Nemilovaná III 9. Krehká pečať krvi I.

Táto kapitola nemilovanej je úplne posledná. Bude poriadne dlhá preto ju rozdelím do viacerých častí. Takisto v nej chcem uzavrieť osudy všetkých hrdinov. Túto poviedku už potrebujem ukončiť. Ťahá sa to príliš dlho. Koniec zatiaľ nemám celkom premyslený, aj keď už niečo tuším.

Srdce sa jej prudko rozbúchalo. Mala dojem, akoby z nej náhle vyprchala odvaha. Napriek tomu, že si ten rozhovor párkrát natrénovala pred zrkadlom, nemala dostatok síl uskutočniť svoj zámer.

"Sľúb mi, že necháš na pokoji môjho otca, prosím ťa,"z jej úst zaznieval akýsi neprirodzený hlas. Chcela to mať, čo najskôr za sebou. Nepociťovala radosť, akoby z nej náhle vymizli všetky ľudské pocity. Zdvihla hlavu a pohodlne sa oprela o vankúše. Potrebovala nájsť stratenú stabilitu. Vnímala dotyk bytosti pochádzajúcej z vnútorného sveta. Kvôli tomu potrebovala dosiahnuť, aby aspoň raz ustúpil a dokázal prejaviť dobrú vôľu.

"Budem mať dieťa," každé slovo pre ňu znamenalo uvedomenie si tejto nie príliš najpriaznivejšej reality. V hlave jej panoval veľký zmätok a nebola si istý tým, čo vlastne chce.

"Tifany, nemusíš mať žiadne obavy. Postarám sa o teba, nenechám ťa samú v takejto situácii," obrátil jej tvár k sebe a spokojne ju pobozkal.Vedel, že nemá cenu snažiť sa utiecť pred zodpovednosťou. Tifany bola preňho nesmierne dôležitá a nikdy by neodmietol vlastné dieťa.

"Otec bol hrozne rozčúlený, keď som mu to povedala. Som rada, že aspoň ty ma chápeš," pevne objala svojho priateľa. Pritisla sa k nemu. Chcela sa ubezpečiť, že mumôže aj naďalej dôverovať.

"Pokúsim sa s ním pozhovárať, máš pravdu.

Teraz nie je vhodný čas na zbytočné hádky," láskajúcou rukou prešiel po jej tele. Vnímal vnútorné napätie, ktoré z nej vyžarovalo. Chcel rozptýliť všetky pochybnosti. Otec by bol šťastný, keby vedel, že budem mať potomka. Ako mám zabrániť tomu, aby temnota riadila môj život?

"Takisto nemôžem súhlasiť s tým, že väzníš svojho vlastného otca. Nie je to správne. Nemal by si ho takýmto spôsobom ponižovať," znepokojene sa od neho odtiahla. Zachytila myšlienku na muža, ktorý si nezaslúžil takéto zaobchádzanie.

"Nerozumieš tomu. Nevieš, čo sa odohráva v mojej mysli. On je stále tu... Sleduje ma. Mám v sebe moc, ktorá mu kedysi patrila," vrhol zamračený pohľad na dvere, akoby očakával, že sa v nich niekto zjaví.

"Temný pán ťa predsa nemôže ovládať. Už dávno nepatrí do tohto sveta," s istotou tvrdila mladá žena. Pocítila pevné zovretie rúk, ktoré boli zvyknuté len zabíjať. Uvedomila si neodvrátiteľnú pravdu. Tom celý čas vravel pravdu, neboli to žiadne preludy ani ilúzie.

"Toto telo bude vždy vykonávateľom mojej vôle. Kvôli tebe sa však začal brániť. Nedovolím, aby si zničila moje plány!" neprirodzene vysoký hlas vyšiel z úst muža, ktorého milovala. Zelený záblesk osvetlil miestnosť. Telo mladého dievčaťa pomaly dopadlo na zem. Miluješ ju, a preto musí byť mŕtva. Jedine ona ti bráni stať sa poslom temnôt.

