma nepriateľa ?" posmešne vyprskol väzeň.
III.
"Avada kedavra," záblesk zeleného svetla zasiahol starého muža. Kolená sa mu podlomili a celé telo ostalo bezvládne ležať na zemi. Bez váhania zamieril do kúpeľne. Pôsobil ako vrah, ktorý práve našiel ďalšiu obeť. Nemalo žiadnu cenu pokúšať sa mu uniknúť. Pohľadom prechádzal po odhalenej pokožke. Potichu zvažoval svoje možnosti. Zvažoval aký trest si zaslúži neposlušná milenka.
"Ten starý hlupák hovoril pravdu ? Postavila si sa proti svojmu otcovi svojho dieťaťa. Zašla si až tak ďaleko, že si sa spriahla s tými krysami bez štipky zábran. Chcem okamžite vedieť, kde sa skrývajú. Musíš mi to povedať, Lia," prútikom namieril na moje telo.
"Ja nič neviem. Mýliš sa. Nemám nič spoločné so žiadnou vzburou. Všetci ma nenávidia. Myslia si, že ťa milujem. Nikdy by mi nezačali dôverovať," pustila som sa do rýchleho vysvetľovania. Stálo ma to veľa síl zniesť upretý pohľad tých chladných očí.
Drsne vstúpil do mojich myšlienok. Prehrabával sa v mojej mysli, akoby to bola len obyčajná skrinka na topánky. Bez váhania si privlastňoval osobné spomienky, ktoré mu vôbec neprináležali. Po chvíli sa mu na tvári zjavil spokojný výraz.
"Som rád, že sa správaš rozumne. Uvidíš, že to dokážem patrične oceniť," drsný bozk si okamžite privlastnil moje pery.
O niekoľko rokov neskôr...
Všetko si rozliala, hlupaňa !" silné ruky mi uštedrili nepríjemný úder do tváre. Prasknutá miska sa s rachotom rozbila. Prehltla som slzy poníženia a bolesti. Nebolo vôbec ľahké ovládať sa v takejto situácii. Stačila len chvíľa nepozornosti a na mojej tvári sa skvel odtlačok hrubých prstov. Prekonala som túžbu vytiahnuť prútik. Niečo také by pre mňa mohlo znamenať istú smrť. Nikto nesmel vedieť, že dokážem čarovať.
"Prepáčte," vrhla som previnilý pohľad na vysokého mukla, ktorý bol už niekoľko mesiacov mojim zamestnávateľom. Otrhané šaty mi ledva dovolili poriadne sa predkloniť. Polievka sa mi vôbec nepodarila, práve preto sa jej chcela nenápadne zbaviť. Práca v krčme ma vôbec neuspokojovala. Nebolo však vhodné, aby som prejavovala nejaké magické schopnosti. Hlavný senátor čoskoro zistil, že ma zbytočne obviňoval. V jeho vlastných radoch sa objavili zradcovia, ktorý ho bez váhania pripravili o moc. Po útoku svojich najvernejších oslepol a ledva sa mu podarilo dostať nás do bezpečia. Museli sme sa skrývať pod falošnými menami a predstierať, že sme muklovia. Ľudia v sebe stále živili nenávisť. Nedokázali by prijať syna bývalého vládcu.
"Na čo čakáš? Pozbieraj to!" vyštekol drsne. Surovo ma sotil na zem. Hlavou som takmer vrazila do ťažkého stola. Pred očami mi prebehli zahmlené obrazce. Prudko som vstala a rýchlo vybehla z toho prekliateho domu. Vrátila som sa späť na miesto, ktoré boli našim prechodným domovom.
"Mami, kto ti to urobil?" malý chlapček ma pevne objal. Cítila som ako mu silno tlčie srdce. Pohladila som ho po vlasoch a šepkala mu upokojujúce slová. Nechcela som, aby jeho otec zistil, že ma niekto udrel.
"Tí odporní zradcovia sú blízko. Tentoraz odídeme na miesto, kde nás už nikto z nich nenájde. Vykonal som potrebné kúzla a verím, že budú účinné," podišiel bližšie ku mne. Nepríjemné teplo sa začalo šíriť po celom dome. Magické plamene vytvárali ilúziu požiaru.
"Nebojte sa, nás sa to nedotkne," hlavný senátor vytiahol akúsi drobnú sošku. Keď sme sa jej spoločne dotkli, svet okolo nás nadobudol úplne iné rozmery. Prenášadlo nás zanieslo na miesto, ktoré nikto nemohol vypátrať. Nepriatelia nepochybovali o tom, že sme mŕtvi. Z domčeka ostala len kôpka popola. Naša sloboda bola vykúpená touto obetou.
Koniec