Darklady | 15. kapitola Dievčatko 4. časť (koniec kapitoly)

Skontroloval drobnú detskú rúčku. Pár nepekných pľuzgierov a mierny opuch spôsobili dieťaťu poriadne veľkú bolesť.

Detská myseľ preňho nepredstavovala prekážku. Temné oči sa vpíjali do ľahko priechodných myšlienok. Vnímanie sveta v takomto veku bolo veľmi jednoduché. Nenarazil na žiadny odpor. Plynulo prechádzal do sveta hračiek, jedla a pohladení.

Sledoval zmätené stopy rôznych myšlienok. Tvár matky bola hlboko zakorenená. Predstavovala jedinú istotu vo svete plnom zvratov. Obraz otca bol však rovnako dôležitý. Podľa všetkého ho maličký začal vnímať len prednedávnom. Predstavoval preňho ochranu a bezpečie. Pravda pomaly vychádzala na povrch. Spomienky však ostali aj naďalej skryté hlboko v podvedomí Temného pána. Nemal možnosť sa k nim dostať. Netušil, že ho čaká tá najťažšia skúška.

"Ty si môj syn," nahlas vyslovil tú zvláštnu myšlienku. Účinok tých slov sa okamžite prejavil na tvári mocného čarodejníka.

Keď konečne pochopil, aký vzťah ich spája, ostal zarazene stáť uprostred miestnosti. Chcel ho čo najskôr niekam položiť. Znervózňovalo ho, že si nespomína na chvíle, keď došlo k jeho splodeniu.

Neverbálne zaklínadlo pokrylo ruku Temného pána akýmsi bielym povlakom. Malo ho to ochrániť pred účinkami prášku, ktorý mal maličký na prstoch. Potreboval sa ich dotknúť bez toho, aby takisto pocítil nepríjemné následky tejto pasce.

Pomocou čistiaceho kúzla odstránil posledné stopy akéhosi zelenkastého prášku. Pre istotu ju umyl aj pomocou vody a mydla. Maličký sa po celý čas hrozne vrtel. Bolel ho každý dotyk na podráždenej pokožke. Chcel si vopchať prsty do úst, Voldemort mu vtom však stihol včas zabrániť.

"Nie, to nesmieš. Mohlo by to zareagovať na sliny," nemal náladu naťahovať sa s malým dieťaťom.

"Snáď znesieš tú trochu bolesti. Budeš ma musieť poslúchnuť, lebo to trpko oľutuješ. Tento zvláštny druh hnisu aocea veľmi dobre poznám. Pridal som ho do taniera jednému chalanovi v sirotinci. Ten úbožiak si dovolil uraziť moju matku. Vysmieval sa mi, keď našiel v mojich veciach jej portrét. Všetci si mysleli, že dostal alergiu. Vôbec ma nepodozrievali," bolo to zvláštne vrátiť sa k tým dávnym spomienkam. Mal pocit, akoby sa to stalo v nejakom inom živote. Vedel, že je Temným pánom. Z mysle mu zmizli skôr spomienky týkajúce sa jeho rodiny. Mal pocit, akoby to niekto urobil naschvál.

Vyčaroval veľký drevený stôl. Potreboval mať dostatok miesta na prípravu hojivej masti. Privolal všetky potrebné veci. Celý čas malého držal, aby si náhodou nechtiac neublížil.

Pomocou jednoduchých kúzel rozdrvil akúsi zelenkastú hmotu. Rýchlo položil prútik na stôl.

Voľnou rukou pridal pár ďalších sušených bylín. Celú zmes dôkladne rozmiešal. Opatrne ponoril opuchnutú rúčku dovnútra misky. Maličký si uľahčene vydýchol. Príjemne chladivá hmota blahodarne pôsobila na poranené miesta. Začul prudké otvorenie dverí. Helen sa nepodarilo nájsť otca. Nebol ani v podkroví. Našla tam len záhrobného ducha, ktorý unavene búchal do potrubia.

"Bude to v poriadku. Masť by mala pôsobiť ešte niekoľko hodín. Chvíľu si pospí," siahol po tenkom obväze. Pomaly omotal postihnuté miesto. Urobil to tak, aby na ruke ostala hrubá vrstva zelenkastej hmoty.