Hlas, ktorý znel v jeho mysli mu spôsoboval muky. Díval sa na telo ležiace na zemi. Hlava ho príšerne bolela. Počul len ten desivý hlas, ktorý mu oznamoval, že navždy prišiel o svoju priateľku.

"Tifany!" zdesene vykríkol Tom. Kľakol si na kolená a opatrne zdvihol meravé telo. Po lícach mu začali stekať slzy. Bolesť duše bola priam neznesiteľná. Láska sa spájala s nenávisťou. Ledva vládal kráčať. Nohy sa mu podlamovali. Celé telo trpelo pod váhou toho bremena. V myšlienkach začul chladný smiech. To bolo len varovanie. Nemysli si, že zabránim narodeniu dieťaťa, ktoré nás ešte môže všetkých prekvapiť.Musíš sa ujať svojho dedičstva. Ak splníš moje očakávania, zmiznem a už nikdy o mne nebudeš počuť. Zatiaľ však maj na pamäti nebezpečenstvo, ktoré hrozí tvojej rodine. Zazrel mŕtveho potkana ležiaceho neďaleko miesta, kde predtým spadla Tifany. Pochopil, že šlo len o krutý žart. Bolo mu jasné, čo bude nasledovať pokiaľ sa nepodriadi prianiam temnoty. Kvôli nej bol ochotný urobiť čokoľvek. Dokonca aj navždy pošpiniť svoje meno.

Tom pocítil na chrbte dotyk ostrých nechtov. Vyvolalo to v ňom silný nával radosti. Neublížil im.Vášnivo ju pobozkal. Chcel, aby mala možnosť zistiť, ako veľmi mu na nej záleží. Blízky kontakt s ňou preňho znamenal viac než akákoľvek mágia. Potreboval sa uistiť, že je v úplnom poriadku.

Pokúšala sa vymaniť z jeho náručia. Vôbec mu nedôverovala. Keď videla zelený záblesk, prišlo jej zle a omdlela. Mala hrozný strach, že ju chce zabiť. Pochopila, že bol ovládaný akousi hrozivou silou, ktorá si ho úplne podmanila. V jeho očiach zazrela temný tieň.

Opatrne ju položil späť na posteľ. Z písacieho stola zobral množstvo kresieb. Vložil jej do roztrasených rúk pohyblivé obrázky. Zazrela celú kopu svojich podobizní. Mnohé z nich sa usmievali a vyžarovali zo seba lásku a nádej. Medzi nimi však zazrela aj obraz muža odetého do čierneho čarodejníckeho habitu. Predstavoval zlobu a zabíjanie. Pohľad do očí tej bytosti v nej vzbudzoval hrôzu.

Pripomenul jej výraz Tomovej tváre vo chvíli, keď z prútika vyšľahol zelený záblesk. Okamžite pochopila, čo bude nasledovať. Blížil sa koniec ich vzťahu a nič tomu nedokázalo zabrániť. Vedela, že nesmú riskovať život dieťaťa kvôli svojim vlastným túžbam.

"Nemôžeš ostať so mnou. Nezniesol by som, keby ťa naozaj zabil. Prepustím svojho otca a dám vám čas, aby ste si našli nový domov. Aj keď ma to bude stáť veľa úsilia, nepriblížim sa k vám," s vedomím, že sa bude od nej musieť odlúčiť v ňom narastala zlosť a nenávisť.

"Môžem ti písať listy. To by nám snáď nemalo uškodiť. Chcem s tebou ostať v kontakte," navrhla Tifany. Spomenula si na spôsob komunikácie, ktorý kedysi medzi sebou udržiavali jej rodičia. Opatrne ho pohladila po tvári. Chcela si vychutnať posledné chvíle s ním. Nemienila mu brániť, aby sa jej dotýkal. Vedela, že možno už nikdy nebudú mať takú možnosť.

"Áno, budem veľmi rád," váhavo sa k nej sklonil a bozkami preskúmal rozochvené telo. Vedel, že bude musieť od základu zmeniť svoj život. Zabudnúť na city a sústrediť sa na víťazstvo zlých síl.

O rok neskôr (pokračovanie nabudúce)