Vonku bola hlboká tma.Vietor však stále kvílil.Zvuky noci sa ozívali zo všetkých strán. Kdesi v dialke bolo počuť zlovestné zavíjanie vlkov. Zdalo sa, že noc je plná zlovestných svietiacich očí a tajomných tieňov. Celkom blízko domu sa ozval desivý výkrik, ktorý prerušil pokojnú nočnú atmosféru. Ema skoro spadla z postele. Zapla svetlo a vzala do rúk baterku. V tenkej pyžame vyšla dolu do kuchyne. Srdce jej bilo ako zvon. Vedela, že nikto nie je doma.Schody pri každom kroku zavŕzgali.

Zrazuzačula podozrivé zvuky. Niekto bol zrejme v kuchyni.Váhala či má ísť dnu. Najprv sa chcela vrátiť späť, ale desivé kvílenie vetra ju presvedčilo, že to nie je najlepší nápad. Zvedavosť čoskoro premohla jej strach. Pomaly otvorila dvere. V kuchyni bola tma a zdalo sa, že tam nikto nie je.

Miestnosť náhle osvietil sivastý záblesk. Zazrela chlapca v čiernom plášti. Na hlave mal kapucňu a v ruke držal hrubú knihu. Sadol si na zem a vyriekol zopár nezrozumiteľných slov. Potom mávol rukou a spod jeho plášťa vyskočili iskry. Triafali do nábytku a zanechávali v ňom diery. Od strachu sa nemohla ani pohnúť .Počula ako neznámy potichu zanadával. Kukou kázal na krb a zrazu v ňom horel ohník. Z vrecka vybral zvláštny ligotavý prášok. Hodil ho do ohňa a opäť si čosi zamrmlal popod nos. Prášok obklopil celú miestnosť. Chlapec začal kašlať. O chvíľu však boli diery v nábytku preč.

Neznámy prehovoril ľudskou rečou.

"Zas mi to nevyšlo," zahundral podráždene. Ema si všimlačiernu mačku, ktorá sa cudzincovi motala pod nohami.

"Zelda, prestaň ma znezvózňovať," frflal mladý čarodejník.

"Si nešikovný a nespoľahlivý. Musíme čo najskôr nájsť moju dcéru," namiesto zvyčajného mraučania prehovorila ľudskou rečou.

"Nebuď netrpezlivá. Gizela nám dala dostatok času. Vieš veľmi dobře, že tu už nikoho nemá. Jej pestúni nedávno zomreli. Okrem toho nás nepozná. Nevie nič o svete čarodejníkov," priznal sa skľúčene.

Zelda sa poriadne naježila a skríkla: "Ako si si dovolil mi klamať! Vravel si, že ju na to pripravil."

"Radšej mlč. Nemôžem sa sústrediť," vyprskol zlovestne. Nemal záujem zisťovať čo by sa stalo, ak by Temný zistil celú pravdu. Určite by im to spôsobilo nesmierne množstvo problémov.

Okno sa s rachotom rozbilo.Všade naokolo lietali úlomky skla. Ema vbehla do kuchyne a zavrela za sebou dvere. Čarodejník od ľaku ondlel. Kniha mu vypadla na zem. Ema ju rýchlo zdvihla.Na obale bolo veľkým ozdobným písmom napísané: KNIHA KÚZEL.

Pod názvom zazrela obrázok kúzelného amuletu. Bol celý zo zlata a jednotlivé časti jasne svetielkovali. Vyžarovala z neho energia dávnej mágie. Rozprúdila v nej túžbu po objavovaní.

Mačka nemotorne potiahla chlapca za rukávy. Cítila prítomnosť zla. Prenikala každým pórom jej pokožky.Zaborila pazúri do jeho ruky. Vedela, že je až príliš blízko nej.

"Som Zelda a prišla som ťa odviesť do bezpečia. Musíme odtiaľto okamžite zmiznúť," odvetila vystrašene. Pohľadom nervózne sledovala dvere.

"Zelda, čo sa vlastne stalo ? Prečo si ma podriapala," zahundral podráždene. Nemotorne vstala rýchlo otvoril okno.

"Nie je čas na zbytočné hádky. Už prichádza !" všetci traja sledovali ako niečo poriadne veľké vyvalilo dvere. Dovnútra vošiel nevábne pôsobiaci obor s jedným veľkým okom uprostred čela. Celý dom sa zatriasol. Podarilo sa mu vytrhnúť strechu a odhodiť ju na bok.

Erik rýchlo privolal metlu. Vznášala sa nad oknom a netrpezlivo očakávala svojich pasažierov. Erik pomocou mocných zaklínadiel nútil kyklopa ustupovať. Zelda zatiaľ viedla dievča k oknu.

"Drže sa poriadne," čarodejník si rýchlo prisadol k nim. Nechal kyklopa uväzneného v akejsi priezračnej hmote.

Vyštartovali smerom k hviezdnatej oblohe. Bolo to úžastné.Chladný nočný vzduch jej udieral do tváre. Videla vlkov ako splašene pobiehajú. Nocou sa niesla ich zlovestná pieseň. Pri pohľade na nich sa striasla.

"Stavím sa, že Temný nebude vôbec nadšený, keď sa dozvie o výkone svojho služobníka," Erik pevne zovrel nervóznu mačku. Opatrne pohladil jemnú strsť. Po chvíli však začínal pociťovať, že sa mu metla vymykať spod kontroly. Zrejme to spôsobil ďalší magický útok.

"Dievčatá, dávajte pozor. Vyzerá to tak, že spadneme," hlas sa mu triasol od nervozity. Metla začala prudko klesať. Dopad na zem bol pre nich poriadne tvrdý..Ema na chvíľu stratila vedomie. Prebrala sa v hustom lese.V rukách tuho zvierala kúzelnú knihu.

"Erik kde si ?!" nedostala nijakú odpoveď. Zazrela svetielkujúce zelené oči. Od stachu sa nemohla ani pohnúť. Cítila, že je to niečo temné. Triasla sa na celom tele. Z kríkov sa vynorila veľká hlava.Zbadala papuľu plnú ostrých zubov.Čierna srsť sa mu leskla ako zlato.Bol obrovský a cvakal zubami. Krvou podliate oči naznačovali, že má hlad. Zazeral na ňu nenávistným pohľadom.

"Nie, prosím," cítila, že ju chce zabiť. Pevne privrela oči. Hladko vstúpila do mysle toho zvláštneho tvora. Bolo to pre ňu prirodzené rovnako ako dýchanie. Spi, musíš zaspať.

V myšlienkach vydala pár zrozumiteľných príkazov. Jej oči plápolali ničivým ohňom. Uvedomovala si, že jej už viac nemôže ublížiť. Silné telo kleslo na zem.

"Ema, bál som sa, že ťa našli. Nejaké kúzlo ťa od nás odtrhlo," zmĺkol, keď zazrel spiaceho tvora.

Emine oči boli celkom červené.Stále sa chvela.

"Ako si to urobila ?"

"Neviem, bude lepšie, keď už pôjdeme. Mám hrozný strach, že sa preberie."