2. kapitola Návšteva (ukončenie kapitoly)

Oči zastreté bolesťou prosili o zľutovanie. Zmietala sa ako ryba chytená v sieti. Tichý hlas po chvíli zmĺkol navždy. Nevládala znášať bolesť. Temný pán zrušil kliatbu, vrhol vražedný pohľad na Goyla. Rozhodne si prial, aby zábava trvala trochu dlhšie.

Zabil ju. Nie to nemôže byť pravda.

Molly sa po kolenách plazila k nehybnému telu. Nedokázala plakať. Slzy z jej očí nevytryskli. Napriek tomu sa však cítila mizerne. Poriadne silno ňou zatriasla. Pokúsila sa nahmatať pulz, bolo to však zbytočné. Srdce nevydržalo taký silný nápor.

"Je mŕtva. Mala problémy so srdcom," bez najmenšieho zachvenia vyriekla tú krutú pravdu. Pre nich to neznamenalo nič. Pokojne zotrvali na svojich miestach. Vzala zo sedačky pásikavú deku. Starostlivo zakryla telo svojej priateľky. Očakávala, že zábava bude pokračovať v podobnom duchu. Práve preto ostala čo najdlhšie na zemi. Takisto si nebola istá, či vydrží znášať toľké poníženie.

"Poď si sem sadnúť," nespokojne zasyčal Temný pán.

"Môj pane, potrebujem ju živú," pevným hlasom odvetil Draco. Vedel, že jeho žiadosť bude mať určitú váhu. Všimol si nebezpečne pôsobiaceho červeného hada, ktorý sa obkrúcal okolo bledej ruky. Bolo mu jasné, čo chce urobiť.

"Buď trpezlivý, Draco. Pre tvoju hračku mám pripravené niečo oveľa zaujímavejšie. Smrť je darom pre mojich nepriateľov."

Molly váhavo podišla k nemu. Ľahostajne klesla na mäkkú sedačku pokrytú hadími ornamentmi. To miesto dosiaľ smela len upratovať. Nikdy nemala právo si tam sadnúť. Poslúchla ho dosť neochotne. Cítila sa oveľa bezpečnejšie, keď nebola stredobodom pozornosti.

Bola takmer v tesnej blízkosti Temného pána. Pokojne si ho obzerala ako nejakú púťovú atrakciu.

"Bojíš sa hadov ?" opýtal sa posmešne. Položil jej na kolená drobného hada. Podľa všetkého ešte nestihol ani dorásť do poriadnej veľkosti. Napriek tomu vyzývavo ceril ostré zuby. Vystrkoval vidlicovitý jazyk a potichu syčal. Liezol po jej tele a zanechával za sebou zvláštnu slizkú stopu.

"Nie, môj pane," vzdorovito odvrkla Molly. Pomaly sa rukou dotkla šupinatej kože. Toto jemné pohladenie hada trochu upokojilo. Povolil zovretie a opatrne sa omotal okolo ruky. Pokračovala v hladení jemnej pokožky. Nikdy predtým niečo také neurobila. Mala však pocit, že je to jediný spôsob ako si zachrániť život. Temný pán mal očividne poriadne zlú náladu. Dokonca nerešpektoval ani želanie svojho hostiteľa.

"Ešte som nestretol človeka, ktorý by nemal strach z mojich hadov. To si žiada podrobnejší prieskum. Zdržím sa tu o trochu dlhšie, ako som plánoval," tým dal jasne najavo, že strávi istý čas u svojho služobníka. Draco ledva zakryl zdesenie. Nemal rád, keď sa Temný pán zdržiaval pod jeho strechou, dlhšie než deň. Takisto mu nebola jasné, prečo zrazu chce vymeniť pohodlie svojho špeciálne upraveného domu za rozpadávajúce sa sídlo. Upokojovalo ho aspoň to, že ostatní smrťožrúti sa rozídu do svojich príbytkov.

"Môj pane, som nesmierne šťastný, že ma poctíte svojou prítomnosťou. Dlhšiu dobu sa však nebudem zdržiavať doma. Prikázali ste mi, aby som začal rokovania s novým zástupcom obrov," aspoň raz mu nová úloha dobre poslúžila.

"To mi neprekáža, Draco. Pokojne sa zaobídem aj bez teba," veľavýznamne poznamenal Temný pán.